Karel Čapek (1890 –1938), český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik, prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof bol sedemkrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Je autorom románov R.U.R. (odtiaľ pochádza dnes už medzinárodné slovo „robot“), Biela Nemoc, Vojna s Mlokmi, Továreň na absolútno, Krakatit, Hordubal a mnohých iných nesmrteľných diel.
V novele Vetroň (v českom origináli Povětroň) z roku 1934 píše o človeku, ktorého vytiahli z trosiek lietadla v bezvedomí, bez dokladov. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, jasnovidec a básnik) sa snažia na základe vlastných predstáv a skúseností odhadnúť, kto to je a prečo a kam letel v ústrety smrti. V tejto geniálnej, noblesným a neuveriteľne rozmanitým Čapkovým jazykom brilantne napísanej knihe, je plno hlbokých a nadčasových myšlienok, tak ako ostatne vo všetkých jeho dielach. Dnes si pripomeňme z nej jeden krátky úryvok, lepšie azda bude v origináli v češtine. Básnik v ňom opisuje pobyt neznámeho nešťastníka v Karibiku:
„Chtěl bych vidět Zeleného Hada, kterak, stočen v křesle, se usmívá do telefonu a vyřizuje své obchodní záležitosti. Cože, bursa v Amsterodamu je slabá? Well, zrušíme plantáže na Ostrovech Závětrných. Zelený Had se hněvá, škubaje ocasem ve světových mořích.
A šel jsem se podívat do statistik, abych začichal, z čeho se ta tropická omáčka vaří. Máte tu, pokud mluvíme o Antillách, všechny myslitelné variace: počínajíc Kubou, kde je jen třetina colorados a dvě třetiny bílých (což porušuje klasickou tradici otrokářských zemí; správný poměr je dva barevní na jednoho bílého), a končíc republikou Haiti, kde v tropickém zoufalství agonisuje hrstka bělochů mezi řvoucími a řehtajícími negry. Přidejte do toho pro zvýšení chuti syrské lichváře, Číňany a dělníky importované z Indie, Jávy nebo tichomořských ostrovů. Jaká skvělá myšlenka! importovaný kuli se dá lépe ovládat než domácí pracovní síla; počkejte, až Zelený Had zkolonisuje Evropu, budou se dělníci převážet ze země do země; budou líp poslouchat a nebudou se starat o nic než o práci a soulož.“
Tak teda: „až Zelený Had (všimnite si, nie „keby“, ale „až“) skolonizuje Európu, budú sa otroci prevážať zo zeme do zeme, aby poslúchali. To napísal pred 85 rokmi jeden z najgeniálnejších spisovateľov minulého storočia. Čo poviete: je Zelený had už tu?
Ivan Lehotský