Excelencia, na Slovensko ste pricestovali v októbri 2013 krátko pred návštevou Bratislavy prezidenta Francúzskej republiky Francoisa Hollanda. Prezident Hollande v hlavnom meste Slovenska konštatoval, že Francúzsko stálo vždy po boku Slovenska v spoločných dejinách. Pán veľvyslanec, podľa vás, už s odstupom času, na akej úrovni sú francúzsko-slovenské dvojstranné vzťahy? Ako by ste ich charakterizovali?

„Francúzsko-slovenské vzťahy sú tradične dobré a výrazne sa za ostatné dva roky zintenzívnili, čoho prejavom sú mnohé návštevy politikov aj na najvyššej úrovni. Prezident Francois Hollande od môjho nástupu do funkcie veľvyslanca prišiel na Slovensko dvakrát – v októbri 2013 a 19. júna tohto roku. Prirodzene, naše dvojstranné vzťahy výrazne získavajú z politických kontaktov: počas návštevy prezidenta Hollanda v roku 2013 sme obnovili strategické partnerstvo medzi našimi krajinami podpísaním ambiciózneho akčného plánu na roky 2013-2018. Okrem toho, naša blízkosť je o to väčšia, že naše dve krajiny majú v mnohých otázkach blízke názory v európskej problematike a že sú obe súčasťou ‚tvrdého jadra‘ Európskej únie“.

Od nastúpenia do funkcie veľvyslanca na Slovensku ste, pán Lopinot, veľa cestovali po našej krajine, stretávali ste sa so študentmi, odborníkmi, politikmi, vysokými štátnymi úradníkmi, obchodníkmi. Aké sú vaše dojmy zo Slovenka a Slovákov? 

„Oceňujem kvalitu prijatia, ktorej sa mi dostalo vo všetkých kruhoch, ako aj veľmi sympatickú a štedrú tradíciu ponúknuť dary. Ak mám hovoriť o mladých ľuďoch, s ktorými sa usilujem stretávať často, urobili na mňa dojem svojou názorovou otvorenosťou a kompetentnosťou, najmä frankofónni mladí ľudia. Navyše, a to musím povedať, je pomerne ľahké nadväzovať tu kontakty vo všetkých oblastiach činnosti – či už v politickej, v rámci našej vedeckej, kultúrnej, vzdelávacej spolupráce, či v obchodných kruhoch.“

Prezident Hollande počas svojej návštevy v roku 2013 povzbudil francúzske podniky, aby naďalej pracovali na Slovensku a vyzval na ešte vyšší stupeň aktivít medzi našimi krajinami. Pán veľvyslanec, ako sa pozeráte na dvojstranné francúzsko-slovenské ekonomické vzťahy. Na akej sú úrovni? 

„Prítomnosť mnohých francúzskych podnikov (389, ktoré zamestnávajú 29.000 ľudí) a významné investície (3,5 mld eur, hneď za Rakúskom a Nemeckom) znamenajú, že Francúzsko sa stalo za necelé desaťročie významným ekonomickým partnerom Slovenska. Francúzske podniky zaujali dôležité miesto v slovenskej ekonomike, najmä v oblasti automobilového priemyslu (spoločnosť PSA a subdodávatelia), ale aj v oblasti energetiky (spoločnosť Veolia), stavebníctva alebo aj v oblasti telekomunikácií (spoločnosť Orange). Náš dvojstranný obchod sa zvýšil o 4,5 percenta v roku 2014 a prekročil sumu päť miliárd (mld) eur. A budúcnosť sa zdá byť sľubná, lebo pre francúzske podniky sa ukazujú mnohé príležitosti, najmä v oblasti energetiky (osobitne jadrovej) a v oblasti výstavby infraštruktúry (najmä cestnej).“

Čo by mohlo Slovensko ponúknuť Francúzsku? 

„Slovensko už ponúka veľmi priaznivé investičné prostredie vďaka politickej stabilite a ekonomickej situácii: toto prostredie sa dá stále zlepšovať, aby si Slovensko udržalo atraktivitu oproti svojim susedom. Prirodzene, ekonomické vzťahy medzi našimi krajinami získavajú vo veľkej miere aj na skutočnosti, že používame spoločnú menu a z našej integrácie do vnútorného trhu Európskej únie. V ekonomickej a obchodnej oblasti získame, ak sa pozeráme na posilnenie našich dvojstranných ekonomických a obchodných vzťahov, ak budeme spolupracovať v oblasti inovácií a výskumu, v oblasti technického a odborného vzdelávania, ako aj pri podpore investičných možností v našich krajinách. Najmä v strednom horizonte, pokiaľ ide o slovenské investície vo Francúzsku.“

Pán Lopinot, 14. novembra 2013 ste odovzdali Cenu M. R. Štefánika za najlepší príspevok k dvojstrannej francúzsko-slovenskej vedeckej a technologickej spolupráci. Táto cena sa v uvedenom čase odovzdávala prvýkrát. Stane sa to tradíciou?

