Ešte ani dva roky neprešli odo dňa, keď sa občania vyjadrovali vo všeľudovom hlasovaní o tom, aby sa do Ústavy SR explicitne uviedlo, že občania môžu referendom predčasne skončiť volebné obdobie Národnej rady SR. V tom čase bola proti celá vtedajšia vládna koalícia, aj dnešní referendu chtiví Demokrati.

Aj Demokrat Heger, v tom čase poverený premiér SR zavádzal, že ak by bolo referendum úspešné, umožnilo by to návrat Fica k moci a zabezpečenie beztrestnosti pre neho a Smer po voľbách. Pritom v tom referende išlo len o to, aby možnosť referendom skrátiť funkčné obdobie parlamentu občania do budúcna vôbec mali. Aby táto kompetencia nespočívala len na parlamente.

Úspech v referende by znamenal, že by ľudia nad svojimi zvolenými zástupcami získali do budúcna väčšiu moc. Kladný výsledok referenda by neznamenal automaticky predčasné ukončenie Hegerovej vlády ani ukončenie volebného obdobia parlamentu. K tomu by muselo byť vyhlásené ďalšie referendum (zozbierané ďalšie podpisy), ktorého otázka by reflektovala túto novú ústavnú možnosť.

Ani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá mala byť hlasom občana, referendum nepodporila. Jej tiež nevoňalo, aby občan takúto možnosť do budúcna mal. U nej je to o to horšie, že práve vďaka nej riešil ústavný súd v roku 2021 dilemu, či je možné skrátiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci. Z jeho rozhodnutia vyplynulo, že „referendom ani iným spôsobom, ktorý nie je uvedený v ústave, nie je možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci. Toto vyjadrenie sa teda môže týkať aj vlády. Inak povedané, skrátiť funkčné obdobie orgánom verejnej moci referendom, bude možné iba vtedy, ak to bude predpokladať ústava, a tá to nateraz ako spôsob neuvádza.“

Z uvedeného vyplynulo, že túto právomoc nemá ani parlament sám.

V tom čase petíciou požadovalo vyhlásenie referenda za predčasné voľby 600 000 občanov. Ich vôľu ukončiť referendom Matovičovu hrôzovládu prezidentka svojim konaním zmarila. Iniciátori podpisovej akcie sa chceli občanov v tom čase opýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.

Práve toto rozhodnutie ústavného súdu motivovalo vtedajšiu opozíciu vyzbierať v petícii ďalšie podpisy k tomu, aby občania mohli hlasovať o tom, či táto možnosť skrátiť funkčné obdobie referendom v ústave uvedená bude alebo nie. Referendum o tejto otázke skončilo neúspechom, nakoľko oň aj kvôli antikampani vedenej vtedajšou parlamentnou väčšinou neprejavilo záujem ústavou požadovaný počet oprávnených voličov. Inými slovami nedosiahlo 50 % kvórum.

V petícii, ktorá požadovala zakomponovať do ústavy možnosť skrátenia funkčného obdobia referendom, obsahovala aj otázku: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“, avšak túto označil ústavný súd ako protiústavnú a teda predmetom referenda ani nebola.

Pri takto nastavených podmienkach, keď občania ani nemôžu referendom skrátiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci začali Demokrati zbierať podpisy za skrátenie volebného obdobia súčasnej vlády, zrušenie doživotnej renty pre Roberta Fica a obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Do tejto PR akcie sa snažia zatiahnuť ďalšie opozičné, parlamentné ako aj mimoparlamentné strany.

Mne to inak ako na stratu pamäti nevychádza. Kto by sa dnes, keď referendum o otázke skrátenia volebného obdobia Ficovej vlády, či parlamentu občanmi prezident nemôže vyhlásiť, lebo je protiústavná, pod takúto petíciu podpísal?

Jaroslav Naď dnes tvrdí, že: „Toto je jediná legislatívna ústavná a demokratická cesta“, ako poslať Róberta Fica do politického zabudnutia. Aj on, v čase, keď šafáril na ministerstve obrany a rozdával našu protivzdušnú obranu na Ukrajinu, bol proti tomu, aby občania túto možnosť mali.

„Počujeme to zúfalstvo ľudí po celom Slovensku, ktorí nás prosia, aby sme zastavili vládny valec. Už nemôžeme byť naivne láskaví a veriť, že zhromaždenia, ktoré sú dôležité a vysielajú nepochybne silný signál, vyženú zlo z úradu vlády.“, dodáva Naď.

