Na tlačovej konferencii v pondelok 18. januára ystúpili štyria z organizátorov. Chicagský arcibiskup kard. Blase Cupich a maltský arcibiskup a pridružený sekretár Kongregácie pre náuku viery Mons. Charles Scicluna hovorili ako členovia organizačného výboru podujatia o jeho zámere a pozadí. Prezident Centra pre ochranu mladistvých Pápežskej univerzity Gregoriana a člen Pápežskej komisie na ochranu maloletých páter Hans Zollner SJ, ktorý je referentom organizačného výboru, dal k dispozícii adresu oficiálnej internetovej stránky podujatia, ktorá bude aj neskôr slúžiť cieľu ochrany maloletých.

Tri témy diskusie: zodpovednosť, ručenie a transparentnosť

Páter Federico Lombardi SJ, prezident Ratzingerovej nadácie, ktorý bude moderátorom celého stretnutia biskupov, priblížil program podujatia. Pôjde o tri dni diskusie z ktorých každý bude venovaný špecifickej téme. Prvou bude zodpovednosť biskupov, druhou ručenie resp. branie na zodpovednosť biskupov a vyšších rehoľných predstavených (tzv. „accountability“) a do tretice transparentnosť. Diskusie budú prebiehať bez prístupu médií, priebežné informácie bude prinášať vatikánske Tlačové stredisko.
Celkovo 190 účastníkov si v Novej synodálnej aule vypočuje od štvrtka do soboty tri relácie za deň, po ktorých budú nasledovať otázky a odpovede. Medzi relátormi budú aj tri ženy. Práca v skupinách bude mať každý deň jeden ranný a jeden popoludňajší blok. V programe budú aj svedectvá obetí. Ako informoval páter Lombardi, organizačný výbor sa stretne súkromnou formou aj s predstaviteľmi združení obetí.

Svätý Otec vystúpi v nedeľu so záverečným príhovorom

Pápež František bude prítomný na celom stretnutí. Osobne otvorí prácu stretnutia a v nedeľu ju uzavrie príhovorom po skončení svätej omše. Nedeľné eucharistické slávenie sa bude konať o 9.30 v Kráľovskej sále Apoštolského paláca (Sala Regia), homíliu prednesie arcibiskup Mark Coleridge, predseda Konferencie biskupov Austrálie. Ďalším liturgickým slávením bude kajúca bohoslužba v sobotu popoludní. Momenty modlitby budú na úvod a na záver jednotlivých dní.

Na stretnutí bude celkovo 114 predsedov biskupských konferencií: 36 z Afriky, 32 z Európy,  24 z oboch Amerík, 18 z Ázie a 4 z Oceánie. Ďalej to bude 14 hláv východných katolíckych cirkví, 15 ordinárov, ktorí nepatria do žiadnej biskupskej konferencie, generálni predstavení 12 mužských a 10 ženských reholí, 10 prefektov vatikánskych dikastérií, 4 členovia Rímskej kúrie, 5 členov Rady kardinálov a 5 osôb ďalšieho personálu (organizátori, moderátor, prezentátori).

Slovensko budú zastupovať arcibiskupi Zvolenský a Babjak

Na stretnutí o ochrane maloletých vo Vatikáne bude Konferenciu biskupov Slovenska zastupovať bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský a Radu hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku bude reprezentovať prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak SJ.

Dočasný riaditeľ vatikánskeho Tlačového strediska Alessandro Gisotti a asistentka riaditeľa vatikánskeho Tlačového strediska sr. Bernadette Reisová FSP avizovali sprístupnenie sady informačných materiálov pre novinárov.

Kroky Cirkvi na ochranu maloletých majú svoju históriu

Stretnutie o ochrane maloletých od 21. do 24. februára vo Vatikáne sa bude po prvý raz venovať tejto problematike na takejto rozsiahlej úrovni. Normatíva a činnosť Cirkvi v boji proti zneužívaniu mladistvých má však za sebou už vyše dvadsaťročnú históriu.

