Mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Kubánskej republiky J. E. pani Yamila Sonia Pita Montes vystúpila tohto roku na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti, aby informovala poslancov Národnej rady o vzťahoch medzi Európskou úniou a Kubou v súvislosti s protiprávnou americkou blokádou „Ostrova slobody“, ktorá trvá už 60 rokov.

Veľvyslankyňa informovala o tom, že historicky najdlhšia komplexná blokáda jednej krajiny druhou sa počas Obamovej vlády trochu zmiernila, lenže s príchodom Donalda Trumpa nielen že sa vrátila na pôvodnú úroveň, ale sa ešte zhoršila a ďalej sa pritvrdzuje. Hoci ju celý svet odsudzuje, zavádzané sú stále nové a nové reštriktívne opatrenia.

Na skutočnosť, že USA na svojom postoji nič nemienia zmeniť ani napriek jednoznačnému odporu všetkých krajín OSN s výnimkou Izraela, si svetová aj slovenská verejnosť už zvykla. Poslanci preto prijali vystúpenie veľvyslankyne s pochopením. V rozprave však vystúpil poslanec Peter Osuský (SaS) a od tej chvíle začala byť diskusia naozaj zaujímavá. Preto sa dodatočne k veci vraciame a prinášame vám prepis časti tejto schôdze.

Ľuboš Blaha: „Americká blokáda je pre Kubu naozaj zničujúca. Je aj v našom národnom záujme, aby sme sa postavili proti tomuto embargu, ktoré nemá precedens v histórii ľudstva. Pritvrdzuje sa hlavne počas vlády Donalda Trumpa – to je prezident, ktorý nie je obľúbený dokonca ani u našich kolegov z liberálnej pravice. Je v našom záujme, aby naše firmy mohli rozvíjať na Kube svoje obchodné vzťahy, majú tam veľmi dobrú pozíciu a meno ešte z čias ČSSR. Teda to, čo robia USA Kube, ubližuje aj Slovensku.

Chcem zdôrazniť aj to, že Slovenská republika si nesmie za žiadnych okolností dovoliť tolerovať porušovanie medzinárodného práva. Vieme, že aj vo vzťahu k SR bol párkrát od našich susedov zdôrazňovaný princíp exteritoriality (situácia, keď nejaká krajina rozširuje platnosť svojho práva za svoje hranice, pozn. red.) a my nemôžeme akceptovať, že niekto bude o suverénnych veciach iných štátov rozhodovať z pozície veľmoci. A toto sa dnes deje: USA tým, že blokujú Kubu, a tým, že blokujú aj všetky firmy z iných štátov, tým vlastne útočia aj na iné štáty. A toto musíme odmietnuť.

Kuba má právo si vybrať vlastný systém, to je princíp národnej suverenity, ktorý musíme rešpektovať. Tak funguje pragmatická zahraničná politika. Ak by sme začali poúčať polovicu sveta o tom, ako sa majú správať, rovnako aj oni by potom mohli začať nám rozprávať, ako máme vládnuť na Slovensku. To je úplne elementárna úcta a slušnosť. A ak vidíme, že nejaký iný štát, stonásobne väčší a so stonásobne väčšou armádou, na Kube financuje rôznych aktérov, aby tam rozvracali režim, a úplne explicitne to pomenúva, tak sa na to nemôžeme tváriť, že sa nič nedeje. Slovenská republika sa musí ozvať, ak má vzťah k medzinárodnému právu.

