Píše sa rok 2009. Na samom začiatku, ako to už chodí, je to romantický vzťah a manželstvo. Čoskoro otecko – Nór, najprv fyzicky napadá domáce zvieratá a potom aj tehotnú manželku – Estónku. Potajme sexuálne zneužíva vlastnú dcéru. Je priamo prichytený pri čine, keď ho manželka Anna nájde v kúpelni – celkom nahého s len ročnou dcérkou Adelinou, ktorú mal kúpať, ktorá ho uprostred kúpelne drží za jeho prirodzenie. Podľa neho je to vraj len veľké nedorozumenie.

Všetko potom začína naberať na obrátkach. Chlap je čoraz agresívnejší. O rok matka s už dvojročnou Adelinou a ročnou Luisou napokon utekajú z Nórska domov do Estónska. Pedofilný otecko po nej prosterníctvom nelacného právnika agresívne pátra a je už v Estónsku, kde si vydobýva právo s dievčatami sa stretávať.

Deti sa zo stretnutí s otcom často vracajú podráždené a s vyrážkami v rozkroku. Matka si najskôr myslí, že ide len o nejakú alergiu, no keď pri poslednom lúčení namiesto bozku na líce otcovi obe dievčatá pobozkajú rozkrok, začína deťom klásť otázky. Deti vypovedajú, že presne to isté robili stále, keď boli s otcom a tiež, že s nim spali nahé a takto nahí všetci traja aj sledovali televíziu. Staršia Adelina sa posťažovala, že ju otec často šteklí medzi nohami, čo jej spôsobuje bolesť. Otec vysvetľuje, že ide len o nevinnú hru.

Anna si jeho pedofilné činy i výpovede dievčat zaznamenáva na videá a podáva žalobu.

Dôkazy sú celkom jasné. Posudky špecialistov – psychológov i gynekológov dávaju za pravdu matke a deťom. Odborníčka poukazuje na mechanicky poškodené tkanivo vo vagíne dievčatka. Psychologička zas na fakt, že obe dcéry nezávisle označili hrátky s nahým otcom v posteli ako za najvýznamnejší moment so stretnutí s ním.

No estónskému súdu stačí vysvetlenie otca a jeho zahraničného obhajcu, že všetko je len veľké nedorozumenie a to, že spával nahý s oboma nahými dcérami, bola len hra. Vraj tiež chýba priamy dôkaz o pedofilných praktikách otca, a že existuje možnosť, aj keď extrémne malá, že k vaginálnemu poškodeniu u dcéry mohlo dôjsť aj kongenitálnou vývojovou chybou. Súd otca oslobodzuje a prepúšťa ho z vyšetrovacej väzby a na dôvažok mu ešte uznáva finančnú kompenzáciu.

No ani tu sa skutočná psychodráma nekonči. Predátorský otecko sa vracia domov, kde na matku podáva protižalobu za krivé obvinenie, za poškodzovanie dobrého mena (pritom je dávno známe, že už i jeho otec sedel za zneužívanie detí!) a nárokuje si na dcéry a na zbavenie matky rodičovskej starostlivosti. Samozrejme mu ideologický nórsky súd aj vyhovie s tým, že odmieta vypočuť súdných znalcov z odboru ochrany detí, ktorých dôkazy dávajú za pravdu matke. Otec – predátor ide spolu s najatým detektívom za dievčatami späť do Estónska.

Matka s dcérkami prežívaju ďalšiu hrôzu s tým, že staršia Adelina už psychicky trpí a prejavuje isté známky poruchy správania ako jasných následkov sexuálneho zneužívania. No pomoc v estónsej jurisdikcii nenachádzajú a v januári 2020 si otec predátor smelo prichádza to Estónska po svoje obete – dcérky. Jediným útočiskom je Rusko, ktoré ich aj prijíma.

Tomuto skutočnému príbehu, vlastne nekončiacej nočnej more, žiaľ stále nie je koniec, keďže pedofilný predátor nemá svoje pudy uspokojené a aj v čase písania tohoto článku sa stále snaží svoje obete – maloleté dcérky, nájsť. Tentokrát už s pomocou Interpolu.

No povedzte, pomysleli by ste, že také niečo je v normálnom modernom demokratickom svete možné?

Čoraz viac počúvame, že pedofília sa tiež pomaly snaží pretlačiť do LGBTI(XY) ideológie rôznorodosti ako niečo, na čo má človek tiež právo – len ako ďalšia celkom normálna (ako všetky iné) forma sexuálnej orientácie. Donedávna sa o tejto možnosti len pošuškávalo a tí, čo na to s varovaním upozorňovali boli na výsmech označení ako konšpirátori. No v momente, keď slovenský neoliberálny denník prišiel s vyhláseniami o tom, že aj pedofilov má spoločnosť tolerovať, toto tabu bleskovo opadlo a z ďalšej vraj-konšpirácie sa stala holá skutočnosť.

A ak si niekto myslí, že toto na kresťanskom Slovensku predsa nie je možné, veľmi sa mýli – teda prinajmenšom nateraz. Je totiž nad slnko jasné, že je len otázkou času, kedy takzvané progresívne neoliberálne a pseudodemokratické sily pretlačia aj na Slovensku ideu, že aj pedofili maju právo na neviazané uspokojovanie si svojich zvrátených chúťok, ktoré sú vlastne len normálnymi prirodzenými pudmi.

Marek Vojčík