„Cena M. R. Štefánika, zriadená v roku 2013, sa udeľuje za najlepší príspevok v dvojstrannej francúzsko-slovenskej vedeckej a technologickej spolupráci. Potvrdzujem vám, že sa bude udeľovať spoločne každé dva roky s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Veľvyslanectvom Francúzskej republiky na Slovensku. Jej odovzdávaním dáme do popredia záujmu vedecké výmeny medzi našimi krajinami, na čom mi osobitne záleží.“

Čo znamená osobnosť Milana Rastislava Štefánika pre Francúzov? 

„Prezident Francúzskej republiky počas svojej návštevy na Slovensku v roku 2013 podčiarkol, nakoľko generál Štefánik stelesnil vzťahy medzi Francúzskom a Slovenskom, keď ho označil za ‚slovenského hrdinu a francúzskeho občana‘. Ako iste viete, M. R. Štefánik práve vo Francúzsku vykonával svoju profesiu astronóma a meteorológa, práve vo Francúzsku sa stal generálom a založil československú armádu. ‚Plním si svoju povinnosť horlivo, aby som robil česť slovenskému národu a preukazoval úprimnú lásku Francúzsku‘, zdôveril sa generál Štefánik, držiteľ Radu Čestnej légie. Dedičstvo M. R. Štefánika je stále živé aj v súčasnosti od Bradla po Meudon, mestečka pri Paríži, v ktorom vykonával svoje poslanie astronóma, cez ostrovy v Pacifiku, veď miesto v Papeete v Polynézii, kde generál Štefánik vykonával pozorovania, už nesie jeho meno. Osobnosť Štefánikovho rozmeru nám zároveň pripomína prvú svetovú vojnu, veľký ozbrojený konflikt, ktorý poznačil dejiny našich oboch krajín, a ukázal, nakoľko je dôležité, aby sa Európa zomkla okolo svojich spoločných hodnôt, v prvom rade demokracie a právneho štátu.“

Francúzsko prijalo opatrenia týkajúce sa územnej reformy. Prezident Hollande konštatoval, že nadišiel čas, aby si (Francúzsko) poskytlo novú formu s takouto ambíciou. Francois Hollande navrhol, aby sa počet regiónov vo Francúzsku znížil z 22 na 14. Čo bude znamenať toto opatrenie pre Francúzov? Ako sa zmení ich život?

„Územná reforma má tri časti. Prvá sa týka metropol: umožní veľkým francúzskym aglomeráciám, aby nadobudli na význame vďaka zvýšeným kompetenciám, napríklad, čo sa týka departementálnej dopravnej siete, školskej dopravy, ale aj v medzinárodnej spolupráce. Vytvorenie metropoly Veľký Paríž, alebo Aix-Marseille 1. januára 2016 je príkladom tejto časti. Druhá časť je to, na čo sa pýtate, na novú mapu francúzskych regiónov. Tá umožní ešte väčšmi vyvážiť územie krajiny a vytvoriť regióny veľkosťou ekvivalentné s veľkými európskymi regiónmi v prospech všetkých Francúzov. Napokon, tretia časť, o ktorej hlasovali nedávno poslanci Národného zhromaždenia, sa zameriava na vyjasnenie kompetencií na rôznych teritoriálnych úrovniach a najmä na posilnenie kompetencií regiónov, ktoré budú odteraz, ‚stratégmi‘ poverenými podporovať podniky, prinášať politiky vzdelávania, prípravy a zamestnanosti, alebo aj spravovať veľké infraštruktúry.“
Táto reforma povedie k úprave volebného systému vo Francúzsku? V akej miere?

