Hlina: Možno získame o niečo menej poslancov, ale Majerský post župana

Bratislava 28. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

KDH pôjde do  volieb vo všetkých ôsmich krajoch spolu s SaS a OĽaNO

Do posledných regionálnych volieb išlo KDH ako najsilnejšia opozičná strana zastúpená v Národnej rade (NR) SR, tentoraz kandiduje z mimoparlamentnej opozície. Je teda realistické očakávať, že získa menej poslancov v regionálnych zastupiteľstvách ako naposledy, rozdiel by však nemusel byť veľký. A okrem toho má s Milanom Majerským šancu získať jeden post predsedu VÚC. „V Prešove sme blízko. Pokiaľ v Prešove budú voliť ľudia, ktorí chcú voliť a nie tí, ktorí idú voliť za škatuľku cigariet,“ povedal v diskusii na TABLET.TV predseda KDH Alojz Hlina.

Jeho strana pôjde do týchto volieb vo všetkých ôsmich krajoch spolu s SaS a OĽaNO. „Sme opozičná strana, síce mimoparlamentná, ale opozičná. Kolegovia sú tiež z opozičných strán. Z logiky veci vyplýva, že tam afinita bude. A vylučovacou metódou vychádza, že s vládnymi stranami nie, to nedáva logiku. A keď s opozičnými, tak s ktorými? Sme rodina alebo kotlebovcov?“ pýta sa Hlina.

Na otázku, či nie sú tieto strany ideovo príliš rozdielne, odpovedá, že v prípade regionálnych volieb na tom záleží menej. „Nič svätokrádežné sa nedeje, v regionálnych voľbách sa rozhoduje o tom, či cestu postavíte teraz alebo o rok a neriešia sa interrupcie.

Ak by ma niekto presvedčil o opaku, potom by som spozornel,“ povedal. „Výsledok sa ráta a my sme sa v ôsmich krajoch dohodli aj na poslancoch. Hodnotím to mimoriadne pozitívne,“ dodal Hlina.

Na základe dohody SaS, OĽaNO a KDH tieto tri strany podporia v boji o post predsedu VÚC v Trnave Jozefa Viskupiča (OĽaNO), Nitre Jána Grešša (spoločný kandidát), Banskej Bystrici Martina Klusa (SaS), Trenčíne Renátu Kaščákovú (SaS), Žiline Eriku Jurinovú (OĽaNO), Prešove Milana Majerského (KDH) a v Košiciach budú mať spoločného kandidáta Rastislava Trnku.

Kandidát SaS a OĽaNO v Bratislave Juraj Droba však podporu KDH nezískal. Hlina priamo nepotvrdil, že bol pre kresťanských demokratov príliš liberálny. „Dohoda o spoločnom postupe umožňovala inštitút výnimky. To znamená, že nepodporíme kandidáta, ale proti nemu nepostavíme ani niekoho vlastného. Nazval by som to stavom ‘nula’,“ vysvetlil Hlina.

„Ja poznám Ďura Drobu 25 rokov, je to fajn chalan, ale politika je v niečom politika. SaS ho nominovala a my sme upozorňovali, že to bude problém. Je to podobné, ako keby sme my v Prešovskom kraji nominovali Števa Kuffu. Ak by sme to urobili, to dávam len ako príklad, asi by sme nedúfali, že ho SaS podporí,“ konštatoval predseda kresťanských demokratov.

„KDH povedalo, že bude v regionálnych voľbách racionálny partner, my sme nikde nestavali žiadnych ‘truckandidátov’. Rešpektujeme, že Bratislavu chcela SaS, my sme chceli Prešov. Je to v zmysle dohody,“ dodal.

V zmysle dohody KDH podporuje aj Martina Klusa v Banskej Bystrici. „Ja si myslím, že pán Klus je šikovný, perspektívny politik. Držím mu palce,“ povedal Hlina. Zároveň však očakáva, že sa napokon všetci demokratickí kandidáti vzdajú v prospech najsilnejšieho súpera Mariana Kotlebu, bez ohľadu na to, či ním bude Klus alebo iný kandidát.

„Keď príde deň D, očakávam, že ľudia, ktorých sa to týka, budú zodpovední. Mrzelo by ma, keby sme hrali hru na egovojnu. Neviem, ako sa bude vyvíjať kampaň v Banskej Bystrici, ale fakt je, že prvé kolo musíme urobiť bez volieb a tam sa očakáva veľkosť kandidátov,“ pripomenul Hlina, že namiesto prvého a druhého kola volieb predsedu VÚC bude v týchto voľbách už len jedno kolo, v ktorom sa definitívne rozhodne.

