V stredu vo Zvolene sa na tom dohodli predstavitelia Asociácie profesionálnych hokejových klubov (APHK) a prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Miroslav Šatan.

Extraligové kluby požiadali vedenie SZĽH ako organizátora najvyššej súťaže, aby do svojich dokumentov a predpisov pre sezónu 2021/2022 implementoval okrem návrhu termínovej listiny aj ďalšie úpravy a návrhy.

“Bolo tam viacero tém, kvóty na mladých hráčov, model súťaže na ďalší rok, či bude v našej lige naďalej aj maďarský klub, či ako to bude vyzerať o rok so Slovenským pohárom,” uviedol Šatan po stretnutí.

.

Poznamenal, že o účasti maďarských tímov v TEL sa rozhodne do konca týždňa. V sezóne 2020/2021 pôsobil v TEL iba Miškovec, predtým hral slovenskú najvyššiu súťaž aj MAC Budapešť.

APHK navrhla začať nový ročník TEL 24. septembra, Šatan to nevníma ako problém. Prezident SZĽH tiež povedal, že odčlenenie drvivej väčšiny klubov od zväzu, ktorých snahou bolo podľa medializovaných informácií založiť si súkromnú ligu, je v tejto chvíli nepravdepodobné:

“Do konca mája bol termín, kedy bolo možné sa prihlásiť do najvyššej súťaže, prihlásili sa všetky kluby. Takže pracujeme s variantom, že budú hrať všetci tak ako hrali v uplynulom ročníku.”

Predseda predstavenstva APHK Miroslav Kováčik k tomu dodal: “Okolo tejto témy sa vytvoril veľký strašiak. Bola to iba jedna z alternatív a podľa môjho názoru sa vytiahla tendenčne. Profesionálna hokejová liga neriešila nič iné, čo by sa malo riešiť v rámci momentálneho nastavenia, čiže rovnosť všetkých klubov a solidarita. Porovnávanie so Superligou bolo scestné.”

V sezóne 2021/2022 sa v Tipos extralige predstaví dvanásť slovenských účastníkov bez ohľadu na to, či v nej maďarský Miškovec zostane, alebo vystúpi. Dohoda sa zatiaľ nedosiahla v navrhovanom modeli o postupujúcich tímoch zo Slovenskej hokejovej ligy (SHL) a o vypadávajúcom tíme z najvyššej súťaže.

“Toto ešte chceme prebrať. Prvoligové tímy chcú postúpiť priamo, ideálny športový model, ktorý sa navrhol v minulosti je 10 tímov v extralige a 12 až 14 v druhej najvyššej súťaži. Chceme nájsť takýto model v horizonte zhruba troch rokov. Mechanizmus, ako by to malo vyzerať, či bude baráž a koľko tímov postúpi a koľko zostúpi, o tom sa ešte budeme rozprávať. Ak sa spýtate klubov extraligy a klubov SHL, každý má na to iný názor. Bol by som rád, keby sme našli riešenie. Ale my musíme nájsť mechanizmus, aby sme zaručili druholigistom, že sa môžu pokúsiť o postup do najvyššej súťaže,” povedal Šatan.

Predstavitelia APHK sa jednoznačne prikláňajú k baráži o účasť v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži medzi posledným celkom Tipos extraligy a prvým celkom SHL. “Z minulosti vidíme príklady, či Michalovce, alebo Nové Zámky, že sa do extraligy dostal cez baráž aj prvoligista. Príchodom Slovana Bratislava do Tipos extraligy kvalita súťaže stúpla, takže sa prikláňam k riešeniu dvanástich mužstiev. Je to na diskusiu, vieme sa rozprávať aj o desiatich tímoch, no pokiaľ je bratislavský Slovan v extralige, prikláňam sa k dvanástke,” podotkol po stredajšom rokovaní Kováčik.

Väčšina klubov sa zhodla na odporúčaní pre vedenie SZĽH upraviť licenčné predpisy a súťažné poriadky tak, aby licenciu na účasť v najvyššej súťaži mohli vlastniť len obchodné spoločnosti, teda spoločnosti s ručením obmedzeným či akciové spoločnosti.

“Takýmto spôsobom fungujú zahraničné ligy, napríklad aj v Česku, na Slovensku je takto riešený futbal, čiže tu by mala byť rovnosť, ak sa bavíme o profesionálnom športe. Rokujeme, že do licenčného konania by mali byť všetky tieto nastavenia jasné už pre túto sezónu 2021/2022,” uviedla riaditeľka APHK Aneta Büdiová.

Šatan to nevníma ako problém: “Môžu to urobiť, nie je to zakázané, kluby navrhli, aby sa to unifikovalo. V podstate to vnímam ako slobodné rozhodnutie klubov.”

V záujme postupného skvalitňovania úrovne slovenského hokeja odporučila väčšina účastníkov TEL, aby naďalej platilo obmedzenie pre počet zahraničných hráčov na zápasových súpiskách. Do jedného duelu by opäť mohlo zasiahnuť maximálne sedem legionárov.

“V druhej lige by platila kvóta štyroch cudzincov, toto číslo však chceme postupne znížiť,” uviedol prezident SZĽH.

Jednou z tém bol aj návrh rozšíriť Ligovú radu o ďalšieho člena. Šatan preto predostrel APHK svoj návrh: “Zväz má dve miesta, APHK jedno, teraz sme im ponúkli ešte jedno. Navrhli sme teda štvorčlenné osadenie, pričom rozhodujúce slovo v prípade rovnosti hlasov by mal predseda Ligovej rady.”

Extraligové hokejové kluby žiadajú od štátu aj finančné kompenzácie za nedokončenú sezónu 2019/2020 a sezónu 2020/2021, ktorá sa hrala okrem finálových zápasov bez divákov.

“Prišla iba minimálna pomoc cez ministerstvo školstva, inak sme žiadne kompenzácie, ako to bolo v prípade futbalu, nedostali. Máme na mysli pomoc cez fond na podporu športu. Budeme rokovať s viacerými kompetentnými osobami na rôznych úrovniach, pretože kluby si zobrali úvery, aby mohli dohrať ročník 2020/2021. Neviem si predstaviť, že by sme mali začať nový súťažný ročník s dlžobami a bez divákov. Potrebujeme nateraz kompenzácie vo výške troch až piatich miliónov eur pre všetky kluby, ktoré hrali profesionálnu súťaž,” uzavrela Büdiová.