„Departementálne voľby, ktoré sa konali v marci tohto roku, sa už odvíjali v súlade s touto veľkou teritoriálnou reformou. Podľa nového typu hlasovania sa bude voliť z dvojice kandidátov, ktorá bude pozostávať z jedného muža a jednej ženy, čo predstavuje významnú etapu v prospech zastúpenia žien v politickom živote. Takéto priaznivé opatrenia sú osobitne vítané, lebo ženy sú ešte stále nedostatočne zastúpené v našich inštitúciách.“

Francúzsko má od apríla 2015 novú atrakciu pre turistov – vernú kópiu jaskyne Chauvet. Stane sa podľa vás Francúzsko ešte príťažlivejšie pre zahraničných turistov, vrátane slovenských? 

„Francúzsko má výnimočné príležitosti pre rozvoj turistického ruchu: 41 lokalít zaradených do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (vrátane už aj vinohradníckych oblastí v Champagne a Burgundsku, zapísaných v júli 2015), 45.000 historických pamätihodností, gastronómiu zaradenú do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, mestá uznávané pre ich krásu, obzvlášť rozmanité prírodné krajinné miesta. Práve preto sa Francúzsko radí na prvé miesto medzi turistickými destináciami sveta s takmer 85 miliónmi návštevníkov ročne. Sme však presvedčení, že môžeme dosiahnuť viac: cieľom vlády je, aby k nám prichádzalo 100 miliónov zahraničných turistov ročne. Na to, ako to povedal minister zahraničných vecí a medzinárodného rozvoja Laurent Fabius, je potrebné, aby sa Francúzsko stalo ešte atraktívnejšie, a to zlepšením prijímania turistov a kvalitou informácií, úsilím o investovanie do digitálnych informačných prostriedkov a rozvíjaním turistického ruchu aj v iných menej navštevovaných regiónoch krajiny v porovnaní s Parížskou oblasťou či Azúrovým pobrežím.
Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku zohráva dôležitú úlohu v podpore turistického ruchu vo Francúzsku v radoch slovenského obyvateľstva s cieľom podnietiť jeho záujem o našu krajinu, aby vo väčšej miere vychutnalo rozmanitosť francúzskych regiónov s ich dedičstvom, krajinnou krásou, gastronómiou a vinárstvom. Práve s cieľom podporiť výber dovolenky do Francúzska (destinácia – Francúzsko) sme 19. marca tohto roku zorganizovali rozsiahly gastronomický program Gout de France/ Good France (Francúzske chute/Dobré Francúzsko), do ktorého sa zapojilo 15 slovenských reštaurácií. Vo Francúzskom inštitúte v Bratislave sme vytvorili priestor s označením ‚turizmus‘. Avšak najlepšou reklamou pre turistický ruch vo Francúzsku sú nepochybne cyklistické preteky Tour de France, ktoré sa konajú práve v tomto čase, a to s účasťou veľkého slovenského šampióna!“.

Prečo Francúzsko zostrojilo vernú kópiu jaskyne Chauvet? Skúste to vysvetliť Slovákom, ktorí by mali záujem vidieť ju.

„Jaskyňa Chauvet, objavená pred 20 rokmi, je unikátna preto, že sa v nej vo vynikajúcom stave zachovalo približne 1000 nástenných fresiek, kresieb spred 36.000 rokov. S cieľom chrániť tento výnimočný a krehký klenot histórie v čistom prostredí, sa rozhodlo, že prístup dnu budú mať len vedci. Od júna 2014 je jaskyňa Chauvet zaradená do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Prijalo sa rozhodnutie, že sa vytvorí verná reprodukcia jaskyne s jej skalnými kresbami, aby aj širšia verejnosť mala možnosť zoznámiť sa s týmto výnimočným bohatstvom. Mimoriadne verná reprodukcia, ktorej dvere sa otvorili pre verejnosť v apríli tohto roku, predstavuje najväčšiu rekonštrukciu prehistorickej jaskyne na svete. Môžem len odporučiť jej návštevu, o to viac, že sa nachádza v oblasti nádherných tiesňav v Ardeche.“

Excelencia, môžete nám, na Slovensku, podrobnejšie popísať hygienickú a bezpečnostnú situáciu v meste Calais? Ako možno dnes charakterizovať kvalitu života obyvateľov tohto mesta?