Vo Vatikáne sa vo štvrtok 21. februára stretnú predsedovia všetkých biskupských konferencií sveta, hlavy východných katolíckych cirkví a tí, ktorí sú zodpovední za rehoľné rády – celkovo 190 cirkevných predstaviteľov. Ako cirkevné stretnutie duchovných pastierov sa stretnutie bude vyznačovať synodálnymi črtami. Bezprecedentný charakter podujatia poukazuje na vysokú prioritou, akou je pre Cirkev v súčasnom historickom kontexte boj proti pohrome zneužívania mladistvých.

Treba však pripomenúť, že stretnutie nepredstavuje pre Svätú stolicu ani pre biskupské konferencie začiatočné kroky na tejto ceste. Aktualizácia kánonických noriem pre prípady zneužívania maloletých členmi kléru sa začala vo Vatikáne už pred osemnástimi rokmi. V posledných dvoch desiatkach rokov podnikli pápeži početné kroky, vyjadrovali sa k tejto bolestivej téme a vydali rad dokumentov.

Medzi prvými biskupskými konferenciami vo svete, ktoré vydali smernice týkajúce sa sexuálneho násilia na maloletých v cirkevnom kontexte bola v roku 1987 Kanada. V roku 1989, keď verejnosť opakovane otriasli správy o sexuálnom násilí na maloletých zo strany členov duchovenstva, zriadila Cirkev v Kanade výbor „ad hoc“, ktorý v roku 1992 vydal dokument „Od utrpenia k nádeji“, obsahujúci 50 odporúčaní adresovaných veriacim a zvlášť biskupom a osobám zodpovedným za formáciu kňazov.

S normatívou začali Kanada, USA, Írsko a Austrália

V USA sa biskupská konferencia po prvýkrát oficiálne zaoberala zneužívaním maloletých kňazmi na svojom zhromaždení v júni 1992, keď stanovila päť princípov. Napr. v prípade preukázania podloženosti obvinenia dostatočnými dôkazmi  bolo predpísané urýchlené odvolanie predpokladaného páchateľa z jeho pastoračných úloh a podrobenie adekvátnemu súdu a medicínskemu zásahu. Keď sa prípady nedostatočného riešenia objavovali aj ďalej, Ján Pavol II. v apríli v roku 2002 zvolal amerických kardinálov do Ríma.

V Írsku bol v roku 1994 zriadený poradný výbor biskupskej konferencie pre otázku sexuálneho zneužívania detí kňazmi a rehoľníkmi, ktorý v nasledujúcom roku vydal svoj prvý report.

V Austrálii vydala Cirkev jeden z prvých protokolov, ako má diecéza postupovať v prípadoch pedofílie spáchaných členmi kléru. V decembri 1996 bol dokument „Smerom k uzdraveniu“ (Towards Healing) schválený pre všetky austrálske diecézy.

Nové kánonické normy pre ťažké delikty zneužívania

Od začiatku tohto storočia Svätá stolica, najmä vďaka pôsobeniu kardinála Ratzingera i neskôr ako pápeža Benedikta XVI., uskutočnila dôkladnú obnovu kánonických noriem pre prípady zneužívania, s aktualizáciou sankcií, postupov a kompetencií. V roku 2001 motu proprio Sacramentorum sanctitatis tutela Jána Pavla II. zaradilo trestný čin sexuálneho zneužitia maloletých zo strany duchovnej osoby medzi tzv. „najťažšie delikty“, vyhradené súdu Kongregácie pre náuku viery.

V roku 2010 dal Benedikt XVI. spomenutej kongregácii publikovať nové „Normy o najťažších deliktoch“, ktoré urýchlili postupy zavedením „mimosúdneho dekrétu“, zdvojnásobili premlčaciu lehotu na 20 rokov a doplnili trestný čin „detskej pornografie“.

V Nemecku, kde prvé smernice v tejto oblasti vyšli v roku 2002, biskupská konferencia po skúsenosti s kauzami v oblasti školstva v roku 2010 aktualizovala normy zvýšením spolupráce so štátnymi orgánmi.

Po kauzách v roku 2009 v Írsku Benedikt XVI. zvolal írskych biskupov do Ríma a v marci 2010 vydal pastiersky list určený pre všetkých katolíkov v krajine.

