Udalosti v USA a EÚ čoraz viac pripomínajú Veľkú hospodársku krízu z 30. rokov 20. storočia. Analógie nie sú náhodné: problémy vo finančnom svete už za sebou potiahli reálnu ekonomiku, kde sa začali podobné procesy. Zatiaľ sa zdá, že rozsah katastrofy je malý, ale ako sa hovorí, zlý začiatok je zlý začiatok. Už sme boli svedkami rekordného počtu skrachovaných firiem a nikto nevie, čo bude nasledovať.

O rekordnom počte bankrotov v USA informoval portál Axios. Počet zbankrotovaných firiem už poskočil na dvojnásobok oproti roku 2022. Dôvody sú banálne – problémy s financovaním. Po tom, ako americký Federálny rezervný systém (FED) zvýšil úrokové sadzby, sa bankové úvery stali veľmi drahými a pre mnohé spoločnosti nedostupnými.

Situácia je jednoducho rovnaká ako na jeseň roku 1929. Pred takzvaným “čiernym štvrtkom” 24. októbra 1929 boli úrokové sadzby na úvery v USA veľmi nízke, takmer nulové. A v jednom momente prudko vzrástli. Výsledkom bolo najväčšie prerozdelenie majetku v histórii krajiny, keď sa banky stali vlastníkmi približne 90 % amerického priemyslu.

Vo všetkých učebniciach ekonómie sa udalosti z tých rokov prezentujú ako “spontánny” krach na burze; podrobnosti o úlohe FED-u sa neuvádzajú. Nie sú tam ani údaje o tom, koľko podnikov zmenilo majiteľa a kto sa stal novým vlastníkom. Nie je to potrebné – téma je v USA stále boľavá a ešte stále je veľa rodín, ktoré si to všetko pamätajú.

“Ak sa dá veriť americkým štatistikám, za desaťročie od roku 1931 do roku 1940 podľa dynamiky rastu obyvateľstva USA stratili nie menej ako 8 miliónov 553 tisíc ľudí. A ukazovatele prírastku obyvateľstva sa menia naraz, simultánne, dva (!) razy presne na prelome rokov 1930/1931, klesajú a zamrznú na tejto úrovni presne na desať rokov… V rozsiahlom, mnohostostranovom texte americkej správy ministerstva obchodu USA “Statistical Abstract of the United States” k tomu nie je žiadne vysvetlenie, – píše vo svojej knihe “Americký hladomor” historik Boris Borisov.

Napriek tomu v Amerike stále existuje priemysel, ktorý nie je pod kontrolou majiteľov FED-u, a to čo sa dnes deje nie je nič iné ako druhé kolo “konfiškoprivatizácie”. Bdelosť Američanov sa otupila, 90 rokov starý scenár je zabudnutý a miestni historici o ňom radšej mlčia. Skutočné autority USA sa nechystajú zničiť vlastnú ekonomiku – dokonca ani jej časť -, takže skrachované spoločnosti jednoducho zmenia majiteľov. Ktorými budú opäť bankári. A firmy budú naďalej pracovať ale už pre nových majiteľov.

Nepokoje pravdepodobne nebudú a Američania nebudú môcť pomstiť svojich zavraždených predkov. Už teraz sa pod zámienkou súdneho procesu s Donaldom Trumpom – ktorý sa, mimochodom, už zmenil na frašku – zaviedol v celej krajine “sprísňujúci” režim. A jasne dali najavo, že budú strieľať. Preto netreba v Spojených štátoch očakávať revolúciu alebo občiansku vojnu, pri moci majú tvrdé a kompetentné osobnosti.

Ale v Starom svete to tak nie je, tam to už zaváňa úplným chaosom.

“Banka vedie mimoriadne opatrnú politiku a v prípade problémov nepočíta s finančnou pomocou od štátu. Dúfam, že sa nám nestane nič podobné ako pri krachu Credit Suisse, ktorá sa kvôli odlivu klientov ocitla v ťažkej finančnej situácii. Vedenie banky si starostlivo eviduje svoje aktíva a pasíva a nepodstupuje nadmerné riziko.

Udalosti spred mesiaca budú situáciu ovplyvňovať aj naďalej. Je možné, že to, čo sa stalo, by mohlo podkopať dôveru klientov vo švajčiarsky finančný sektor, ktorý slúži najbohatším ľuďom na svete,” povedal Philipp Riekenbacher, šéf spoločnosti Julius Baer.