„Tisíce migrantov považujú Calais za miesto, odkiaľ sa dá dostať do Veľkej Británie. Migranti sú často v situácii vysokej zraniteľnosti a je potrebné ich chrániť. Preto tam bolo zriadené prijímacie stredisko, aby sa zhumanizovali životné podmienky migrantov čakajúcich na tranzit alebo na azyl. Prijímacie stredisko je však nedostačujúce vzhľadom na počet migrantov. Preto sa vláda rozhodla upraviť tábor, naplánovala zriadenie doplnkového zariadenia a rozhodla o vytvorení azylového domu. To všetko preto, aby bolo možné lepšie zabezpečiť migrantov. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu, minister vnútra (Bernard Cazeneuve – pozn. TASR) 4. mája tohto roku počas návštevy mesta Calais pripomenul neochvejnú rozhodnosť štátu urobiť všetko preto, aby zákony republiky boli dodržiavané a konštatoval, že obsadené domy v strede mesta budú rýchlo evakuované. Minister zároveň pripomenul, že azyl vo Francúzsku je najlepšia šanca pre utečencov, ktorí spĺňajú podmienky. Naopak, ilegálni migranti, ktorí nežiadajú o azyl, budú vypovedaní za hranice.“

Pán veľvyslanec, Francúzsko sa pripravuje na Majstrovstvá Európy vo futbale v roku 2016 (Euro 2016). V akom štádiu sú prípravné práce? 

„Výkop Euro 2016 sa uskutoční vo Francúzsku 10. júna 2016. Táto veľká udalosť – očakáva sa na nej 2,5 milióna divákov, zúčastní sa 24 reprezentačných výberov a má sa odohrať 51 zápasov – dá francúzskemu futbalu nový elán a umožní našej krajine, aby sme vybudovali modernú infraštruktúru, čo umožní klubom ekonomický rozvoj. Prípravy majú uspokojivý priebeh – nevyskytol sa nijaký väčší problém a termíny sa dodržiavajú. Zo šiestich vybraných štadiónov, len jeden nový štadión – v meste Lyon – nebol ešte odovzdaný a len tri štadióny sú ešte v etape renovácie. Využijem vašu otázku, aby som sa zmienil o ešte jednej významnej športovej udalosti, v ktorej je Francúzsko kandidátom: ide o olympijské a paraolympijské hry v roku 2024. Paríž ohlásil svoju kandidatúru 23. júna tohto roku a má veľkú podporu. Prezident Hollande pri tej príležitosti vyhlásil: „Ide o veľký projekt, opierajúci sa o šľachetnú vec v mene hodnôt univerzálnosti, rovnosti a bratstva, ako ich stanovil barón Pierre de Coubertin a ako ich obhajuje Medzinárodný olympijský výbor.“

Excelencia, turistická sezóna je v plnom prúde. Turistický ruch, ako sme už hovorili, je pre Francúzsko dôležitá oblasť priemyslu. Podľa vás, bude Francúzsko schopné zaistiť bezpečnosť turistom počas celej turistickej sezóny? A neskôr, povedzme počas ME vo futbale? 

„Po atentátoch z januára tohto roku, aj v júni sme zažili smútok z teroristických útokov v rôznych krajinách i vo Francúzsku. V tomto kontexte je Francúzsko viac ako kedykoľvek predtým odhodlané bojovať proti terorizmu a radikalizmu a všetko vložilo do toho, aby garantovalo bezpečnosť svojho obyvateľstva. Vláda doplnila legislatívny arzenál schválením Zákona o boji proti terorizmu z 13. novembra 2014 a Zákona o spravodajskej činnosti z 24. júna, čím posilnila akčné prostriedky spravodajských služieb pri rešpektovaní verejných slobôd. Okrem toho došlo k posilneniu spravodajských služieb, najmä vytvorením nových 1500 pracovných miest od januára. Popri tom sa polícia úplne mobilizuje, aby chránila turistov pred vreckovými zlodejmi, ktorí sa vyskytujú vo veľkých mestách, vo Francúzsku ako aj v iných častiach sveta. Prirodzene, bezpečnosť bude zohrávať prvoradú úlohu v tom, aby Euro 2016 skončilo úspešne. Teroristické riziko už teraz predstavuje jeden zo základných bodov s tým, aby sa vytvorili bezpečnostné prostriedky a pracujú na tom ministerstvo vnútra, Francúzska futbalová federácia a spoločnosť pripravujúca Euro 2016. Všetky francúzske bezpečnostné sily sa už niekoľko mesiacov pripravujú, aby zabezpečili čo najlepšie bezpečnosť podujatia a aby sa európsky futbalový turnaj stal športovým sviatkom.“

Pán veľvyslanec 7. januára tohto roku sme sa aj na Slovensku dozvedeli smutnú správu o tom čo sa stalo v Paríži – útok na redakciu Charlie Hebdo a na ďalšie ciele. Aký dojem vo vás zanechal postoj Slovákov k uvedeným udalostiam?

