Ak by Američania zradili Poliakov, malo by to negatívne dôsledky pre Poľsko? Názory sa rôznia. Je pravdou, že súčasné poľské politické elity sú veľmi proamericky orientované a robia všetko pre to, aby dostali Poľsko čoraz hlbšie do amerického područia. Na druhej strane však proamerickí politici v Poľsku zapríčinili, že Poľsko nemá dobré vzťahy so svojimi dôležitými susedmi Nemeckom či Ruskom (aký vzťah k Poľsku majú trpazlíci typu Litva, Lotyšsko, Estónsko či Slovensko, nemusí byť pre Poliakov relevantné, Poliaci by však mali určite venovať pozornosť bilaterálnym vzťahom s Bieloruskom či Ukrajinou- to sú krajiny na ich geopolitickej úrovni).

Trump na Twitteri oznámil, že Američania budú bojovať len tam, kde to bude zodpovedať záujmom USA a kde budú môcť zvíťaziť. Podľa Trumpa už Američania nebudú bojovať v nekonečných vojnách, ktoré USA vyčerpávajú. Trumpov postoj je jednoduchý. Chcete, aby sme bojovali a chránili vás? Tak nám musíte platiť za naše staré, či moderné a problematické americké zbrane a ochranu. V opačnom prípade sa vrátime domov a prenecháme vás osudu. Podľa Trumpa Američania nemôžu donekonečna podporovať iných, keď im to neprináša zisk.

Možno ide v kurdskom prípade len o americké geopolitické manévre a Američania budú podporovať Kurdov aj naďalej v skrytej či otvorenej podobe. A možno nejde o žiadne geopolitické manévre a situácia začína byť jednoducho pre USA vážna. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že svojho času Američania podporovali Saddáma v boji proti Iránu, a keď ho prestali potrebovať, tak ho nielenže prestali podporovať, ale nakoniec ho aj zlikvidovali.

Pokiaľ existoval ZSSR a Sovieti sa aktivizovali v Afrike, Američania podporovali aj rasistickú Juhoafrickú republiku s jej apartheidným režimom. Keď ZSSR padol, Američania potopili aj Juhoafrickú republiku či jej sesterskú Rhodéziu (dnes Zimbabwe). Problém týchto dvoch afrických krajín spočíval v tom, že na ich území sa nachádzajú najvýnosnejšie diamantové bane a financie z diamantov Juhoafričania a Rhodézania vkladali do vlastnej infraštruktúry.

Takže po páde ZSSR zvíťazil multikulturalizmus v Južnej Afrike a Rhodézii a diamantových baní sa cez nové miestne africké politické elity (Mandela a Mugabe) v oboch krajinách zmocnili americké a izraelské spoločnosti. Dnes majú Juhoafrická republika a Zimbabwe (ktorá živorí na hranici kolapsu) množstvo problémov, belošské obyvateľstvo z oboch krajín utieklo najmä do Austrálie. Diamantové bane v oboch krajinách, chránené súkromnými bezpečnostnými službami, však fungujú vynikajúco a novým majiteľom stále prinášajú obrovské zisky.

Svojho času Američania podporovali aj Pinocheta v Čile, keď ho prestali potrebovať, s podporou skončili. Takže na sklonku života hrozil Pinochetovi odsúdenie za zločiny, ktorých sa Pinochet pod americkou kuratelou za svojej éry dopustil.

Jerzy Hasczynski sa teda začal zamýšľať nad možnosťou, že by Poliaci mohli stratiť americkú podporu a kladie si otázku, čo by to mohlo Poľsku priniesť. Poľská historická skúsenosť je bohatá a často tragická., Poľsko, ktoré sa vždy snažilo byť veľmocou, sa vďaka svojim politikom aj v minulosti dostávalo pomerne často do konfliktu s okolitými krajinami. Výsledkom boli z histórie známe delenia Poľska a Poľsko dokonca na dlhú dobu prestalo existovať, keď si ho rozdelili Rusi, Rakúšania či Prusi (Poľsko bolo obnovené v roku 1918).

V predvečer II. svetovej vojny poľskí politici spolupracovali pri Mníchove 1938 najprv s Hitlerom, neskôr sa spoliehali na pomoc Západu. O tom, ako im Západ v roku 1939 pomohol, vie takmer každý, kto v škole na hodinách dejepisu nespal. Po dvoch týždňoch v roku 1939 Nemci zrazili Poľsko na kolená, Západ Poľsku vojensky nepomohol. To však neznamenalo, že by následne až do konca II. svetovej vojny neumožnil Západ Poliakom bojovať a umierať za záujmy Západu v boji proti Hitlerovi. Odmenou Západu po skončení vojny v roku 1945 bolo, že prenechal celú strednú Európu a väčšinu Balkánu Stalinovi.

Ale vráťme sa k Sýrii a Kurdom. Poliaci teraz môžu bedlivo sledovať, ako sa bude situácia s Kurdmi vyvíjať. Kurdi z SDF sa vyprofilovali ako americká zástupná armáda a kurdskí proamerickí politici vždy nadrámec plnili americké priania. Ak Američania ponechajú Kurdov bez ochrany, Turci môžu narobiť Kurdom značné problémy a Kurdi budú mať vysoké straty. Nehovoriac o tom, že na územia, odkiaľ s americkou pomocou pred niekoľkými rokmi Kurdi vyháňali Arabov a Turkov, sa budú Arabi a Turci pod ochranou Turkov vracať. A budú sa vracať aj so zbraňami, čo môže byť pre Kurdov veľmi bolestné. Útok Turkov s veľkou pravdepodobnosťou využijú pre presadenie vlastných cieľov aj Sýrčania.

Na margo tvrdení, že na rozdiel od Kurdov majú Poliaci vlastný štát a sú členmi NATO, pomáhali Američanom v Iraku či Afganistane, poľské politické elity udržujú nadštandardné vzťahy s Američanmi, takže Poliaci majú podstatne lepšiu pozíciu ako Kurdi, možno len obligátne dodať, že svojho času rovnako optimisticky hodnotili bilaterálne vzťahy s Američanmi aj vyššie spomenuté politické elity Iraku, Čile, Juhoafrickej republike, Rhodézie, Južného Vietnamu či Egypta.

František Olčaj