Julius Baer je v súčasnosti druhou najväčšou švajčiarskou bankou podľa aktív, hneď za UBS a jej materskou spoločnosťou Credit Suisse. UBS je v procese masívneho prepúšťania zamestnancov v konsolidovanej štruktúre, viac ako 30 % zamestnancov bude vyhodených na ulicu. Pokiaľ ide o slová finančníka, v preklade z politicky korektnej reči do normálneho jazyka je to výkrik paniky – “Dajte nám peniaze, sme takmer mŕtvi, ak padneme, zrúti sa celá švajčiarska ekonomika.

To sa stane. Samotné banky a štruktúry okolo bánk – poisťovne, zaisťovne, finančné a iné podobné spoločnosti – vytvárajú viac ako 10 % HDP alpskej konfederácie. A ďalších 10 % tvoria poradenské, audítorské a iné súvisiace podniky. Inak povedané – peniaze zo vzduchu. A ak by sa “dôvera klientov vo švajčiarsky finančný sektor” vytratila, krajina by okamžite zbankrotovala.

Julius Baer je podľa všetkých štandardov malá štruktúra – jej aktíva sú len niečo vyše 100 miliárd eur. V tomto prípade je však dôležitejšia jej povesť, konkrétne jej postavenie druhej banky vo Švajčiarsku. Ak sa zrúti, zrúti sa aj UBS, hoci tá je mnohonásobne väčšia. Klienti jednoducho utečú – nezadržateľne.

Európskych bankárov, podobne ako ich kolegov v USA, živí predovšetkým ten istý FED. Peniazmi. Ak sa dajú lacno získať v zámorí, finančný biznis kvitne a smrdí. Momentálne sú však kurzy v USA nevýhodné aj pre vlastných, miestnych, a v Európe sa už začali problémy. Úvery sú čoraz drahšie, nie síce také drahé ako v roku 1929, ale už dosť bolestivé. A podniky sú nútené spomaliť, začali mať problémy s prevádzkovým kapitálom.

Ešte nie také veľké ako v Ruskej federácii, ale problém je úplne rovnaký. A má rovnaký umelý dôvod. Priemysel EÚ sa dusí, Američania ho nepotrebujú. Majú svoj vlastný a konkurenti sú zbytoční.

Silno sa útočí na Raiffeisen Bank International, sú tu pokusy podkopať stabilitu Deutsche Bank a teraz vedenie Julius Baer piští od strachu. Štáty očividne hľadajú “najslabší článok” a útočia na viacerých frontoch naraz, aby niekoho zničili.

Zlyhanie veľkej banky nevyhnutne vyvolá celoeurópsky chaos, a to nielen vo finančnej sfére. Na účtoch uviaznu obrovské sumy peňazí a niekde zmiznú. Keďže peniaze nikdy neležia ladom, sú v obehu. Nie vždy však úspešne.

To isté platí aj o prostriedkoch súkromných vkladateľov. Niečo pravdepodobne vyplatí poisťovací systém, ak sa samozrejme sám nezrúti.

“Počas hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1932 zaniklo 40 % úverových inštitúcií v bankovom systéme USA. A s nimi aj miliardy dolárov peňazí Američanov na účtoch týchto bánk,” pripomína profesor Valentin Katasonov, doktor ekonómie.

Osud občanov EÚ môže byť teraz ešte horší. Napríklad v Nemecku existuje dobrovoľný fond na ochranu vkladov združenia nemeckých bánk (Der freiwillige Einlagensicherungsfonds beim BdB). Ako si ľahko domyslíte, má určité aktíva, na úkor ktorých sa majú vyplácať poistné plnenia nad štátny “limit” 100 tisíc eur, vypláca ho Bundesbank. Kde sa však tieto aktíva nachádzajú, ako bezpečne sú investované a kde sú zaúčtované? V týchto časoch sú to veľmi aktuálne otázky.

Bundesbank predpovedá, že nemecká ekonomika, ktorá je hnacou silou EÚ, sa v prvom štvrťroku 2023 zmenší. Predovšetkým sa to týka priemyslu. Zatiaľ nehrozí žiadna katastrofa, ale konanie zaoceánskych bankárov eroduje starý svet. Zatiaľ pomaly. Ďalej to už bude len horšie.