Demokrati radi citujú túto jednu štúdiu o zmene klímy. Ukázalo sa, že je to všetko podvod

Článok, ktorý bol minulý rok uverejnený v časopise Nature, tvrdil, že globálny hrubý domáci produkt do roku 2100 klesne o 62 % v porovnaní s tým, kde by bol bez klimatických zmien. Štúdia tvrdila, že v priebehu nasledujúcich 25 rokov sa stratí približne 19 % globálnej ekonomiky.

Tieto katastrofické predpovede boli trikrát vyššie ako predchádzajúce odhady, čo vyvolalo obavy, že klimatické zmeny by mohli zničiť globálnu ekonomiku ešte za života súčasnej generácie. Demokrati sa vrhli na desivé varovania tejto štúdie.

Senátor Sheldon Whitehouse (D-RI) prečítal štúdiu v Kongresovom zázname.

„Klimatické zmeny sa netýkajú len ľadových medveďov alebo ekologických pracovných miest. Ide o varovania pred hospodárskou búrkou, ktorým by sme mali začať venovať pozornosť,“ povedal Whitehouse v senáte v máji minulého roka, len pár týždňov po zverejnení štúdie.

Whitehouse tvrdí, že „bol v centre úsilia o riešenie klimatických zmien“.

Podľa jednej analýzy bola táto chybná štúdia druhou najcitovanejšou štúdiou o klíme v roku 2024 v spravodajských médiách a na sociálnych sieťach.

Nová analýza uverejnená tento mesiac v časopise Nature však zistila, že „anomálie v údajoch“ z jednej krajiny, Uzbekistanu, výrazne skreslili „predpokladané vplyvy zmeny klímy“.

Nesprávne údaje z Uzbekistanu ukázali, že HDP krajiny v roku 2000 prudko kleslo a v roku 2010 sa v niektorých regiónoch takmer zdvojnásobilo, čo bola len jedna z mnohých podozrivých anomálií. Údaje boli natoľko skreslené, že dramaticky ovplyvnili výsledky štúdie.

Podľa iných zdrojov táto krajina nezažila takéto divoké výkyvy svojho HDP.

Bez údajov z Uzbekistanu boli predpovede o tom, ako klimatické zmeny ovplyvnia globálnu ekonomiku, oveľa menej katastrofické – podľa novej analýzy by globálny HDP do roku 2100 klesol o 23 % namiesto 62 % a do roku 2050 by klesol len o 6 % namiesto 19 %.

Keď sa chyba v článku dostala na verejnosť, aj denník The Washington Post priznal, že autori štúdie urobili „veľkú chybu“.

Počas procesu vzájomného posudzovania vyjadril skepticizmus aj jeden anonymný recenzent.

„Všetko mi to príde dobre vysvetlené a celkom presvedčivé, ale čisto subjektívne sa mi ťažko verí výsledkom, ktoré sa mi zdajú neintuitívne veľké, keďže škody nie sú úplne trvalé,“ uviedol recenzent v dokumente o vzájomnom posudzovaní štúdie.

Po rozhovore s autormi však recenzent štúdiu schválil.

Autori štúdie namietali, že ak by opravili údaje o Uzbekistane, ale zároveň zmenili metodiku štúdie, dostali by podobné výsledky, ktoré by ukazovali prudký pokles svetovej ekonomiky.

Kritici sú skeptickí.

„Veda nefunguje tak, že zmeníte nastavenie experimentu, aby ste dostali požadovanú odpoveď,“ povedal Solomon Hsiang, riaditeľ laboratória globálnej politiky na Stanfordovej univerzite a jeden z autorov novej analýzy nedostatkov štúdie.

„Tento prístup je v rozpore s vedeckou metódou,“ povedal Hsiang pre The Washington Post.