A posledná vec, ktorú chcem zdôrazniť, je pozícia EÚ. Bez ohľadu na to, čo si myslia niektorí naši kolegovia z opozície, EÚ má veľmi otvorený vzťah ku Kubánskej republike. Veľmi otvorene kritizuje americkú blokádu, všetky rezolúcie OSN proti americkej blokáde, myslím, že ich bolo 27, boli podporené všetkými členskými štátmi EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Povzbudil by som aj našu exekutívu k tomu, aby aj naďalej tento princíp dodržiavala a solidarizovala s Kubou v tejto ekonomickej vojne. Prízvukoval by som aj to, že spoločná dohoda medzi EÚ a Kubou bola podpísaná práve počas slovenského predsedníctva EÚ, je to jeden z tromfov našej diplomacie. USA si pochopiteľne neželajú dobré vzťahy medzi EÚ, resp. Slovenskou republikou a Kubou, ale my nie sme 52. štát USA.“

Blaha tiež vyzval Slovensko k vyjadreniu solidarity s Kubou a skritizoval americké ignorovanie protestov celého sveta proti blokáde. Potom sa dostal k slovu poslanec Osuský.

Poslanec NR SR Peter Osuský: „Musím povedať, že Kuba má osud svojej blokády vo svojich rukách desaťročia. Cesta je veľmi jednoduchá: prejsť od totality a vlády jednej strany s politickými väzňami, dámami v bielom a inými prejavmi takzvanej ,vôle ľudu‘ k normálnej štandardnej demokracii, kde si ľud skutočne môže vybrať. Pretože dikcia kolegu Blahu, že ľud si takto vybral, sa dá historicky uplatniť hádam aj na režim Pol Pota a je porovnateľná s tvrdením, že ľud si vybral Červených Kmérov. Nie je v totalite platný argument, že ľud si vybral. Ľud si v totalite, podobne ako v Československu alebo v Sovietskom zväze a všade okolo nás pred tridsiatimi rokmi, nevyberal. A tak je to dodnes na Kube.

Priznám sa, že senátor Jesse Helms, už dnes nebohá legenda Capitol Hill, bol človek, ktorý pred viac než polstoročím, spolu s Burtonom zaviedol Helms-Bartonov dodatok (zákon USA, ktorý potvrdzuje a rozširuje embargo voči Kube, pozn. red.). Bolo mi radosťou, keď mi môj americký priateľ poslal biografiu Jesseho Helmsa, ktorá je nazvaná ,Here´s Where I Stand‘ – Na tomto si stojím. Inak je to citát Martina Luthera, ktorý takto hájil svoje učenie. Musím aj ja povedať s Jesse Helmsom: Here´s Where I Stand.

A to, že napríklad tento režim podporuje výrazne a jednoznačne Madurov režim vo Venezuele, a ak si o tom niekto myslí, že je to režim z vôle ľudu, tak tomu niet pomoci. Tak si myslím, že aj po polstoročí má Helms-Bartonov dodatok svoj význam a plne sa s ním stotožňujem.“

Blaha Osuskému vytkol viacero vecí, okrem iného to, že nie je možné zavádzať sankcie voči každej krajine, ktorá sa nám z hľadiska demokracie nepáči a princíp národnej suverenity je práve o tom, nechať každú krajinu, nech si tieto veci rieši sama.

S výhradou voči Osuského vystúpeniu sa pridal aj poslanec Jaroslav Paška (SNS), ktorý mu položil otázku: „Kto dal Donaldovi Trumpovi právo posudzovať, ktorý režim je správny a ktorý nie?“

Osuský odpovedal: „Trump je tam štyri roky, Helms-Bartonov dodatok má 56 rokov.“ Na poopravenú Paškovu otázku, kto teda dal Spojeným štátom také právo, už Osuský neodpovedal.

Ľuboš Blaha spomenul kubánsku pomoc krajinám v núdzi z celého sveta, najmä uznávaných kubánskych lekárov, a odsúdil jednostrannú mediálnu kampaň voči Kube: „U nás máme neustále pocit, pod vplyvom našej tlače, ktorá preberá postoje Spojených štátov amerických, že Kuba má režim, ktorý je zločinecký. To je čistý nezmysel. Treba sa tam ísť pozrieť a treba sa ísť pozrieť do Hondurasu, Guatemaly či na Haiti, ako sa tam žije. A Kubu porovnávať s týmito krajinami a nie so Švédskom či Nórskom.“ Potom dal slovo veľvyslankyni, aby odpovedala na to, čo zaznelo v diskusii.

