Ján Figeľ: Národ, ktorý má veľa stabilných rodín, má istú perspektívu, má budúcnosť

Bratislava 16. decembra 2015 (HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

Dňa 16.12. 2015 (streda) navštívi Slovinsko podpredseda slovenského parlamentu a predseda najsilnejšej opozičnej strany na Slovensku Kresťansko-demokratického hnutia (KDH)  Ján Figeľ

Mnohí v Slovinsku ho skôr poznajú ako prvého slovenského komisára  v EÚ v rokoch 2004 – 2009. Komisára, ktorý bol zodpovedný za kultúru, vzdelávanie a odbornú prípravu. V čase slovinského predsedníctva EÚ v I. polroku 2008 niekoľkokrát navštívil  Slovinsko. Vystúpil na viacerých podujatiach v Maribore a Ľubľane a iných miestach v Slovinsku.  Dovolili  sme si mu položiť niekoľko otázok, pred jeho návštevou v Slovinsku

Prečo ste v januári 2014 na Slovensku predložili novelu ústavy, ktorá mala posilniť ústavnú ochranu manželstva?

V roku 2013 sme si uvedomili narastanie viacerých negatívnych trendov v európskom kontexte, ktoré sa snažili o oslabenie inštitúcie manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Niektoré takéto negatívne  trendy začala podporovať aj slovenská socialistická vláda. Preto sme sa rozhodli, že sa pokúsime o posilnenie ústavnej ochrany manželstva. Ústava je najvyšší zákon štátu. Inštitúciu manželstva s deťmi považujeme za základnú bunku zdravej spoločnosti. Čím viac je stabilných rodín v spoločnosti, tým je to lepšie pre budúcnosť štátu. Národ, ktorý má veľa stabilných rodín, má istú perspektívu, má budúcnosť.

Aký bol text novely ústavy, ktorý bol predložený a napokon schválený (parlamentom)?

Na texte sme pracovali viac ako pol roka. Vytvoril som tím právnikov a po náročnej príprave a zvažovaní viacerých alternatív sme predložili tento text, ktorý bol napokon schválený 4. 6. 2014. „Manželstvo je jedinečný vzťah medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“

Tento návrh ste predložili v januári 2014. Aké boli reakcie politikov? Na zmenu ústavy ste potrebovali 90 poslancov slovenského parlamentu. Vaše KDH malo v tom čase iba 13 poslancov?

Reakcie politikov boli rôzne. Na začiatku sme získali osobnú podporu celkovo 40 poslancov opozície. Návrh podporili všetci 13 poslanci KDH. Paradoxne chýbali niektorí významnejší predstavitelia opozície, ktorí sa verbálne v slovenskom parlamente silno hlásili k ochrane rodiny.

Prelom nastal vo februári 2014, keď nás na rokovanie vyzvala vládna socialistická strana – SMER-SD, ktorá mala 83 poslancov. SMER-SD bol pripravený novelu ústavy, ktorá posilňuje ochranu manželstva, podporiť. Ako podmienku však požadovali, aby naši poslanci za KDH podporili novelu, ktorá sa týkala ústavnej reformy slovenského súdnictva. Nevideli sme v tom problém. Práve naopak. Novelu ústavy, pokiaľ ide o súdnictvo sme požadovali už štyri roky.  Dohodli sme sa nielen na silnejšej ústavnej ochrane manželstva, ale aj  na potrebnej reforme slovenskej justície. Človek, ktorý stelesňoval „staré praktiky“ justície, známe z totalitného obdobia, musel z vrcholca slovenskej justície po prijatí tejto novely odísť.

Aké boli reakcie médií a občianskej spoločnosti?

Z počiatku niektoré média považovali našu iniciatívu za politickú hru, ktorá nám možno pomôže v popularite, ale je odsúdená na neúspech. 40 opozičných poslancov nestačilo na presadenie novely ústavy. Bolo potrebných 90 poslancov. Bez výraznejšej podpory vládnej strany SMER-SD nebolo možne prijať novelu ústavy.  Situácia sa však zmenila. Vo februári 2014 pristúpil k novele ústavy SMER-SD. Vtedy niektorí opoziční politici odskočili. A niektoré vplyvné média nás začali obviňovať, že už pripravujeme vládnu koalíciu so socialistami. Nebola to pravda. Čas to potvrdil. Ale tlak so strany niektorých opozičných politikov a médií boli veľmi silný. Povedali sme si, že nám ide o presadenie hodnôt v oblasti rodiny a justície a musíme tento tlak ustáť. Pod tlakom sme však neboli len my. Aj SMER-SD sa dostal pod silný tlak európskych socialistov, ktorým sa nepáčila novela slovenskej ústavy. Ustali sme tento tlak. 4. 6. 2014 bolo záverečné hlasovanie.  Novela ústavy bola prijatá. Za hlasovalo 102 slovenských poslancov.  Dôležitá bola komunikácia a koordinácia celého procesu. Ja ako iniciátor som často zdôrazňoval, že ochrana manželstva a rodiny nemôže byť  záležitosťou kresťanských demokratov, ale všetkých poslancov, ktorým záleží budúcnosti rodín a perspektíve  nášho Slovenska.

Prečo prichádzate teraz  do Slovinska?

Slovinci a Slováci majú veľa spoločného. Vy, Slovinci, ste nám, Slovákom, veľa pomohli. V rokoch 1995 – 1998 bolo Slovensko  v medzinárodnej izolácii, po zmene vlády na Slovensku v roku 1998, ste nám veľmi pomohli, aby sme dohnali stratené a vstúpili do Nato a EÚ. Taktiež ste nám veľmi pomohli v roku 2006 – 2007 pri rokovaniach o vstupe Slovenska do eurozóny a pri vstupe do Schengenu. V nedeľu máte referendum o manželstve. Jeho výsledok bude  dôležitý  nielen pre vás, v Slovinsku, ale aj pre Európu. Prišiel som, aby som aj takto vyjadril vďačnosť a spolupatričnosť našich národov. Je dôležité, aby sme si ako národy slovenský a slovinský vedeli pomôcť a vzájomne sa povzbudiť, pokiaľ ide o podporu a ochranu spoločných hodnôt.

Aký výsledok referenda o manželstve očakávate v Slovinsku?

Očakávam, že referendum bude úspešné! Že to ako národ dokážete a posilníte hodnoty v Slovinsku  a v Európe. Referendum je nástroj priamej demokracie. Máte budúcnosť vo svojich rukách. Istotne, každý hlas bude dôležitý. Hlas občana z Ljubljani, či Mariboru,  Celje,  ako aj z vidieka Dolejskej či Gorenskej. Pevne verím, že to dokážete. Držím Vám palce!