Zdá sa, že tým komentovaním je už vyhoretý a vyčerpal aj všetky figúry na zaujatie davu a chytá sa už nie slamky, ale každej voľnej figuríny nielen z politického výkladu, ale aj smetiska. Zdá sa, že vsadil na šokovú terapiu. Za každú cenu chce byť iný, zaujímavý, trčať z davu, v ktorom by rád bol a mal jeho priazeň, ale zároveň bol aj mimo… a pritom plávať pohodlne so všetkými v hlavnom prúde, alebo skôr stoke, pretože jeho cibrí duch nezbadal, že mainstream, ktorému sa najnovšie pchá na stránky je ako stoka – stojí, hnije, zapácha a tí, čo v ňom plávajú pre funkcie, pozornosť médií alebo pre vidinu funkcie v skutočnosti sťahuje pomaly ako v trasovisku ku dnu.

Pre mnohých sú to nepochopiteľné vývrtky, ale čo chcete od človeka, ktorý začal ako novinár, videli ho nosiť balíky remitendy istého ľavicového denníka, potom sa zbratal s Jánom Čarnogurským a bol horlivý aktivista za neutralitu Slovenska a proti NATO, následne sa vybral po akademickej kariére a keď potrebovali v Nitre dekana, tak vykvasil hneď na rampáš a zradu sa stal „historikom“, potom bol v projekte Akadémii médií ako rektor, ale viac sa tam „stratilo“ ako našlo a projekt súkromnej vysokej školy krachol, preto si odskakoval do médií už ako „politický analytik“ – pravdu povediac s niektorými originálnymi postrehmi, aby túto mediálnu pozornosť využil najskôr na obohatenie dlhého zoznamu strán o svoj  politický projekt „SEN“, ktorý nedotiahol do konca, a tak ma pred voľbami vyhľadal, reku či mu nepredám stranu – samozrejme za nič a do ničoho jeho genialite nikto kecať nemal, lebo Len On…, aby nakoniec zatúžil po najvyššej funkcii v štáte – prezidentskom kresle a paláci a kruh sa nám uzavrel pri mixe nekoordinovaných pohybov štýlom, v ktorom sú všetky tanečné figúry, ale na „tanečníka“ v štýle tukábel-tamkábel sa nedá pozerať. Keby prišiel do istej súťaže, tak ho okamžite vypípajú a išiel by domov s dlhým nosom.

V skutočnosti budeme musieť sledovať jeho eskamotérstvo až do prezidentských volieb, ale skúsme ho „vypípať“ čím skôr. Lebo tento ľavicový a pro LGBTI a antifa a ešte neviem, čo všetko naporúdzi-aktivista sa vždy ochotne postaví do prvého radu, najmä pokiaľ tam bude pozornosť mediálneho mainstreamu, mimovládok a iných vplyvných zložiek a zakrepčí si svoj odzemok, lebo on chce byť súčasne iný. Ale jeho krkolomná avantgarda neoslovila ani ultraľavicu z KSS, ktorá vyhlásila, že „Chmelár nie je voliteľný ani zľava“, a tak urobil politický brake dance a na pôde denníka „N“ vliezol do priazne pravicového spektra vyhlásením, že najlepším premiérom v histórii vraj bola Iveta Radičová. Asi kalkuluje s jej voličmi v prezidentských voľbách, v ktorých prehrala s Ivanom Gašparovičom.

Ale Chmelár napriek nadváhe má, zdá sa, chrbticu ohybnú ako baletka, keď súčasne si vyprosíkal podporu od exprezidenta Gašparoviča, ktorý predstavuje národné, sociálne a tradičné hodnoty. Ale v nimi má Chmelár v praxi problém – zjavne potreboval iba známe a vážené meno osobnosti – lebo sa postavil v jednom šíku s ďalšími profesionálnymi aktivistami (Beňová, Mihály, Havran…) proti skutočnému a prvému Pochodu za slušných ľudí (organizoval ešte Oskar Dobrovodský), teda za zastavenie kultúrne, sociálne a právne neprispôsobivých spoluobčanov. Ale Chmelár preukazuje na druhej strane veľkú prispôsobivosť v podpore homosexuálneho Pride pochodu, hoci opäť na druhej má problém s prokresťanským a prolife Pochodom za život… Jednoducho ani z voza, ani na voz. Chmelár chce prísť do prezidentského paláca ani na voze, ani pešo, aj oblečený v jarmulke, aj v slovenskom kroji … veď najnovšie už pustil k vode slniečkárov a dobré budú aj konzervatívne Hlavné správy, ktoré uverejnia jeho kritiku „morálneho gýču“ na námestiach, ale nie pseudosôch, ani pseudoumelcov, ale pseudodemokratov z ďalšieho projektu ďalej iniciatívy Za slušné Slovensko.

Na tomto najdôveryhodnejšom spravodajskom portály so zaujímavou mesačnou čítanosťou 1,7 milióna respondentov docent Chmelár zdesene vyhlási, že európske elity nereagujú na novú americkú jadrovú doktrínu a všimne si, že nás strašia Ruskom a pridá, že „globálna hrozba prichádza z USA“, aby opäť spravil to jeho salto mortale a už plní prvé stránky tendenčného proatlantického mainstreamu protestom pred ruskou ambasádou, lebo ho trápi údajná „anexia“ Krymu. Nuž nielen tie tance, pripomínajúce tackanie, ale aj politický demikát, ktorý namiesto guľášu varí kandidát Chmelár systémom raz z toho, raz z tamtoho, raz dám tomu, potom dám onomu… sa nedá jednoducho nielen jesť, ani ale privoňať, lebo už z diaľky to smrdí ako gebuzina. Preto odkaz „žurnalistu, rektora, docenta, analytika, politického komentátora a najmä kandidáta“ Chmelára – nedajte sa zmanipulovať – by sme si mali naozaj zobrať vážne a začať práve od neho – od hlavy, ktorá by tak rada chcela byť aj hlavou Slovenska, alebo „Chmelárova“?! Nezabudnite: Nedajte sa zmanipulovať… Veď vy už viete, na koho som to myslel.

Peter Marček