“Ak máme pomenovať za agrorezort hlavné zmeny v lesnom hospodárstve po roku 1990, musíme nadviazať na zásadne dokumenty štátnej lesníckej politiky SR. Vláda predovšetkým v roku 1993 prijala dve zásadné usmernenia ďalšieho vývoja lesníctva na Slovensku. Išlo o dokumenty Stratégia a koncepcia rozvoja lesníctva na Slovensku a Zásady štátnej lesníckej politiky na Slovensku,“ ozrejmil Hrežík. V nadväznosti na uvedené dokumenty sa podľa MPRV novelizovali, respektíve prijali nové právne predpisy, prijímali sa rozvojové programy, ktorými sa sledovalo riešenie najzávažnejších problémov lesného hospodárstva Slovenska. Nanovo sa usporiadali organizačné štruktúry štátnych lesov, pokračovalo sa v reprivatizácii lesov, reorganizovala sa štátna správa lesného hospodárstva, reorganizovali sa príspevkové organizácie a zabezpečovala sa podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov.
„Napriek realizácii uvedených opatrení, ďalší vývoj lesného hospodárstva na Slovensku negatívne ovplyvnili niektoré skutočnosti. Neúmerne poklesla podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov. Mimoriadne stúpli škodlivými činiteľmi vynútené ťažby dreva. Stúpli požiadavky na plnenie verejnoprospešných funkcií lesov. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa nepriaznivo vyvinula obchodná bilancia na trhu s drevom. Došlo k zrušeniu Štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky a zaviedlo sa financovanie najmä prostredníctvom spoločných programov EÚ. Menili sa vládnuce štruktúry štátu, rezortu, ako aj vedúci pracovníci v lesníctve,“ ozrejmil negatíva Daniel Hrežík.
Uvedené skutočnosti podľa MPRV spôsobili, že sa znížila starostlivosť o lesné porasty, náklady na pestovnú činnosť poklesli v porovnaní s rokom 1990 takmer na polovicu. Stúpla najmä náhodná ťažba ihličnatých drevín. Nízke sú investície do základného kapitálu, ktoré nezodpovedajú ani jednoduchej reprodukcii. Znížila sa zamestnanosť v najchudobnejších vidieckych regiónoch Slovenska.
„Toto znižovanie zamestnanosti sa nedarí zastaviť ani podporami z európskych zdrojov. V negatívnom smere sa menia kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele stavu lesov. Najmä klesá budúci produkčný potenciál lesov, keď v obnove lesov ekonomicky významné dreviny majú len 50 % zastúpenie. Prehlbujú sa disproporcie v zastúpení vekových stupňov. Treba uviesť aj tú skutočnosť, že kým pred rokom 1990 sa intenzívne používal holorubný spôsob hospodárenia, najmä po roku 2005 sa tento hospodársky spôsob obmedzil a je používaný len tam, kde nie je možné obnovu lesa dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi,“ doplnil Hrežík.
Niektoré z uvedených problémov lesného hospodárstva sa darí podľa MPRV postupne riešiť prostredníctvom Národného lesníckeho programu SR pre obdobie rokov 2015 – 2020 a jeho akčného plánu. „Najmä v posledných rokoch sa podarilo nastaviť systém podpôr v lesnom hospodárstve na výmeru obhospodarovaných lesných porastov formou podpory mimoprodukčných funkcií lesov. Podarilo sa finančne zastabilizovať niektoré odborné činnosti Národného lesníckeho centra. Najmä odborné činnosti súvisiace s vyhotovením programov starostlivosti o lesy. Vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy je zabezpečené z prostriedkov štátneho rozpočtu SR. Bola zriadená Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia so sídlom vo Zvolene, ktorá zabezpečuje výkon zákona o dreve, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť obchodovanie s legálne nadobudnutým drevom a zamedziť nelegálnej ťažbe dreva,“ ozrejmil Hrežík.
K najvýznamnejším prijatým opatreniam súčasnosti patrí podľa MPRV zlepšenie infraštruktúry prístupu k lesnej pôde v regiónoch s hustotou lesnej cestnej siete nižšou ako je celoštátny priemer. Na jeho realizáciu sa použilo 21,6 mil. eur. Ďalšou významnou investíciou v rámci tohto opatrenia bolo zlepšenie ochrannej protipožiarnej infraštruktúry v lesoch, pričom sa použilo 31,6 mil. eur. „Na prevenciu a obnovu potenciálu lesov po kalamitách spôsobených škodlivými činiteľmi bolo pôvodne vyčlenených 20 mil. eur. S ohľadom na rozsah takto poškodených lesných porastov bola finančná alokácia zvýšená na sumu 31,4 mil. eur. Uvedené opatrenia boli financované z Programu rozvoja vidieka SR na obdobie rokov 2014 – 2020,“ uzavrel Daniel Hrežík.