Môj profil 
Predplatné
Vatikánsky štátny sekretár odpovedal na otázky redaktora Vatikánskeho rozhlasu Massimiliana Menichettiho. Rozhovor prinášame v plnom znení.
Toto sú tretie Svetové dni mládeže pápeža Františka: v akom duchu sa Svätý Otec pripravuje na odchod, a to tiež v súvislosti októbrovou synodou o mladých, na ktorej sa prízvukovala potreba kráčať spoločne a dať veľký impulz pre mladých ľudí?
Tieto Svetové dni mládeže, ktoré sa uskutočnia v Paname, prichádzajú bezprostredne po slávení Synody biskupov o mladých v októbri. Myslím, že duch, ktorý ich bude animovať, a ktorý bude animovať aj Svätého Otca v okamihu, keď sa pridá svojou účasťou a bude im predsedať aspoň v záverečných dňoch, to bude to ten istý duch, ktorý animoval Synodu: duch veľkej radosti. V tých dňoch sme žili s naozaj veľkým oduševnením, aj za pomoci prítomných mladých ľudí, a tak sa tento duch nespočetne znásobí počtom účastníkov na SDM v Paname. Verím, že tento duch sa potom skonkretizuje v niektorých jasných smeroch: predovšetkým tá skutočnosť, že mladí ľudia sú súčasťou Cirkvi. Toto bolo jedno zo základných tvrdení Synody: nie sú len vonkajšími spoluúčastníkmi, ale sú plnoprávnymi členmi Cirkvi, ktorí žijú jej život a zúčastňujú sa na jej poslaní.
Čo sa týka Cirkvi a všetkých ostatných cirkevných skutočností, musí existovať dvojaký záväzok: počúvanie a sprevádzanie. Tieto dve slová charakterizujú záverečný dokument, veľmi dlhý a veľmi komplexný, avšak dá sa zhrnúť do týchto dvoch slov: počúvanie a sprevádzanie. Povedal by som, že ide o vzájomné počúvanie: Cirkev, alebo rozličné zložky Cirkvi, počúvajú mladých ľudí o ich túžbach, ich ideáloch, a na druhej strane mladí ľudia sú povolaní počúvať Cirkev, ktorá ich súčasne sprevádza. Počúvanie a sprevádzanie, ktoré sa potom – myslím si – sústreďujú do základnej ponuky Cirkvi, ktorá znamená stretnúť sa s Pánom Ježišom a byť ním premenení.
Vo videoposolstve pre SDM v Paname, pápež František pripomína Máriino „áno“ – čo je napokon téma SDM – a vyzýva mladých ľudí, aby si uvedomili svoju silu, ktorá môže zmeniť svet…
Verím, že všetci chceme zmeniť svet: nie je nikto, kto by nechcel urobiť svet lepším, ako je, aspoň tak dúfame. Ide tu však o to, aby sme videli „ako“ zmeniť svet. Odkaz na Pannu Máriu, Matku Božiu, predovšetkým odkaz na jej „áno“, na jej „hľa, tu som“, na ponuku Pána, sa stáva konkrétnym ukázaním metódy. A tá metóda spočíva v zásade v tomto: Pustiť sa do načúvania, do hlbokého načúvania Božej vôli. To je to, čo urobila Mária. Dať sa k dispozícii tejto vôli, to znamená uvedomovať si, že nie silou, mocou, násilím či teatrálnosťou sa zmení svet, ale svet sa zmení uskutočňovaním deň čo deň toho plánu, aký má Boh s dejinami a s ľuďmi, čo je vždy plán a zámer šťastia a spásy. Takže hľadieť na Pannu Máriu znamená stotožniť sa s tým, že budeme konať tak ako ona a budeme meniť svet tak, ako ho ona zmenila, pretože ho zmenila tým, že nám dala Ježiša.
Na veľkej panamskej oslave viery bude aj tisícka mladých ľudí prítomných na prvom Svetovom stretnutí domorodej mládeže. Počas svojej cesty do Mexika pápež František prosil pôvodné domorodé obyvateľstvo o odpustenie; tých, na ktorých tzv. „vyraďovacia kultúra“ hľadí s ľahostajnosťou alebo pohŕdaním. Čo povie pápež týmto mladým ľuďom vo svete?
