Čínske protiopatrenia voči EÚ sa zamerali na dve banky v Litve, UAB Urbo Bankas a AB Mano Bankas.

V online vyhlásení čínske ministerstvo obchodu uviedlo, že organizáciám a jednotlivcom v Číne sa „od 13. augusta zakazuje uskutočňovať transakcie, spoluprácu alebo iné súvisiace činnosti s týmito dvoma bankami“.

Nie je náhoda, že sa terčom stali práve litovské banky. Čína a Litva majú už roky napäté vzťahy, ktoré začali rozhodnutím Litvy povoliť Taiwanu otvoriť v novembri 2021 zastupiteľský úrad vo Vilniuse. Litva otvorením taiwanského veľvyslanectva odignorovala stanovisko Číny voči nezávislosti Taiwanu.

V reakcii na to Peking znížil diplomatické vzťahy s pobaltskou krajinou.

Ministerstvo v samostatnom vyhlásení uviedlo: „Dúfame, že EÚ si bude vážiť dlhodobé dobré vzťahy v oblasti spolupráce medzi Čínou a EÚ a jej členskými štátmi v oblasti hospodárstva, obchodu a financií.“

Vyzvalo tiež EÚ, aby „napravila krivdy“ a prestala poškodzovať záujmy Číny a podkopávať spoluprácu medzi Čínou a EÚ.

Aké je stanovisko Litvy? Obe litovské banky v odpovedi na sankcie uviedli, že tieto sankcie „nebudú mať vplyv“ na činnosť tej ktorej banky, jej zákazníkov ani služby, pretože žiadna z týchto bánk nepôsobí v Číne.

Obe banky uviedli, že nedostali žiadne predchádzajúce informácie, varovania ani oznámenia od žiadneho čínskeho zdroja.

Dlhá obchodná vojna Litvy (v zastúpení EÚ) a Číny

Spomenieme, že EÚ 9. augusta zaviedla sankcie proti Heihe Rural Commercial Bank a Heilongjiang Suifenhe Rural Commercial Bank, čo Peking označil za „neopodstatnené“.

Brusel uviedol, že čínske banky boli zaradené na sankčný zoznam za poskytovanie služieb v oblasti kryptomien, ktoré marili účel sankcií EÚ voči Rusku.

Čínsky prezident Si Ťin-pching a Vladimir Putin skôr vyhlásili, že bilaterálne partnerstvo Číny a Ruska je silnejšie ako tradičné spojenectvo a že ich priateľstvo nepozná „žiadne hranice“.

Lídri NATO vyhlásili Čínu za „rozhodujúceho sprostredkovateľa“ vojny na Ukrajine. V decembri 2024 EÚ po prvýkrát uvalila plnohodnotné sankcie na čínske spoločnosti, ktoré blok podozrieval z podpory Ruska, konkrétne sa zamerala sa na čínske technologické spoločnosti.

Predtým EÚ a Čína viedli obchodnú vojnu, v ktorej si navzájom ukladali ekonomické sankcie ako odvetu za vnímaný protekcionizmus, dumpingové praktiky a nelegálnu štátnu podporu.

Prečítajte si tiež:

• Prezident I Če-mjong sľúbil, že bude „rešpektovať“ politický systém Severnej Kórey
• Pomalý koniec hotovostným platbám? EÚ zavádza limity