Yamila Sonia Pita Montes: „Predovšetkým je nevyhnutné sa navzájom rešpektovať. Nikto nemá vzorec, recept na dokonalú demokraciu. Ja som presvedčená, že Kuba je demokratický štát, ktorý rešpektuje ľudské práva jednotlivcov. Keď niekto chce zvonku posudzovať našu demokraciu, nemôže to robiť mechanicky z hľadiska svojej demokracie, ktorá je zavedená v jeho štáte. Ak Európska únia pristúpila na politický dialóg s nami, znamená to tiež, že uznala argumenty o tom, že Kuba je demokratická a rešpektuje ľudské práva.

My nikomu nedávame recepty, ako treba robiť politiku a udržiavať demokraciu, ale takisto sa nemienime riadiť receptmi, ktoré nám nanucuje niekto zvonku. To hovorím so všetkou úctou a rešpektom.

U vás v EÚ máte systém viacerých strán. My to rešpektujeme, tak si to ľudia u vás zvolili. Nikomu to nevyčítame. Môj osobný názor však je, že je veľkým omylom si myslieť, že kde je viacero strán, tam je demokracia, a kde je systém jednej strany, tam demokracia nie je. Je pravda, že v prípade viacerých strán je medzi nimi väčší priestor na dialóg rôznych myšlienok, ale na druhej strane, prináša to aj väčšie problémy a konflikty. Treba zdôrazniť, že ak je niekde iba jedna strana, neznamená to, že v nej nie je pluralita názorov – a naopak. Na Kube existuje viac ako 600 mimovládnych organizácií…“

V tomto bode skočil veľvyslankyni do reči poslanec Peter Osuský: „Naozaj? Napríklad spolok filatelistov?“

Yamila Sonia Pita Montes: „Ja si myslím, že spoločnosť, ktorá poskytuje bezplatné zdravotníctvo a školstvo, ktorá má za ľudové ceny dostupnú kultúru na vysokej úrovni, a ktorá do sveta nevysiela vojská, ale naopak zdravotníkov, že takáto krajina vykazuje väčšie znaky demokracie ako mnohé iné. Možno to nie je demokracia podľa niečích predstáv, ale o sile kubánskej demokracie hovorí, že napriek tomu, že náš štát je toľké roky blokovaný, je schopný posielať lekárov do takých kútov sveta, kde ešte nikdy predtým lekára nevideli, zvyšovať gramotnosť obyvateľov v iných krajinách a nezištne podporovať celý rad ďalších štátov.

Pojem demokracie je veľmi široký a otvorený. Je normálne a pochopiteľné, že Kubánci chcú žiť lepšie. Je normálne, že mládež na Kube túži po lepších možnostiach a podmienkach. Nároky ľudí sa stále zvyšujú.

O tom, v akých podmienkach sa musí naša demokracia rozvíjať, uvediem len jeden príklad na ilustráciu. Minulý mesiac, práve v rámci blokády a extrateritoriálnych opatrení ,demokratickej‘ vlády USA, zaviedli opatrenie voči námorným dopravcom, ktorí dovážajú na Kubu ropu, že loď, ktorá zakotví na Kube, sa nebude môcť už zúčastňovať obchodovania so Spojenými štátmi. Štát ostal prakticky bez pohonných hmôt a kubánsky prezident musel vystúpiť na verejnosti s vysvetlením, čo sa deje a prečo nastala výnimočná situácia. Myslíte si, že takéto hrozby tretím štátom vytvárajú vhodné podmienky na rozvoj demokracie a ekonomiky?