Benedikt XVI. začal pravidelné stretnutia s obeťami

Od roku 2008 začal Benedikt XVI. počas svojich apoštolských návštev v USA, Austrálii, Veľkej Británii, na Malte a v Nemecku pravidelné stretnutia s obeťami zneužívania. To isté robí pápež František, ktorý súkromne prijíma obete aj priamo v jeho rezidencii v Dome sv. Marty.

Ďalším dôležitým krokom bola v máji 2011 žiadosť Kongregácie pre náuku viery v obežníku určenom všetkým biskupským konferenciám, aby vypracovali smernice pre riešenie prípadov zneužívania a pomoc obetiam, s cieľom zosúladiť činnosť diecéz v rámci regiónu. Text uvádza, že zodpovednosť pri riešení trestných činov sexuálneho zneužívania maloletých duchovnými prislúcha predovšetkým diecéznemu biskupovi.

Na pomoc biskupským konferenciám a rehoľným kongregáciám adekvátne pripraviť smernice Svätá stolica vo februári 2012 spoluorganizovala medzinárodné sympózium na Pápežskej univerzite Gregoriana s názvom „Smerom k uzdraveniu a obnove“. Sympózium dalo vznik Centru pre ochrany neplnoletých Pápežskej univerzity Gregoriana, ktoré má za cieľ vzdelávať personál špecializovaný na prevenciu zneužívania.

Zriadenie Pápežskej komisie pre ochranu maloletých

Pápež František ešte v prvom roku svojho pontifikátu, v decembri 2013, urobil dôležitý krok v prevencii a boji proti zneužívaniu založením Pápežskej komisie pre ochranu maloletých. Medzi plody jej práce patrí zavedenie modelu pre vypracovanie smerníc, organizovanie kurzov pre nových biskupov a návrh Dňa modlitieb za obete zneužívania. Pápež František inovoval kánonické predpisy a postupy týkajúce sa zneužívania. V motu proprio „Ako milujúca matka“ z júna 2016 stanovil postihy pre biskupov v prípadoch ich zanedbania zodpovednosti v boji proti sexuálnemu zneužívaniu maloletých.

V novembri 2014 zriadil v rámci Kongregácie pre náuku viery Komisiu pre preskúmanie cirkevných odvolaní voči rozsudkom týkajúcim sa najťažších deliktov. Komisia pod vedením arcibiskupa Sciclunu pomohla urýchliť riešenie prípadov zneužívania maloletých.

Na svojej apoštolskej návšteve v Čile v januári 2018 pápež František musel čeliť škandálu rozdelenia v miestnej cirkvi v kauze Fernanda Karadimu, kňaza uznaného Svätou stolicou v roku 2011 za vinného zo zneužívania. Po vypočutí svedectiev priamo na mieste Mons. Sciclunom pápež napísal v apríli list čilským biskupom uznávajúc „závažné chyby v hodnotení a vnímaní situácie kvôli nedostatku pravdivých informácií“. V máji 2018 zvolal čilský biskupský zbor do Ríma na stretnutie, ktoré sa uzavrelo ponukou rezignácií zo strany všetkých biskupov, ktoré sa neskôr v niektorých prípadoch aj uskutočnili.

List pápeža Františka Božiemu ľudu

V tejto súvislosti vznikol v máji 2018 pastoračný dokument „List Božiemu ľudu, ktorý je na ceste v Čile“, v ktorom pápež František ďakuje obetiam zneužívania za odvahu a prosí celý Boží ľud o úsilie čeliť klerikalizmu, s ktorým zneužívanie súvisí. V auguste 2018 pápež František adresoval v podobnom duchu „List Božiemu ľudu“ určený celej Katolíckej cirkvi.

Najnovším pastoračným dokumentom tohto druhu je „List americkým biskupom“ z januára 2019, v ktorom pápež zdôrazňuje, že ako odpoveď na problém zneužívaní nepostačujú organizačné pravidlá, ale rozhodujúce je hĺbkové obrátenie a život viery.

Angažovanosť Cirkvi v ochrane maloletých sa týka nielen vnútra Cirkvi, ale aj spolupráce celej spoločnosti, čo dokumentuje aj medzinárodný kongres s témou Detská dôstojnosť v digitálnom svete organizovaný v októbri 2017 za podpory pápeža Františka na Pápežskej univerzite Gregoriana.