Môj profil 
Predplatné
„Je to záležitosť, ktorú hrad potrebuje akútne riešiť. Spracovali sme projekt, v rámci ktorého chceme zachrániť hradby, kasárne a urobiť možno historicky prvú archeologickú expozíciu na hrade Ľubovňa, a to priamo v teréne,“ vysvetlil pre agentúru SITA riaditeľ múzea v Starej Ľubovni Dalibor Mikulík. Zámer dnes schválil aj Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Ľubovnianskeho múzea, pod ktoré hrad patrí. V prípade získania zdrojov bude kraj financovať zámer piatimi percentami, teda maximálne sumou približne 50-tisíc eur.
Bývalé vojenské kasárne by chceli za pomoci projektu sprístupniť verejnosti. „Naša predstava je, že nad touto lokalitou by bola umiestnená nejaká ochodza a návštevníci by videli priestory, kde vojaci pôsobili, boli ubytovaní či strážili, a to s využitím modernej technológie,“ opísal Mikulík s tým, že zbierky by mali byť v 3D podobe prostredníctvom rozličných aplikácií.
Múzeum sa bude uchádzať o finančný príspevok na projekt „Obnova hradu Ľubovňa – rekonštrukcia severovýchodnej hradby a tretieho nádvoria“ z programu „Podnikanie v kultúre, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca“, ktorú vyhlásil Úrad vlády SR. Predpokladaný rozpočtový náklad projektu je maximálne jeden milión eur, z toho bežné výdavky majú predstavovať 300-tisíc eur a kapitálové výdavky 700-tisíc eur.
So systematickým prieskumom bývalých vojenských kasární, ktoré sa nachádzajú na treťom nádvorí hradu, sa začalo ešte v roku 2011. „Počas rekonštrukcie renesančného paláca sa čiastočne zrútila severovýchodná hradba, neskôr sa zistilo, že podložie bolo veľmi slabé. Možno aj v tomto prípade platilo, že všetko zlé je na niečo dobré, pretože pádom tejto hradby sa začal rozsiahly archeologický výskum, počas ktorého boli odhalené vojenské kasárne,“ skonštatoval Mikulík. Ako v minulosti pre SITA uviedla archeologička múzea Zuzana Kasenčáková, vojenské kasárne sa spomínajú už v inventarizácii hradu z roku 1564 a ich podrobnejší opis sa nachádzal aj v inventarizácii z polovice 18. storočia. „Vojenské kasárne začali postupne zanikať po skončení spišského zálohu v roku 1772, keď hrad prestal byť obývaný, pravdepodobne aj kasárne sa vtedy prestali využívať,“ informovala.
Práve sondážny prieskum v rokoch 2011 a 2012 poukázal na postupné zasypávanie a zánik kasární v niekoľkých časových obdobiach. Bádanie prinieslo aj ďalšie zaujímavé objavy. „Našlo sa mnoho nálezov, ako napríklad turecké fajky, hracie kocky z kostí, teda predmety, ktoré slúžili vojakom na krátenie času. Výskum bol veľmi rozsiahly, našli sa aj základne krbov,“ doplnil riaditeľ múzea Mikulík.
Komplexnou rekonštrukciou za 1,8 milióna eur prechádzal v posledných dvoch rokoch aj palác Ľubomírskych z roku 1642. Pre návštevníkov ho chcú otvoriť počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945. V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