Je to skutočne tak, že domorodé kultúry si v priebehu dejín čosi vytrpeli pre tento pocit opovrhnutia tými, ktorí sa považovali za členov nadradenej kultúry, a dnes práve trpia pre túto „vyraďovaciu kultúru“, na ktorú pápež neustále poukazuje ako na jedno z veľkých ziel našej doby. Myslím si, že to posolstvo spočíva v docenení týchto kultúr: tieto kultúry môžu určite prijímať, ale môžu tiež dávať a podstatným spôsobom prispievať. Mladí ľudia z týchto domorodých kultúr môžu podstatne prispieť práve k rozvoju a pokroku nášho sveta.
Keďže som mal možnosť počas rokov mojej služby v zahraničí niečo zakúsiť v krajinách, kde sú aj tieto kultúry prítomné, chcel by som povedať mladým ľuďom, aby sa predovšetkým nehanbili za to, kým sú, ale aby boli hrdí. Majú byť hrdí, pretože naozaj môžu byť veľkým prínosom, a to najmä v tom zmysle, že život stavajú viac na vzťahoch, snažia sa nie natoľko „mať“, ako skôr „byť“, vytvárať vzťahy, mať silné väzby s vlastnými koreňmi, začleniť sa do modernej doby, avšak s vlastnými hodnotami a vlastnými kvalitami.
Geograficky sa toto SDM nachádza na mieste, kde sú prítomné aj vážne sociálne, ekonomické, politické problémy, nútená migrácia, násilie, obchodovanie s drogami. Mladí ľudia hľadia na Petrovho nástupcu s nádejou: aký odkaz môže Cirkev odovzdať týmto mladým, aby sa v nich obnovila dôvera?
Áno, myslím, že dnes potrebujeme dôveru a nádej: veľmi potrebujeme, odhliadnuc od konkrétnych riešení, práve nájsť túto schopnosť výhľadu do budúcnosti, premýšľať o inom svete, lepšom svete, kde sa ctia a doceňujú dôstojnosť a práva všetkých. Takže verím, že pápež predovšetkým – tak ako to vždy robí na svojich stretnutiach s mladými ľuďmi – zanechá toto posolstvo: „Nedajte sa odradiť, choďte vpred; vedzte, že môžete čosi urobiť, ovplyvniť tieto dejiny a tieto udalosti“. Aj tvárou v tvár mnohým zlám, ktoré zakusujú.
A potom, sám by som chcel povedať – a odvolám sa aj na posolstvo k Svetovému dňu pokoja: „Vedzte, že politika, tak ako aj dobrovoľníctvo – dnes je tu množstvo mladých ľudí, ktorí sa venujú dobrovoľníctvu -, toto je pole, kde sa môžete nasadiť za premenu sveta“. Samozrejme, politika chápaná tak ako ju prezentuje Svätý Otec vo svojom posolstve, teda politika, ktorá je službou pre verejnosť, pre spoločnosť, a ktorej záleží na spoločnom dobre, teda na dobre všetkých a na dobre každého jedného. Nuž pozrite, nasaďte sa aj v tejto oblasti, pretože to môže byť skutočne dôležitá oblasť, vzácna pre prácu na zlepšení sveta.
A myslím si, že ešte iný spôsob ako sa zaangažovať a zasadiť sa za zmenu sveta, a to dokonca spôsob, ktorý je pre mladých ľudí tým najdôležitejším, je stať sa evanjelizátormi svojich rovesníkov. Chcel by som, aby si každý účastník tohtoročného SDM v Paname, ktoré sa mimochodom koná v regióne, kde je veľa mladých ľudí – Latinská Amerika, Stredná Amerika –, aby si každý účastník naozaj so sebou priniesol domov tento záväzok ohlasovať Evanjelium slovami, ale predovšetkým svojím životom a svedectvom pre druhých. Pretože oni majú príležitosť nadviazať kontakt s mnohými rovesníkmi, s ktorými sa možno nedá inými spôsobmi skontaktovať, a môžu zanechať rozhodujúcu stopu práve tým, že sú rovnakého veku a vzájomne zdieľajú kultúru, túžby a všetko, čo ich charakterizuje.
Preložila: Slovenská redakcia VR
.JPG)