Preto chválime EÚ za jej postoj a odmietanie exteritoriality Helms-Bartonovho zákona, a tiež za to, že EÚ sama proti týmto sankciám protestuje. Treba si prečítať aj dejiny vzťahov medzi Spojenými štátmi a Kubou, aby ste videli, akému tlaku Kuba čelí od roku 1959. Preto si myslím, že do veľkej miery nie je spravodlivé kritizovať Kubu za jej demokraciu. A naopak, pýtam sa: čo je to za demokraciu, ktorá pácha voči inej krajine také veci, aké robia USA Kube?“ položila rečnícku otázku kubánska veľvyslankyňa a poďakovala sa za možnosť vystúpiť na výbore Národnej rady. Vyzvala prítomných, aby Kubu navštívili, pretože informácie publikované na Slovensku nevystihujú podstatu tamojšej situácie a aby Kube človek porozumel, musí ju vidieť na vlastné oči. „Kuba nie je dokonalá, ale je demokratická,“ uviedla.

Ľuboš Blaha: „Predstavme si situáciu, že by dnes Nemecko, Británia, Francúzsko, Taliansko spoločne zablokovali Slovensko, že nič od nás nemôže ísť do týchto krajín a ani ropu, plyn ani žiadnu ďalšiu dôležitú surovinu nemôžeme prijať z bližšej krajiny, než je Čína alebo Austrália. A potom by z Nemecka chodila kritika, že na Slovensku žijeme len v chudobe. Toto je približne situácia, v akej je dnes Kuba vzhľadom na americkú blokádu. Nemôžu obchodovať s najbohatšou krajinou sveta, ktorú majú rovno pred nosom a potom americké mimovládky hovoria o tom, aká je Kuba chudobná. Toto sú neuveriteľné nespravodlivosti a preto som rád, že pani veľvyslankyňa sem prišla a otvorene o tom hovorila.

Druhá vec: mnohí si myslia, že keď sa na Kube udiala Castrova revolúcia, že to bolo organizované Sovietskym zväzom. Leenže to v skutočnosti nemalo s Moskvou nič spoločné, bola to revolúcia národného oslobodenia spod nadvlády Spojených štátov amerických. Castro v tom čase ani nebol marxistom, za akého sa dnes považuje.

A kto vtedy z Kuby odišiel? To boli ľudia, ktorých by ste dnes prirovnali ku Kočnerovi či Haščákovi – tí boli vyhnaní na Floridu. Niektorí tam dodnes sú a financujú mafiánov, aby robili Kube zle cez rôzne mimovládne organizácie, aj to treba brať do úvahy. Keďže Florida je veľmi silným štátom na politickej mape USA, keď dnes Donald Trump útočí na Kubu, nerobí to preto, že by mu tak záležalo na ľudských právach na Kube, ale preto, aby vyhral Floridu vo voľbách.“

Blaha tiež zdôraznil: „Tí naši kolegovia, ktorí tak radi hovoria o Kryme a o Rusku, akosi zabúdajú, že na Kube je okupované územie, na ktorom majú USA vojenskú základňu proti vôli Kubánskej republiky.“ Blaha následne vyjadril spokojnosť s tým, že Slovensko má s Kubou dobré vzťahy a vyslovil želanie, že aj keby na Slovensku došlo k zmene vlády a k moci by sa dostali ľudia, ktorí nemajú pozitívny vzťah ku Kube, aby sa udržali princípy našej zahraničnej politiky, kam patrí aj rešpekt k suverenite iných štátov.

