Námestník iránskeho ministerstva zahraničia Abbás Arákčí v nedeľu na tlačovej konferencii poprel, že by supertanker Grace I, ktorý zhabali gibraltárske úrady za pomoci britských námorných síl, mieril do Sýrie.

“Napriek britským vyhláseniam cieľovým bodom tohto tankera nebola Sýria,” uviedol diplomat. “Uvedený prístav nemá pre supertankery kapacity. Destinácia bola iná,” vysvetlil Arákčí.

Vo štvrtok gibraltárska polícia a príslušníci colnej správy spolu s britským námorníctvom blízkosti Gibraltáru zabavili iránsky tanker Grace I, plávajúci pod panamskou vlajkou. Ten údajne prepravoval ropu do rafinérie u sýrskeho prístavu Banyas. Podľa Veľkej Británie preprava ropy do Sýrie porušuje sankcie EÚ proti tejto krajine.

Niečo tu nesedí, tvrdia experti

Ako upozorňuje Michelle Wiese Bockmannová, expertka portálu Lloyds, sledujúca námornú prepravu, Irán vypol na tankeroch lokačné zariadenia, aby utajil trasu svojej lode a jej náklad. Podľa jej názoru prijala loď v Iráne náklad ropy v polovici apríla a neskôr dvakrát kotvila v rôznych miestach neďaleko vôd Spojených arabských emirátov.

Záhadou však zostáva, prečo Teherán poslal loď k sýrskym brehom okolo celej Afriky, keď najkratšia cesta vedie cez Suezský kanál.

“Irán používa pre dodávky surovej ropy iba Suezský kanál,” píše portál TankerTrackers.com, ktorý sa zaoberá monitorovaním námornej prepravy ropy. “Sýria ich po štyroch mesiacoch žiadnych dodávok (od januára po apríl) potrebuje okamžite. Pomalá plavba okolo Afriky po dobu 2,5 mesiaca je nelogická,” upozorňuje portál.

Podľa portálu tanker skutočne nemieril do Sýrie, ale po celú tú dobu sa snažil pre svoj náklad nájsť odberateľa. Prevážať mal údajne námorný vykurovací olej.

Portál tiež upozorňuje na incident s nórskym tankerom Andrea Victory, ktorý bol jedným zo štyroch tankerov, ktoré boli pri brehoch Spojených arabských emirátov poškodené náložami. Z útoku bol vtedy obvinený Irán, však ako sa dnes ukázalo, opravený tanker spolu s nákladom ropných produktov mieri do iránskeho prístavu Bandar Imám Chomejní.

Návrat k pirátskym praktikám

Vo štvrtok gibraltárska polícia a príslušníci colnej správy spolu s britským námorníctvom blízkosti Gibraltáru zabavili iránsky tanker Grace I, plávajúcej pod panamskou vlajkou. Ten údajne prepravoval ropu do Sýrie.

Podľa španielskeho ministra zahraničia Josepa Borrella, ktorý bol nominovaný do čela únijnej diplomacie, bol tanker zadržaný na žiadosť Spojených štátov. Borrell tiež oznámil, že Španielsko zvažuje podanie sťažnosti, lebo bol tanker zadržaný vo vodách, ktoré Madrid považuje za svoje.

Vo štvrtok si iránske ministerstvo zahraničia predvolalo britského veľvyslanca. Na ministerstve od neho požadovali okamžité prepustenie tankera a zákrok silových zložiek označili za porušenie medzinárodného práva.

“Plavil sa cez medzinárodný koridor na Gibraltáre. Žiadne právo nedovoľuje britskej vláde zastaviť tento tanker,” uviedol v nedeľu Arákčí. “Z nášho pohľadu predstavuje zhabanie tohto tankera pirátstvo,” dodal.

Jeden z veliteľov Iránskych revolučných gárd v piatok ráno pohrozil, že ak tanker, ktorý zadržali gibraltárske úrady spolu s britským námorníctvom, nebude okamžite prepustený, tak iránske úrady obsadia britský tanker.

Zhabanie tankera odsúdila aj Moskva. Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničia obsadenie lode a jej nákladu zámerne zhoršuje situáciu okolo Iránu a Sýrie. V médiách sa predtým objavili informácie, že tanker prevádzkuje ruská spoločnosť Titan Shipping prostredníctvom zložitej vlastníckej štruktúry rôznych firiem. Manažment spoločnosti má, ale podľa denníka The Guardian iránske mená a študoval na iránskych univerzitách.

Vyhrotené vzťahy s Iránom

Po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa vzťahy medzi Iránom a USA znateľne zhoršili. USA v máji minulého roka odstúpili od jadrovej dohody s Iránom a uvalili sankcie na islamskú ekonomiku. V piatok zvláštny splnomocnenec Spojených štátov pre Irán Brian Hook varoval pred tým, že USA uvalia sankcie na akúkoľvek krajinu, ktorá nakúpi iránsku ropu.

Situácia eskalovala potom, čo 20. júna Iránske revolučné gardy zostrelili americké bezpilotné lietadlo, ktoré operovalo v oblasti Perzského zálivu. Teherán tvrdí, že stroj prenikol do vzdušného priestoru krajiny, USA toto tvrdenie však odmietajú. Podľa nich sa dron pohyboval v medzinárodnom vzdušnom priestore. V reakcii na tento incident Trump nariadil útok na vojenské ciele v Iráne. Na poslednú chvíľu, ale svoj rozkaz zrušil.

Presne týždeň pred zostrelením dronu, teda 13. júna, došlo k explózii na dvoch tankeroch v Ománskom zálive. Spojené štáty z incidentu obvinili Irán. Ten, ale svojou zodpovednosť odmieta.

https://www.facebook.com/cz.sputnik/videos/2210373579039988/

Mesiac predtým, 12. mája, došlo k inému útoku na štyri tankery pri brehoch Spojených arabských emirátov. Medzi nimi bol aj nórsky tanker Andrea Victory. Dubaj vtedy obvinil neurčitého štátneho aktéra. Washington priamo obvinil Teherán. Aj v tomto prípade Teherán svoju vinu nepriznáva.

V nedeľu 7. júla Irán splnil svoje 60-dňové ultimátum a oznámil, že začne s obohacovaním uránu nad limit 3,6 percenta, ktorý je stanovený v jadrovej dohode. Teherán obvinil EÚ, že ho nedokázala ochrániť pred Americkými sankciami.