Plyn a ropa z Azerbajdžanu sú kľúčové pre snahu EÚ nahradiť ruské fosílne palivá – hrozí však, že sa zapletú do snahy bloku stať sa mocenským hráčom na vojnou zmietanom južnom Kaukaze.

EÚ vyslala civilnú misiu, aby pomohla strážiť arménsku stranu napätej hornatej hranice medzi oboma krajinami, ktorá Azerbajdžan varuje pred zahraničným zasahovaním do jeho záležitostí.

Správa Európskeho parlamentu odsudzujúca stav ľudských práv v Azerbajdžane zároveň vyvoláva v krajine pobúrenie.

To všetko vrhá tieň na prestížnu dohodu EÚ s Azerbajdžanom o zdvojnásobení jeho ročných dodávok plynu do bloku na 20 miliárd kubických metrov do roku 2027.

Vysokopostavený predstaviteľ diplomatickej služby EÚ v rozhovore pre POLITICO pod podmienkou zachovania anonymity vyjadril ľútosť nad tým, že monitorovacia misia zrejme zhoršila vzťahy. “Dúfali sme v iný scenár s Baku. S Azerbajdžanom si vymieňame všetky relevantné informácie o hliadkach a podobne, pretože nechceme mať žiadne problémy.”

Keďže Rusko bolo rozptýlené katastrofálnou vojnou proti Ukrajine, Brusel dúfal, že posilní svoju prítomnosť na južnom Kaukaze, vybuduje hospodárske väzby s Azerbajdžanom a zároveň ponúkne politickú podporu susednému Arménsku v snahe udržať rovnováhu medzi oboma súperiacimi štátmi.

Baku však 100 pozorovateľov, ktorých vyslanie Brusel oznámil v januári po dvojdňovej vojne v septembri minulého roka, vníma inak.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev minulý mesiac vo svojom prejave odsúdil zasahovanie zvonka do sporu jeho krajiny s Arménskom o sporný región Náhorný Karabach. “Sprostredkovatelia zapojení do karabašského konfliktu [sa] nesnažia vyriešiť problém, ale ho zmraziť,” vyhlásil a tvrdil, že Baku odmieta snahy “unaviť nás nezmyselnými rokovaniami”.

V roku 2020 Alijev spustil úspešnú vojenskú ofenzívu, ktorou opätovne získal rozsiahle územie Náhorného Karabachu, separatistického regiónu v rámci medzinárodne uznaných hraníc Azerbajdžanu, ktorý však od rozpadu ZSSR kontroluje jeho etnické arménske obyvateľstvo. Tento konflikt sa skončil prímerím sprostredkovaným Ruskom, ale napätie sa zvyšuje a existujú obavy z návratu k plnohodnotným bojom.

“Mnohí Arméni veria, že Azerbajdžan podnikne jarnú ofenzívu,” povedal pre Deutsche Welle Markus Ritter, vedúci misie EÚ. “Ak sa to nestane, naša misia je už teraz úspešná.”

Niekoľko dní predtým štátne médiá krajiny tvrdili, že misia EÚ v skutočnosti pomáha “vyprovokovať Azerbajdžan k novej vojne”, pričom “EÚ bude niesť vinu” za prípadný nový konflikt.

“Azerbajdžan a Rusko v podstate hovoria to isté – že misia EÚ je vojensko-spravodajskou operáciou pod zámienkou monitorovania,” dodal predstaviteľ EÚ. “Od začiatku sa snažia zdiskreditovať misiu, ktorá je výlučne civilná a neozbrojená, a my s tým nemôžeme veľa urobiť.

Vaqif Sadıqov, vedúci misie Azerbajdžanu pri EÚ, pre POLITICO povedal, že prítomnosť pozorovateľov v blízkosti hraníc s Azerbajdžanom znepokojuje Baku.

“Je to bilaterálna záležitosť medzi Arménskom a EÚ, ale deje sa to niekoľko sto metrov od našich vlastných hraničných stanovíšť a v silne militarizovanom prostredí, kde máme ruskú pohraničnú stráž, arménsku pohraničnú stráž, ruské pravidelné jednotky, arménske pravidelné jednotky a bližšie k iránskej hranici iránsku armádu. Teraz tu máme aj mierové jednotky EÚ. Takže máme legitímne bezpečnostné otázky,” povedal.

Sadıqov varoval, že misia by mohla byť vnímaná ako snaha Bruselu posilniť svoju prítomnosť v regióne.

Zapojenie parlamentu

Baku tiež reaguje s hnevom po tom, čo Európsky parlament minulý mesiac podporil správu, ktorá “odsudzuje najnovšiu rozsiahlu vojenskú agresiu Azerbajdžanu v septembri”, obviňuje krajinu z podkopávania mierového procesu a “zdôrazňuje pripravenosť EÚ aktívnejšie sa zapojiť do urovnávania vleklých konfliktov v regióne”.

V uznesení, ktoré odhlasoval Výbor pre zahraničné veci, sa uvádza, že “dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd zo strany Azerbajdžanu je stále veľmi negatívne a musí sa zlepšiť skôr, ako EÚ bude ďalej prehlbovať svoje politické a energetické partnerstvo s touto krajinou”. V návrhu sa zdôrazňovali represie voči opozičným aktivistom, prípady mučenia a absencia nezávislého súdnictva.

Výbor pre medzinárodné vzťahy azerbajdžanského parlamentu sa ohradil a tvrdil, že rozhodnutie EÚ nesie “neznesiteľný zápach korupcie”. Obvinil poslancov Európskeho parlamentu, že sa nechali ovplyvniť “Arménskom a arménskou diaspórou, ktorá je už dávno rakovinovým nádorom Európy”.

“Obavy o ľudské práva zo strany EÚ dráždia úradníkov v Baku,” povedal Ahmad Mammadli, azerbajdžanský demokratický aktivista a predseda opozičného Hnutia 1918. Teraz vyzýva na uvalenie sankcií na krajinu a argumentuje: “Tlak Západu na autoritárske štáty je vždy možný, pokiaľ sa nevymení za prírodné zdroje.”

Snahy Bruselu o upokojenie napätia sa míňajú účinkom.

Predseda Európskej rady Charles Michel minulý mesiac telefonoval s vedúcimi predstaviteľmi Arménska a Azerbajdžanu, aby s nimi prediskutoval situáciu na mieste a “zdôraznil pripravenosť EÚ pomôcť pri presadzovaní … mieru a stability v regióne”. Len o niekoľko hodín neskôr však Azerbajdžan potvrdil, že jeho jednotky opäť prenikli do zóny prímeria v Náhornom Karabachu, a potvrdil účinnú kontrolu nad cestou, ktorú podľa neho Arméni využívajú na dovoz zbraní.

Tom de Waal, vedúci pracovník think tanku Carnegie Europe, uviedol, že Brusel stále dúfa, že sa mu podarí sprostredkovať riešenie konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktorý je jedným z najdlhších sporov na svete.

“EÚ oslovuje obe strany, aby sa pokúsila obnoviť mierový proces. Zvonka to vyzerá hrozivo, ale keď sa rozprávate s ľuďmi zvnútra, stále je tu nádej, že sme ešte nevyčerpali cestu,” povedal.

Varoval však, že ak sa toto úsilie zrúti, západné krajiny by mohli čoraz častejšie žiadať o sankcie voči Azerbajdžanu, čo by mohlo znamenať problémy pre snahu EÚ využiť Azerbajdžan ako alternatívu k ruským fosílnym palivám.