„Na Slovensku bola odozva plná emócií a veľmi živá hneď po tom, ako správy o útoku na redakciu Charlie Hebdo prenikli na verejnosť. Osobne som bol veľmi dojatý nespočetnými svedectvami solidarity, ktoré nám adresovali Slováci. Už v deň atentátu sa zhromaždili desiatky osôb, pred veľvyslanectvom sa zvyšoval počet zapálených sviečok a dostávali sme množstvo správ od bežných ľudí aj najvyšších predstaviteľov krajiny. Predseda vlády SR Robert Fico sa zúčastnil 11. januára na pochode v Paríži. Do kondolenčnej knihy, sprístupnenej vo Francúzskom inštitúte v Bratislave, sa zapísalo 472 ľudí, aby vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach teroristických útokov vo Francúzsku. Zachovávam si spomienku na tieto tragické chvíle naplnené hlbokým smútkom, ktorý však zmiernili prejavy bratstva na národnej aj medzinárodnej úrovni.“

Pán veľvyslanec, Francúzsko nadobudlo veľkú skúsenosť pri riešení problémov a konfliktov v Afrike – či už na Pobreží Slonoviny, v Stredoafrickej republike (SAR) a ďalších štátoch. Poskytne Francúzsko tieto získané skúsenosti – vo vojenskej, bezpečnostnej, diplomatickej oblasti – Európskej únii?

„Afrika, spriatelený kontinent, ktorý dejiny spojili s Francúzskom, je v prvom rade kontinentom príležitostí (päťpercentný priemerný ekonomický rast od roku 2001). Napriek tomu je to aj kontinent ohrozený nedostatočnou bezpečnosťou. Preto Francúzsko zasiahlo v Mali – kde, bola demokracia obnovená a zmierenie sa podarilo nastaviť Mierovou zmluvou z Bamaka podpísanou v júni – a v Stredoafrickej republike, kde sa podarilo predísť najhoršiemu. V súčasnosti, pokiaľ ide o krutosti, ktorých sa dopúšťajú členovia Boko Haram, či o chaos v Líbyi, musíme postupovať rozhodne. Francúzsko však nemôže konať samo: potrebujeme Európsku úniu. Skutočne, EÚ už viedla niekoľko operácií v Afrike v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: napríklad najnovšie operácia bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ Eufor RCA umožnila zaistiť bezpečnosť v Bangui, keď podporila francúzsku operáciu Sangaris až do príchodu príslušníkov modrých prílb v rámci operácie MINUSCA (Viacstranná integrovaná stabilizačná misia OSN v Stredoafrickej republike – pozn. TASR). Francúzsko bude naďalej trvať na tom, aby EÚ, vrátane Slovenska, sa angažovala v Afrike.“

Francúzsko má z minulých rokov skúsenosti aj s navracaním ilegálnych migrantov (napríklad Rómov z Rumunska či Bulharska, …) do krajiny pôvodu. EÚ sa zaujíma o tieto francúzske skúsenosti? 

„EÚ má povolanie prijať tých ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo konfliktami. Nebude však môcť dôstojne plniť toto svoje povolanie, ak nebudeme mať k dispozícii potrebné prostriedky, napríklad, zavedením ambicióznej a rozhodnej politiky vracania ilegálnych migrantov od ich prvého vstupu na územie EÚ, keď nežiadajú o azyl. Francúzsko podporuje vôľu EÚ zaviesť nový program účinného a dôveryhodného programu návratu tak, aby sa zaistil rýchly návrat ilegálnych migrantov s podporou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ Frontex. Súčasne je nevyhnutné konať s európskymi inštitúciami tak, aby sa podnikli kroky voči krajinám pôvodu s tým, aby sa dostala na stôl otázka readmisie ich občanov. Okrem toho, ako sa na tom zhodli prezidenti a predsedovia vlád na aprílovom mimoriadnom summite Rady EÚ, ide o prevenciu toku ilegálnych migrantov v tom, že sa pôjde na koreň veci, na príčinu migrácie. Musí sa posilniť aj spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitnými štátmi. Ďalej pôjde o zlepšenie stráženia hraníc, najmä posilnením operačných aktivít Frontex. Je nevyhnutné, aby EÚ rýchlo pokročila v otázke realizovateľnosti európskeho systému ochrany hraníc ako to žiadala Rada EÚ v júni 2014. Vskutku, na všetkých týchto úrovniach máme dlhodobé skúsenosti, z ktorých EÚ môže profitovať prostredníctvom našich expertov a našich návrhov s tým, aby sme dali primeranú odpoveď na túto výzvu 21. storočia.“