Hoci slovenskí Maďari dlhé roky presadzovali zrušenie dvojkolovej voľby predsedov VÚC, lebo výrazne znižovala šance ich kandidátov, jej reálne zrušenie novelou zákona v parlamente bolo podľa Hlinu diktované viac potrebami Smeru-SD.

„Dvojkolová voľba je dobrá voľba. Jednokolová voľba spôsobuje, že v Banskobystrickom kraji môže znovu vyhrať Marian Kotleba aj v inom kraji to môže vyhrať niekto, koho by sme nečakali,“ tvrdí. „Ale Smer bol voči sebe prísne pragmatický. Vedia, že už nebudú mať toľko županov ako doteraz, ale bojujú minimálne za troch, pána Rašiho, Blanára a Bašku. Smer podľa mňa umiera. Skôr či neskôr to začne. A ak by mal v týchto voľbách menej ako troch županov, bolo by zrejmé, že už sa to začalo. A na to, aby mali aspoň troch županov, potrebovali jednokolovú voľbu,“ analyzoval Hlina.

Na výzvu Andreja Danka (SNS), aby sa v Nitrianskom kraji opozičné strany pridali ku koalícii a podporili súčasného predsedu Milana Belicu, čím by eliminovali šance kandidáta ĽSNS Milana Uhríka, Hlina reagoval slovami, že je politicky naivná. „Dovoliť si vyzvať, aby sme stiahli kandidáta a podporili Belicu… Nesedí to. Pán Belica je tam od začiatku, keby bol priam svätý František, čo on nie je, po šestnástich rokoch sa jednoducho unavíte. To platí aj pre pána Chudíka v Prešovskom kraji,“ vyhlásil Hlina.

Tvrdí, že Petra Chudíka by v Prešove mohol poraziť práve ich kandidát Milan Majerský. Obáva sa pritom, aby voľby neovplyvnilo kupovanie rómskych hlasov. „Mrzí ma, ak sa zmierujeme s tým, že o výsledku volieb rozhodnú bezcharakterní politici, ktorí dajú peniaze rómskym úžerníkom. A tí úžerníci za to kúpia tie cigarety. My sa tomu postavíme,“ vyhlásil Hlina.

Tento typ korupcie sa však dokazuje ťažko. Kupovaním rómskych hlasov totiž nie je, ak im na predvolebnom mítingu rozdávate guláš alebo cigarety, prípadne Rómov zadarmo priveziete k volebnej miestnosti. Korupciou však je, ak dovoz, guláš či škatuľku cigariet podmienite tým, že volič záväzne podporí konkrétneho kandidáta.

Preto KDH rozbehlo netradičnú akciu. „Vyhlásili sme, teraz to naši lepia po osadách, že dáme odmenu 500 eur pre prvých 20 ľudí, ktorí nahlásia, poskytnú dôkazy a budú plne súčinní so štátnymi orgánmi až do právoplatného odsúdenia pre trestný čin volebnej korupcie,“ vysvetlil Hlina.

Na záver diskusie sa krátko vyjadril aj k vládnej novele zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN), na základe ktorej už predsedu Správnej rady, ktorým je aktuálne Ondrej Krajňák, nebude voliť a odvolávať parlament, ale samotná správna rada. Podľa predkladateľov nebolo v demokratickej spoločnosti správne, ak mala celé smerovanie ústavu v rukách jedna osoba, teda predseda správnej rady.

Krajňák bol nominantom Smeru-SD, ale názorovo má oveľa bližšie ku KDH.
„Smerákom vadí možno preto, že robí to, čo má. Predložili naozaj účelovú novelu. Zákony by sme nemali meniť podľa toho, či sa nám niekto páči alebo nie,“ reagoval Hlina.

Na poznámku, že ÚPN sa už roky zviditeľňuje ostrými spormi Krajňáka so správnou radou, ale aj rôznymi skupinami zamestnancov, Hlina reagoval, že problém bol podľa neho v správnej rade. „Trváme na tom, že sa nemali chytať ÚPN. Podľa mňa malo mať krásnu budovu v centre mesta a mal to byť špičkový ústav s obrovskou relevanciou, váhou a reprezentatívnosťou. A čo sme z neho urobili? Mrzí ma špeciálne Most–Híd, že sa podpísal pod taký paškvil,“ uzavrel Hlina.