Festival Pohoda by mohol byť celkom fajn hudobný festival – keby nebol súčasne aj niečím iným: absolútne jednofarebným politickým podujatím. Pre fanatických pravdoláskarov, milovníkov Havla, Navaľného, Guaidóa, Pussy Riot a najmä americkej demokracie je účasť na ňom už priam povinnosťou.

Hoci vám odprisahajú, že im ide hlavne o hudbu a zábavu, je nad slnko jasnejšie, že tento „festival politickej piesne“, ako ho druhá časť národa nazýva, je čímsi podobným, ako kedysi býval prvý máj: manifestáciou politickej príslušnosti v štýle „kto nejde s nami, ide proti nám“.

Po hudobnej stránke… no čo, festival. Pravda, je to čosi ako jarmok, na ktorom vám predajú všetko od ľudovoumeleckých výrobkov, cez čínsku plastovú produkciu až po burčiak. V tomto prípade to je hudobná všehochuť od Bratislava Hot Serenaders cez Luhanskú filharmóniu až po kakofonické „diela“ avantgardných autorov – spoločné majú všetci iba to, že chcú otvorene ukázať svoju príslušnosť k tomuto politickému táboru.

No a potom, popri hudbe, je tu ešte to ostatné: kolotoče, príležitosti pre skejterov, bajkerov, vegánov, nefajčiarska kampaň, fotokútik, standup šou, dronová šou, test či nepodliehate dezinformáciám, prednáška psychiatra o drogách a nelátkových závislostiach… skrátka, čokoľvek, čo ľudí pritiahne. Podobne ako na jarmoku. A tiež, aby organizátori dali dostatočne najavo, že celé Slovensko chce Pohodu a tá je tu naozaj pre všetkých.

Teda takmer pre všetkých. O čom je skutočná tolerancia a slušnosť komunity, ktorá sa schádza na festivale Pohoda, čosi naznačuje príhoda s biskupom Jozefom Haľkom, ktorý na tohtoročnej Pohode ponúkal duchovné služby a možnosť spovede. Mimovládne organizácie Inštitút ľudských práv (IĽP) a Dúhové Slovensko (neformálne združenie LGBT aktivistov) požiadali organizátorov, aby biskupa Haľka z festivalu vyhodili, pretože vraj bol kandidátom na tohtoročnú anticenu Homofób roka. Tú, mimochodom, vyhlasujú práve spomínané dve mimovládky.

Dožadovali sa biskupovho vyhodenia zato, že na sociálnej sieti napísal, že nebude pozerať istý seriál, lebo „bozkávanie ľudí rovnakého pohlavia na obrazovku nepatrí“. Zato ho uvedená slniečkarska inkvizícia vyhlásila za osobu na Pohode nežiaducu. A nielen to, začali burcovať všetkých naokolo, aby začali konať. Na drevenej provizórnej kazateľnici s krížom, kde Haľko pôsobil, sa objavila dúhová vlajka ako symbol ideológie LGBT. Hlavný organizátor Pohody Michal Kaščák sa nakoniec návštevníkom musel ospravedlniť za to, že Haľka na Pohodu pozval.

Šéf mimovládky IĽP tvrdí, že vraj Pohoda je multikultúrna a Haľko tam nepatrí, lebo je vraj homofób a šíri nenávisť. Nuž, ale o akej multikultúrnosti je reč, ak na Pohodu patria iba vybrané kultúry? Ak tam nepatrí kresťanstvo, a mimochodom asi ani islam, ktorý má s LGBT tiež problém, tak potom to už nie je multikultúrnosť, ale čosi iné. Že by extrémna LGBT monokultúrnosť? Alebo už priamo liberálnofašistická nekultúrnosť?

Bakchanálie obskúrnej sekty čaputofilov, na ktorých sa zúčastnila sama ich bohyňa, aby ich obšťastnila svojimi nudnými a prázdnymi patetickými frázami, tie je škoda aj komentovať: jednoducho, trápnosť ako každé iné bezduché sektárstvo, ktorého stúpenci úplne stratili sebareflexiu.

Nechýbala bývalá premiérka Iveta Radičová, nechýbali ani špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko, predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, ktorí spolu diskutovali v stane Aktuality. O nič prekvapivejšie nebolo ani to, že generálny prokurátor Maroš Žilinka účasť na Pohode odmietol.

Samozrejme, refrénom celej akcie bolo odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu. Koncerty ukrajinských muzikantov sprevádzala aj výstava 50 vizuálnych diel na tému „útoku ruských vojsk na Ukrajinu a jej obyvateľov“ od slovenských slniečkarskych výtvarníkov na čele so slávnym umelcom Petrom Kalmusom.

Každý návštevník, vrátane novinárov, sa musel preukázať očkovaním proti Covidu-19, v opačnom prípade musel priamo na mieste podstúpiť antigénový test.

Skončil sa teda ďalší ročník neformálneho snemu globalistického hnutia, ktorý má oficiálnu formu hudobného či „multižánrového“ festivalu. „Málokedy má človek pocit takej spriaznenosti s masou ľudí, ako tými na Pohode,“ hovorí o ňom hudobník a novinár Marián Jaslovský. Nuž, je len dobre, že ľudia tohto druhu majú takýto svoj veľtrh všestrannej pohody. Zaželajme im k tomu všetko dobré. Chceme od nich jediné: aby ostatným nevnucovali svoje normy, svoj názor ako jediné správne. A aby pre svoje predstavy o politickom smerovaní tohto štátu ho nenávratne neukradli ostatným.

Ivan Lehotský