Ja v tom naopak vidím Naďovo zúfalstvo, ktorý dnes čelí trestnému oznámeniu zo strany Smeru-SSD. Už nevie ako by zmobilizoval z neho a z vládnutia celej Matovičovej chunty sklamaných občanov, aby prieskumné agentúry Demokratom namerali potrebných 5 % na to, aby preliezli v nasledujúcich parlamentných voľbách do parlamentu.

Poslanci Smeru-SD podali trestné oznámenie na Naďa. Exminister reaguje

Jeho stranícky kolega Juraj Šeliga k tomu pridáva: „Ste nespokojní s touto vládou, nesúhlasíte, že má premiér doživotnú rentu a že zrušili inštitúcie, ktoré garantovali spravodlivosť? Podpíšte sa. Petícia je v tomto momente jediná ústavná a demokratická možnosť, ktorú máme ak chceme, aby vláda Roberta Fica skončila skôr.”

Referendová otázka Demokratov

Dnes by Demokrati radi občanom položili v referende aj túto otázku:

„Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“

Takto položená otázka je dnes možná preto, lebo predošlý parlament prijal v januári 2023 ústavný zákon (doplnil ústavu), ktorým dal možnosť parlamentu prijať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov uznesenie o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia NR SR, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie musí podať najmenej 30 poslancov.

Úspešné referendum v tejto otázke neznamená automatické skrátenie funkčného obdobia NR SR. Ani nezaväzuje stávajúci parlament k tomu, aby uznesenie o skrátení volebného obdobia prijal. Na druhej strane, ak by prišla k urnám nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, z ktorých by väčšina odpovedala na položenú otázku „ÁNO“, tak by sa s vysokou pravdepodobnosťou našlo v parlamente 76 poslancov, ktorí by takémuto občianskemu tlaku podľahli.

Celoštátne referendá na Slovensku

K tomu, aby bolo referendum neúspešné, stačí jeho odporcom kampaňovať za to, aby sa referenda nezúčastnili. Takto skončili na Slovensku takmer všetky celoštátne občianske hlasovania. V takom prípade je len veľmi nepravdepodobné, že jeho iniciátori dosiahnu 50 % účasť všetkých voličov. Pri súčasných ústavných parametroch referenda je jeho úspešnosť len veľmi málo pravdepodobná.

V histórii Slovenskej republiky sa stalo iba raz, že bolo vyhlásené celoštátne referendum platné a teda, že sa ho zúčastnilo viac ako 50 % oprávnených voličov. Bolo to referendum, ktoré podmieňovalo náš vstup do Európskej únie. V roku 2003, keď sa referendum konalo, prišlo k urnám 52,15 % oprávnených voličov. Kampaň za vstup viedla v tom čase vláda SR (2. Dzurindova) a do kampane sa zapojila relevantná väčšina politických subjektov. Politológovia sa zhodujú na tom, že bez podpory referenda vtedajšou opozíciou by potrebné kvórum nedosiahlo.

Neplatné bolo aj referendum o ústavnom zákaze privatizácie strategických podnikov, napriek tomu, že sa ho zúčastnilo 44,25 % voličov a 90 % hlasovalo za zákaz.

Na Slovensku bolo do roku 2021 aj niekoľko neplatných referend o skrátení volebného obdobia NR SR. V tom čase si nikto (žiaden prezident) nedovolil spochybniť legitimitu takejto referendovej otázky. Po precedense, ktorý vytvorila Zuzana Čaputová zo strachu zo silnejúceho občianskeho odporu, ktorý covid teror Matovičovej vlády vyvolával, občania o možnosť celoštátnym referendom skrátiť volebné obdobie NR SR, prišli.

Pravdou zostáva, že občania môžu úspešným referendom vyvolať na poslancov tlak, aby uznesenie o skrátení volebného obdobia prijali. Avšak tým, čo dnes začali zbierať podpisy za vyhlásenie takéhoto referenda je potrebné pripomenúť, že sa im nepáčilo, keď podpisy za skrátenie volebného obdobia v čase ich vládnutia zbierala súčasná koalícia a robili spolu s prezidentkou všetko preto, aby takéto referendum vyhlásené ani len nebolo. A zároveň, že boli proti tomu, aby možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu dostali do rúk priamo občania Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež

• Demokrati spúšťajú zber podpisov na referendum o skrátení mandátu vlády
• Prečo ísť na referendum? Prečítajte si dôvody
• Oficiálne výsledky referenda vyhlásia v nedeľu ráno