Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné Evanjelium nás privádza do Večeradla, aby sme si vypočuli niektoré zo slov, ktorými sa Ježiš obrátil na učeníkov v „rozlúčkovej reči“ pred svojím utrpením. Po tom, ako umyl nohy Dvanástim, povedal im: «Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás» (Jn 13,34). V akom zmysle Ježiš nazýva toto prikázanie „novým“? Vieme, že už v Starom zákone Boh prikázal členom svojho ľudu milovať blížneho, ako seba samého (porov. Lv 19,18). Sám Ježiš tomu, kto, kto sa ho pýtal, ktoré je to najväčšie prikázanie Zákona, odpovedal, že tým prvým je milovať Boha celým srdcom a druhým je milovať blížneho ako seba samého (porov. Mt 22,38-39).

Takže, čo je tou novosťou tohto prikázania, ktoré Ježiš zveruje svojim učeníkom? Prečo ho nazýva „novým prikázaním“? Staré prikázanie lásky sa stalo novým, pretože bolo doplnené o tento prídavok: «ako som ja miloval vás». Milujte sa, ako som ja miloval vás. Novosť plne spočíva v láske Ježiša Krista, v tej láske, s ktorou dal za nás život. Ide o lásku Boha, univerzálnu, bez podmienok a limitov, ktorá nachádza vrchol na kríži. V tej chvíli maximálneho zníženia sa, v tej chvíli odovzdanosti Otcovi, Boží Syn ukázal a daroval svetu plnosť lásky. Znovu premýšľajúc o Kristovom utrpení a jeho agónii, učeníci pochopili význam tých jeho slov: «Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás».

Ježiš nás miloval ako prvý, miloval nás aj napriek našim krehkostiam, našim obmedzeniam a našim ľudským slabostiam. Vďaka nemu sme sa stali hodnými jeho lásky, ktorá nepozná hraníc a nikdy sa neskončí. Dávajúc nám nové prikázanie, žiada nás, aby sme sa medzi sebou milovali nielen našou láskou, ale tou jeho, ktorú Duch Svätý vlieva do našich sŕdc, ak ho vzývame s vierou.  Týmto spôsobom – a jedine takto – sa môžeme vzájomne milovať nielen tak, ako milujeme seba samých, ale tak, ako nás miloval on, čiže nekonečne viac. Veď Boh nás miluje oveľa viac než my milujeme seba samých. A tak môžeme všade šíriť semienko lásky, ktorá obnovuje vzťahy medzi osobami a otvára horizonty nádeje. Ježiš vždy otvára horizonty nádeje, jeho láska otvára horizonty nádeje. Táto láska nám pomáha stávať sa novými ľuďmi, bratmi a sestrami v Pánovi a robí z nás nový Boží ľud, čiže Cirkev, v ktorej sme všetci povolaní milovať Krista a v ňom sa milovať navzájom.

Láska, ktorá sa ukázala v Kristovom kríži a ktorou nás on sám povoláva žiť, je jediná sila, ktorá premieňa naše srdce z kameňa na srdce z mäsa. Jediná sila schopná premeniť naše srdce je Ježišova láska, ak aj my milujeme touto láskou. A táto láska nás robí schopnými milovať nepriateľov a odpúšťať tým, ktorí nás urazili.

Dám vám jednu otázku, každý nech odpovie vo svojom srdci: Som schopný milovať mojich nepriateľov? Všetci máme ľudí, neviem či sú to nepriatelia, ale takých, čo sa s nami nezhodnú, čo stoja „na druhej strane“. Alebo niekto má takých ľudí, čo mu ublížili… Som schopný milovať týchto ľudí? Toho muža, ženu, ktorí mi ublížili, ktorí ma urazili? Som schopný to odpustiť? Každý si odpovedzme vo svojom srdci.

Ježišova láska nám dáva vidieť druhého ako súčasného alebo budúceho člena spoločenstva Ježišových priateľov. Povzbudzuje nás k dialógu a pomáha nám vzájomne sa počúvať a spoznávať. Láska nás otvára smerom k druhému, stávajúc sa základom ľudských vzťahov. Činí nás schopnými prekonávať bariéry vlastných slabostí a predsudkov. Ježišova láska v nás vytvára mosty, učí novým spôsobom, spúšťa dynamiku bratstva. Nech nám Panna Mária s jej materským príhovorom pomáha prijať od jej Syna Ježiša dar jeho prikázania a od Ducha Svätého silu praktizovať ho v každodennom živote.

Preložila: Slovenská redakcia VR

–

Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi v nedeľu 19. mája pápež František pripomenul novú blahoslavenú Guadalupe Ortizovú, laičku Opus Dei, ktorá bola v predchádzajúci deň blahorečená v jej rodisku Madride. Obradu predsedal kard. Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Prítomných na Námestí sv. Petra pápež vyzval k aplauzu na počesť novej blahoslavenej. Prvú blahoslavenú laičku Opus Dei charakterizoval týmito slovami: „Slúžila s radosťou bratom a sestrám spájajúc vyučovanie s ohlasovaním Evanjelia. Jej svedectvo je príkladom pre kresťanské ženy angažované v sociálnej oblasti a vo vedeckom výskume.“

Guadalupe Ortiz de Landázuri prežila časť detstva v Maroku. Jej otec, ktorý slúžil ako vojenský dôstojník, bol neskôr počas španielskej občianskej vojny zatknutý a v hromadnom procese popravený. Guadalupe vyštudovala chémiu a venovala sa akademickej činnosti. Ako 27-ročná sa v roku 1944 dostala do kontaktu so sv. Josemariom Escrivá a neskôr sa rozhodla pre život v plnom zasvätení Bohu v rámci vykonávania civilného povolania. V úzkej spolupráci so zakladateľom Opus Dei pracovala na dielach prelatúry v Mexiku, v Ríme a neskôr, keď bola nútená podrobiť sa operáciám srdca, pokračovala v rodnom Španielsku. Zomrela v Pamplone 16. júla 1975 vo veku 58 rokov.

Svätý Otec pozdravil okrem skupín z niekoľkých talianskych miest aj pútnikov z Mexika, Kalifornie, Haiti, zo Španielska a Portugalska, ako aj skupinu poľských skautov, ktorí prišli spolu s vojenským ordinárom pri 75. výročí bitky na Monte Cassino.