Pán veľvyslanec, pašeráci ľudí nie sú len v Afrike, najmä Líbyi a Egypte, ale aj v jednotlivých členských štátoch EÚ. Podľa vás, nemala by EÚ pritvrdiť tresty za pašeráctvo ľudí na celom európskom území? 

„Prirodzene, treba udržiavať tlak proti pašerákom a ich sieťam bez rozdielu, kde sú. Vyhľadávanie takých sietí je nevyhnutné nielen na severe Afriky a v oblasti Stredozemia, ale v celej EÚ. Počet a účinnosť týchto sietí sa zvýšila, využívajú na to nestabilitu v krajinách, z ktorých migranti odchádzajú, ale aj ich beznádej. Preto rozkladanie týchto sietí a represia proti pašerákom sa musí zintenzívniť. Preto vo Francúzsku, kde sa rozkladanie sietí ilegálnej imigrácie podarilo zvýšiť v ostatných rokoch o vyše 25 percent, sa vláda rozhodla vytvoriť task-force justičnej polície s cieľom viesť akcie zásadného významu proti týmto sieťam. Je jasné, že boj proti ilegálnym sieťami s migrantmi si vyžaduje lepšiu koordináciu na európskej a medzinárodnej úrovni v rámci bilaterálnych vzťahov a akcií uskutočňovaných pod egidou Europolu, Frontex a Eurojust.“

Slovensko o rok prevezme, prvýkrát vo svojich dejinách, predsedníctvo Rady EÚ. Z vášho pohľadu, urobilo Slovensko všetko na to, aby zvládlo danú úlohu? 

„Konštatujem, že Slovensko sa už plne a veľmi aktívne angažovalo do prípravy svojho predsedníctva. Sekretariát poverený prípravou predsedníctva na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR už funguje. Skúsenosti, ktoré Slovensko získalo počas predsedníctva krajín V4 od júla 2014 do júna 2015, preukázali schopnosti krajiny riadiť mnohé viacstranné udalosti. Mám teda plnú dôveru v schopnosti predstaviteľov SR, že zabezpečia aj túto misiu o to dôležitejšiu, že počas slovenského predsedníctva bude treba riešiť početné životne dôležité témy pre budúcnosť EÚ idúce od ochrany a tvorby životného prostredia, cez energetiku až po digitalizáciu, ako aj otázky týkajúce sa ekonomickej a menovej únie.“

Pozrime sa ešte raz na africký kontinent. Na ňom funguje Africká únia. Prečo Európsky parlament (EP), Európska komisia (EK), diplomacia EÚ nie sú v kontakte s africkými kolegami? 

„Africká únia je prirodzeným partnerom pre EÚ, hoci kontakty s regionálnymi africkými organizáciami sú dôležité. Kontakty medzi európskymi inštitúciami a Africkou úniou sú veľmi pravidelné na úrovni prezidentov, predsedov vlád, na úrovni komisií (schôdzka EK a Africkej komisie sa konala v apríli tohto roku) aj na úrovni parlamentov. Vzťahy medzi EÚ a Afrikou predstavujú skutočné bohatstvo pre naše dva kontinenty. Neustále sa rozvíjajú v súlade s najnovším summitom EÚ-Afrika, ktorý sa konal v apríli 2014 v Bruseli. EÚ je najväčším poskytovateľom fondov v Afrike, ale patrí aj medzi najväčších obchodných partnerov. Želáme si, aby sa tento vzťah posilnil v politickej oblasti a aby sa viac priblížili naše pohľady v najväčších globálnych otázkach. V tomto zmysle pracujeme, pokiaľ ide o klimatické zmeny, s výhľadom na Konferenciu OSN o klimatických zmenách, ktorá je naplánovaná na december tohto roku v Paríži (COP21). EÚ musí pokračovať a zintenzívňovať svoje úsilie v pomoci Afričanom spravovať/riadiť svoju bezpečnostnú otázku a pri hľadaní odpovedí na krízach, ktoré vznikajú na ich kontinente, ako to už ukázali v Mali alebo v SAR.“