Lesníci chcú chrániť ohrozeného hlucháňa aktívnym prístupom

Zvolen 22. februára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Lýdia Vojtaššáková)

Bezzásahové územia často nie sú najlepším riešením ochrany ohrozeného hlucháňa, tvrdia lesní odborníci z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene

Ako na dnešnom stretnutí s novinármi uviedol Jozef Bučko z NLC, ktorý sa dlhodobo zaoberá problematikou hlucháňa, bezzásahovosť odporúčaná ochranármi má svoje riziká a preto lesníci odporúčajú skôr aktívny prístup. „Na rozdiel od bezzásahovému režimu vieme premeniť prostredie v hlucháních lokalitách vo veľmi krátkom čase a aj na relatívne veľkých plochách,“ uviedol s tým, že takto je možné aktívne rozširovať vhodný životný priestor hlucháňa. Okrem biotopu sú podľa odborníkov jedným z významných faktorov poklesu stavov hlucháňa aj predátori.

Do bezzásahovej zóny sú často zahrnuté aj porasty nevyhovujúce hlucháňom vekom, ani priestorovou štruktúrou. Tento živočích však nemá čas čakať, kým sa porast prirodzene preriedi a podľa Bučka je potrebné k oblastiam, kde chceme podporiť hlucháňa, pristupovať citlivo, ale aktívne. Ochranu je potrebné skĺbiť s lesníctvom a životom vidieckeho obyvateľstva, nie ich stavať proti sebe. Navrhuje každé územie rozdeliť na oblasti s ešte vhodnými podmienkami pre hlucháňa a oblasti s potenciálne vhodnými podmienkami. V tých prvých odporúča vykonávať minimum zásahov, prípadne prijať bezzásahovosť. Druhé oblasti s potenciálne vhodnými podmienkami je možné podporiť aktívnymi zásahmi. Ide o presvetlenie lesa a vytvorenie ďalších vhodných zásahov, ktoré podporia existenciu hlucháňa v danej lokalite.

„Proces však nebude úspešný, ak sa okrem prostredia nebudeme dostatočne zaoberať aj predátormi a možnosťou, ako financovať zvýšené finančné výdavky a ekonomickú ujmu na hospodárení,“ doplnil Bučko. Spolu s ďalšími lesníkmi upozornil aj na nutnú kontrolu stavu prirodzených predátorov, ktorí sú tiež zodpovední za úbytok hlucháňa. V súčasnosti je premnožená diviačia zver, pričom veľké škody robia aj zvýšené stavy medveďov, kún, líšok, krkavcov, myšiakov, sov dlhochvostých, ale aj nenápadná sojka škriekavá.

Stabilizovať populáciu tetrova hlucháňa na Slovensku a zastaviť klesajúci trend stavu tohto kriticky ohrozeného druhu, ktorý je na pokraji vymretia, je hlavným cieľom programu envirorezortu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022, ktorý vstúpil do platnosti v apríli minulého roka. Program záchrany obsahuje údaje o rozšírení hlucháňa, o jeho biologických a ekologických nárokoch a faktoroch ohrozenia a stanovuje tiež šesť strategických cieľov a 14 opatrení na jeho záchranu. Medzi ne patrí napríklad zastavenie straty vhodných biotopov hlucháňa ako aj zvýšenie ich kvality a rozlohy či obmedzenie negatívneho vplyvu predácie a vyrušovania. Dokument má zároveň slúžiť okresným úradom životného prostredia pri určovaní vhodných spôsobov hospodárenia v chránených územiach.

Hlavnou príčinou veľkého poklesu populácie hlucháňa je podľa ochranárov intenzívna ťažba dreva v horských oblastiach a úbytok starých lesov. Od roku 1972 klesla populácia hlucháňa na Slovensku asi o 76 percent, pričom trend pokračuje. V roku 1972 uvádzali štatistiky 3 697 jedincov, v roku 2015 iba maximálne 900 jedincov. Jeho súčasná populácia sa u nás podľa ochranárov odhaduje na 646 až 866 jedincov a podľa poľovníckej štatistiky je to okolo tisíc jedincov. Za posledných 10 rokov v niektorých územiach Slovenska, napríklad v Strážovských vrchoch, Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove a Javorníkoch hlucháň úplne vyhynul. Posledné jedince dožívajú v Kremnických vrchoch, Malej Fatre, vo Volovských vrchoch, v Slovenskom raji a na Poľane. Prudký pokles počtu nastal aj v Nízkych Tatrách, ktoré sú kľúčové pre prežívanie tohto druhu.