Tých „zaručených“ správ medzi ľuďmi a aj v médiách kolovalo mnoho. Prvá bola tá, že bývalý policajný prezident generál Milan Lučanský v noci zakopol o kovovú posteľ, spadol a tvárou narazil na ostrú hranu. (Ruku na srdce, koľkokrát ste v živote v noci zakopli o posteľ, spadli pri tom a fatálne si rozbili oko?)

Tak teda potom prišiel iný príbeh. Mal cvičiť s činkou. Tá mu nejakým spôsobom prišla do interakcie s okom a preto mu ho museli jedenásť hodín operovať vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Nuž, pravdupovediac, toto trápne klamstvo neznie o nič menej škôlkarsky a hlúpo, než to predošlé.

Nasledovala verzia s bitkou. Pobil sa so spoluväzňami, tí mu rozbili tvár a dokonca ho údajne dokopali. Toto vyzerá aspoň na prvý pohľad pravdepodobnejšie, ale chybička pri tejto verzii je, že by pre príslušné orgány znamenala naozaj veľký problém – násilná likvidácia bývalého policajného prezidenta vo väzení, keď ešte nebol ani odsúdený… to by v krajine s vládou, ktorá ctí politickú kultúru, bolo na demisiu ministerky – a dokonca aj na Slovensku by sa nad niečím takým niektorí ľudia pohoršovali.

Kolíkovej stopercentná informácia, že išlo o nehodu

Ministerka spravodlivosti Kolíková vtedy povedala: „Tie rôzne informácie, ktoré sa vyskytli na internete, že Milan Lučanský mal 11-hodinovú operáciu, vážne poškodený zrak či informácie o tom, že išlo o pokus o samovraždu, boli hrubé dezinformácie.“ Stopercentne vtedy potvrdila, že mu nikto neublížil, a že platí verzia, že išlo o nešťastnú náhodu

Pozorný televízny divák si už vtedy mohol pomyslieť: „ako to tá osoba môže s takou istotou vedieť? Bola vtedy pri tom, keď sa to stalo?“

To, čo sa stalo v utorok 29. decembra v prešovskej väznici, však vrhá na jej tvrdenia jasné svetlo. Premiér Matovič v minulosti viacerých politikov (Gašparoviča, Fica, Kaliňáka…) vyzýval na odstúpenie z funkcie za údajné klamstvo – a teraz má jedinečnú príležitosť svoju zásadovosť ukázať v praxi.

V utorok generálny prokurátor Maroš Žilinka informoval, že komisia prokurátorov Okresnej prokuratúry Prešov v súčinnosti s krajským prokurátorom v Prešove celú vec prešetrila a toto mimoriadne vyšetrovanie dospelo k rovnakým záverom ako už predtým vyšetrovanie komisie Ministerstva spravodlivosti: že všetko je tak, ako hovorí oficiálna verzia, že nikto nepochybil, všetko sa dialo tak ako sa malo a vlastne sa takmer nič nestalo. Skrátka, v duchu známej piesne skupiny Slobodná Európa o tom, čo dokázala analýza, aj tentoraz komisia záležitosť preskúmala a zistila to, čo takéto komisie zvyčajne zistia.

A prešlo len pár hodín od zverejnenia tejto správy prokurátorov a Ministerstvo spravodlivosti vydalo oficiálnu informáciu, že Milan Lučanský je v kritickom stave. Vraj samovražda. Vraj na teplákovej bunde.

Ako to bolo naozaj?

Nie, nemohlo to byť inak, než že sa pokúsil o samovraždu. Smrdelo to samovraždou už keď prišiel z Chorvátska aby sa sám prihlásil na polícii. To samovrahovia zvyčajne tak robia: idú do Chorvátska, potom sa vrátia na Slovensko, aby sa prihlásili, že chcú vypovedať – a odtiaľ idú rovno do cely, kde si najskôr rozbijú oko a potom sa obesia. Dáva to perfektnú logiku.

Mienkotvorné korporátne médiá samozrejme plnia vzorne svoju úlohu dobermana súčasnej vlády: ani slovo o tom, že takýto osud nežiaduceho policajného prezidenta vo väzení je pre ministerstvo spravodlivosti škandál prvej kategórie, a že to je na demisiu ministerky. Zato zdôrazňujú ako najdôležitejší fakt, že Lučanský bol vo väzení pravidelne a primerane strážený a monitorovaný a bola mu poskytovaná psychologická pomoc. A že aj v roku 2019 sa štyria ľudia vo väzení pokúsili spáchať samovraždu… Skrátka, smola. Stáva sa.

A teraz si predstavte, že by sa niečo také stalo za vlády Smeru: že by policajný prezident, ktorý bol vo funkcii počas vládnutia opačného politického tábora, takto dopadol vo väzení. Čo by slovenské aj zahraničné médiá, ktorým pred necelými tromi rokmi odtrhlo dekel pri vražde obyčajného novinára, asi tak písali v prípade policajného prezidenta? Aj vy máte pred očami tie palcové titulky o tom, že niekto potreboval umlčať nepohodlného svedka?

Kto má kľúče od miešačky?

Premiér a niektorí ďalší sa už nechali počuť, že Lučanského umlčanie by najviac vyhovovalo mafii, ktorej by jeho výpoveď mohla zavariť. Ak chceme byť objektívni, musíme pripustiť, že Lučanského likvidácia by mohla vyhovovať ktorémukoľvek zločineckému združeniu. Ibaže… ktorý tábor má k Lučanskému teraz prístup? A teda, kto môže situáciu ovplyvňovať?

„Štát zodpovedá za životy ľudí, ktorí sú väznení,“ zdôrazňuje bývalá zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková.

Podľa ESĽP sú osoby vo väzbe zraniteľné a štát preto má povinnosť ich chrániť, aj pred nimi samotnými.

Nech sa v tej väznici odohralo čokoľvek, jedna vec je istá: to, čo sa stalo, je priamy dôsledok kultúry a metód, ktoré priniesla táto vládna junta: valcovanie justície narýchlo pripravenými zákonmi, prijatými bez verejnej diskusie v zrýchlenom legislatívnom konaní, personálne čistky, mediálna štvanica a okázalé zatýkanie ľudí nejako spojených s predošlou vládou, pred kamerami, len na základe výpovedí potenciálne tendenčných svedkov, otvorené vyhrážanie sa celej politickej opozícii… a koniec-koncov, sem patria aj pomery vo väzniciach, ktoré opakovane kritizujú medzinárodné organizácie.

Toto všetko pekne zapadá do celkového obrazu slovenskej justície na prelome rokov 2020 a 2021: švédsky medzinárodný inštitút pre demokraciu a volebnú asistenciu IDEA vo svojej najnovšej štúdii zaradil Slovensko medzi krajiny ako Bangladéš, Angola či Lesotho. Medzi aké krajiny nás švédski mimovládkari zaradia nabudúce, keď zoberú do úvahy aj najnovšie „doopatrovanie“ bývalého policajného prezidenta v zariadení Ministerstva spravodlivosti SR?

Ivan Lehotský