V Malej Fatre napočítali len 14 vlkov, podľa ochranárov je to málo

Bratislava 19. februára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Štátni ochranári sú sklamaní malým počtom vlkov na území Národného parku (NP) Malá Fatra, na čom sa podľa nich podieľa aj pytliactvo. Zimný monitoring veľkých šeliem potvrdil prítomnosť 14 vlkov v Malej Fatre, z toho v ochrannom pásme bolo zistených len deväť a na území národného parku päť vlkov

„Pre územie takmer 46-tisíc hektárov sú tieto čísla žalostne malé a odzrkadľujú skutočný stav vlčej populácie v skúmanej oblasti,“ uviedla Správa NP Malá Fatra na svojej stránke.

Monitoring potvrdil, že úplne zmizla jedna celá vlčia svorka, ktorú dlhodobo monitorovali v juhozápadnej časti NP. Vlčiu rodinu naposledy nasnímala kamera na začiatku minulého októbra. Ochranári pritom konštatovali, že oficiálne nebol v sezóne 2018/2019 žiaden vlk ulovený, ani zabitý autom či vlakom. „To všetko naznačuje možnosť nelegálneho lovu. V danom teritóriu s dostatkom prirodzenej koristi je vylúčené, aby vlci zanechali takéto územie,“ zdôraznila Správa NP Malá Fatra. Možnosť pytliactva naznačuje aj veľa krívajúcich vlkov. „Pretože vo všetkých vlčích rodinách v oblasti Malej Fatry evidujeme každoročne krívajúce jedince, sú predpoklady na nelegálne zástrely v priebehu celého roka,“ uviedli štátni ochranári.

Podobne ako pri monitoringu v januári 2018 boli na území parku zistené štyri jedince rysa ostrovida. Ďalších päť jedincov sa pohybovalo v ochrannom pásme národného parku. Medveďa pozorovali v troch lokalitách. „Pravdepodobným dôvodom pohybu mohlo byť silné oteplenie,“ vysvetlila Správa NP Malá Fatra. V oblasti Panošinej sa pohybovala medvedica s tromi mladými, na ďalších lokalitách sa medvede pohybovali okolo kŕmnych zariadení pre zver. V ochrannom pásme medveďa zaznamenali v dvoch lokalitách, v oblasti nad Zázrivou a nad Belou. Mačku divú sa podarilo bezpečne identifikovať len v jednej lokalite nad Terchovou.

Počas štvrtého ročníka monitoringu vyrazilo prvý februárový víkend do terénu 92 dobrovoľníkov. Prešli 47 trás v celkovej dĺžke 391 km. Účastníci sa pohybovali po dohodnutých trasách, zisťovali pobytové znaky šeliem ako stopy, trus či zvyšky koristi. Pri nájdení čerstvého trusu alebo moču ho odobrali na genetický výskum. Pobytové znaky dokumentovali pomocou fotoaparátu či mobilného telefónu.