V ďalšej, menej formálnej časti diskusie sa opäť vyjadrila aj Yamila Sonia Pita Montes: „Ešte k blokáde: napríklad žiadna spoločnosť v USA nesmie kúpiť výrobok zo zahraničia, ktorý má viac ako desať percent zloženia kubánskeho pôvodu. Obyčajní Američania, obyvatelia ,najdemokratickejšieho‘ štátu na svete, majú zakázané cestovať na Kubu ako turisti. Teda táto blokáda poškodzuje nielen Kubu, ale aj samotných občanov USA. Tí, ktorí tieto zákazy porušia, sú tvrdo pokutovaní. Preto Američan, ktorý chce cestovať na Kubu, musí ísť cez tretie krajiny. Je toto demokracia?“

Následne sa opäť dostal k slovu poslanec Peter Osuský a spomenul príklad medzinárodnej organizácie civilného letectva ICAO: „To je taká drobná ukážka toho, ako sa pristupuje k jednotlivým krajinám. Tu sme hovorili o krajine, u ktorej ja mám dôvodné pochybnosti, či je demokratická, ale ktorá, všetka česť, posiela do zahraničia lekárov. A to je pekné, to nijako nezľahčujem. Takisto by som si pokojne pozrel kubánske filmy, pretože aj my sme zažili československý filmový zázrak v čase totality, takže filmové umenie môže byť aj cenné.

Ale k tej medzinárodnej organizácii civilného letectva: je to organizácia, kde sa nesmie zúčastňovať ani len sedením v sále zástupca krajiny, ktorá má dve veľké letecké spoločnosti. Je to naša priateľská krajina, ktorá takisto, keď príde tsunami do Indonézie, tak pomáha všade a prvá. A to je republika Čína-Taiwan. Táto ani len nesmie sedieť v jednej sále na ICAO. Takže v rámci toho, ako hovoríme o blokáde kohokoľvek, by sme sa mohli pozrieť aj na toto: v tej krajine je demokracia, a napriek tomu je zablokovaná až natoľko, že nesmie byť ani len v svetovom Červenom kríži a svetovej zdravotníckej organizácii. To keby niekto povedal piatim miliónom Slovákov, že nesmú byť tu, tu ani tu… a toto je povedané dvadsiatim piatim miliónom ľudí žijúcim v demokracii. Tak to je na zamyslenie a tam by mala EÚ ukazovať perie, keď chce brániť demokraciu, a nie hrbiť sa pred červenou diktatúrou v Pekingu.“

Ľuboš Blaha: „Predpokladám, že rovnaký názor máte aj na Doneckú a Luhanskú republiku…“

Peter Osuský: „Áno, presne tak. Hovoril si aj o medzinárodnom práve a iste uznáš, že to okrem extrateritoriality hovorí aj o tom, že nemáme zaberať cudzie územia.

Ľuboš Blaha: „Aj Donecká a Luhanská republika môžu byť v Červenom kríži? Veď to je podobná situácia ako s Taiwanom.“

Peter Osuský: „Nepochybne, ako súčasť Ukrajiny. A ručím za to, že doktora z Donecka pustia na konferenciu.“

Ľuboš Blaha: „Taiwan je zase súčasť Číny a som si istý, že Číňanov pustia na konferenciu, nech pochádzajú z ktorejkoľvek oblasti…“

Následne sa záznam stal nezrozumiteľný, pretože sa naraz ozvalo viacero ďalších poslancov s poznámkami, že Kuba nikdy nebola oficiálnou súčasťou USA, že ani Texasania nemajú svojho zástupcu v Červenom kríži a pod. V takejto atmosfére sa diskusia k predmetnému bodu skončila.

Čo povedať na záver? Peter Osuský bojoval za svoju pravdu statočne – komu česť, tomu česť. Nie je jednoduché sa ozvať, keď človek ostane sám medzi ľuďmi s opačným názorom – niektorí sa radšej do boja ani nepustia. Napríklad taký poslanec Ján Budaj (OĽaNO): celý čas sedel na tomto zasadnutí výboru ako hokejový brankár na trestnej lavici a nepovedal ani jediné slovo.

A veľvyslankyňa Yamila Sonia Pita Montes? Tá bola za svoje vystúpenie odmenená potleskom, čo je na rokovaní parlamentného výboru naozaj výnimočné.

Ivan Lehotský