Môj profil 
Predplatné
Doneck 13. augusta 2015 (HSP/Foto:Facebook)
Už pol druha roka pokračuje bratovražedná vojna na juhovýchode Ukrajiny. Politici, analytici a iní experti sa snažia definovať, prečo vypukla, kto je vinný a čo sa tam vlastne deje. Ako vždy pravda je niekde inde a odpoveď lepšie ako „experti“ poznajú jednoduchí ľudia
Hovorí sa, že všetko geniálne je veľmi jednoduché. Je to tak. Ruský spisovateľ a textár Igor Ždamirov napísal pesničku, v ktorej absolútne jasne a presne popisuje všetko, čo sa deje na juhovýchode Ukrajine, v Donecku a Luhansku. Vlani prišiel do Donecka, aby sa na vlastné oči presvedčil, čo sa tam vlastne deje.
Igor Ždamirov, rodák z ruského Lipecka, je členom Zväzu spisovateľov Ruska, veľmi dobre pozná atmosféru, ktorá panuje na juhovýchode Ukrajiny – pred vyše štvrťstoročím bojoval v Afganistane, zažil vojnu. Zložil pesničku, ktorá sa v Donecku stala „hitom sezóny“. Premiéra pesničky sa konala počas rusko-ukrajinského televízneho mostu Novorusko – Ukrajina 26. októbra 2014. Na margo vojny na Ukrajine netreba mudrovať. Stačí sa započúvať do textu tejto pesničky a všetko bude ihneď jasné. Je to pesnička o bratovražednej vojne. Načo sú komentáre? Všetko je jasné. Tu je preklad textu tejto piesne.
List povstalca rodnému nepriateľovi
Kde sa stratilo rozumné, večné – kde?
Všetko sa stratilo na tejto vojne…
Rusi bohapusto drvia Rusov,
Zem stone a brezy sa chvejú.
Koľa strieľa do Mikoly, Pavlo – do Pavla,
Hrmia diela – Zlo sa zabáva…
Tvoja matka je tam, moja matka je tu,
Ty chceš žiť – presne tak ako ja,
Veď máme spoločnú krv, brat,
Ale niekto dokázal urobiť z nás nepriateľov.
Máš modré oči, ja mám presne také isté,
Mám iba trochu iný prízvuk…
Vidím cez ďalekohľad, ako sa prežehnávaš,
Obaja máme krížik na krku,
Oboch nás splodila Kyjevská Rus,
Obaja sme Rusi, môj milý.
Lenže niektorým do hlavy natlačili kaleráby,
Ale ti iní rozdeľujú a panujú – ako vždy!
Kde sa stratilo rozumné, večné – kde?
Každý je otrokom na tejto vojne.
Nemôžem nechať môj dom a rodinu,
Ty si sem prišiel /poslali ťa sem/ po moju dušu…
Mal som veľmi rád tvoje piesne,
Kým si nezabil moju matku…
V mene Pána Boha – ako Pán odkázal –
Aby som brata miloval a odpúšťal som mu.
A ja sa snažím! Ja sa veľmi snažím, ver mi!
Pamätám si, že nie si zviera, ale si človek.
Nedôveruj zloduchom, počúvaj si svoje svedomie, brat!
Padlí, zločinci ťa ťahajú zo sebou – do Pekla!
Kde sa stratilo rozumné, večné – kde?
Nebodaj sa objavuje iba na vojne?
Nech ti Pán Boh pomôže, aby si začal vidieť,
Aby si sa stihol pokajať Pánovi!
Veď veľmi potrebujeme jeden druhého, brat,
Rusi by nemali nechávať Rusov!
Eugen Rusnák
Videá si môžete pozrieť tu:
.jpg)
