V sobotu 15. augusta o 15.00 hod. bude jubilant spolu so svojimi priateľmi celebrovať v kostole u Saleziánov na Miletičovej ulici 7 v Bratislave svätú omšu.

Do pozornosti tiež dávame pravidelnú reláciu Rádia Lumen “Od ucha k uchu”, ktorú redaktor Ján Heriban tento raz venuje téme: Historik Prof. Milan S. Ďurica SDB sa dožíva 90 rokov: životopisný profil. Relácia je naprogramovaná na túto sobotu 15. augusta od 20,15 do 21,45 hod.

Prof. Milanovi S. Ďuricovi je možné tiež zaslať gratuláciu a to elektronickou poštou na adresu: udk@stonline.sk, prípadne poštou: Drotárska 54, 811 02 Bratislava.

Stručný náčrt života a diela Milana Stanislava Ďuricu

Milan S. ĎURICA   (krstné mená: Stanislav Emerám Milan)

Univ. prof. PhLic. ThLic. Sc.Pol.Dr.

Dátum a miesto narodenia: 13. 08. 1925   Krivany, okr. Sabinov (Prešov)

Matka: Cecília Ďuricová rodená Javorská (1905 – 1988)

Otec: Alojz Alexander Ďurica [Hyacint] (1902 – 1980)

Vzdelanie

1930 – 1935 Ľudová škola v Krivianoch

1935 – 1938 Šafárikovo československé štátne reálne gymnázium v Prešove

1938 – 1939 Piaristické gymnázium v Krakove

1940 – 1943 Saleziánske gymnázium v Šaštíne

1943 – 1944 Noviciát Spoločnosti sv. Františka Saleského vo Sv. Beňadiku n/Hr.

1944 – 1947   Slovenské štátne gymnázium v Trnave s maturitou

1947 – 1951 Filozofická fakulta Pápežskej saleziánskej univerzity v Turíne

1952 – 1956 Teologická fakulta Pápežskej saleziánskej univerzity v Turíne

1957 – 1962   Politické vedy na Štátnej univerzite v Padove

Študijné stáže: Lausanne, Ženeva, Viedeň, Mníchov, Rím, Louvain/Leuven, Paríž, Madrid, Barcelona, Zürich, Regensburg, Hamburg

1968 – 1975 Trojnásobný študijný pobyt v Nemecku ako štipendiát nadácie Alexander von Humboldt-Stiftung, s výskumom na univerzitách a v archívoch: Bonn, Köln, Koblenz, Freiburg i. Breisgau, Nürnberg, München, Marburg, Frankfurt am Main, Heidelberg; následne aj Budapest, Varšava, Krakov.

Jazykové znalosti

aktívne:   slovenčina, nemčina, taliančina, francúzština, čeština, poľština, latinčina;

pasívne: gréčtina, hebrejčina, angličtina, ruština, španielčina, flámčina, čiastočne aj ostatné slovanské jazyky

Didaktická a výskumná činnosť

1950 – 1951    Poverený prednáškami z filozofie pre osobitný prípravný kurz pre slovenských študentov na Filozofickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity v Turíne

1951 – 1952   Poverený prednáškami z ontológie na Filozofickom ústave Fernand Orban de Xivry v Grand-Halleux, Belgicko

1956 – 1970    Profesor teologickej morálky a cirkevného práva na odštiepnom Teologickom inštitúte Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme so sídlom v Abano Terme (Padova)

1962 – 1963  Asistent pri katedre Dejiny medzinárodných zmlúv a medzinárodnej politiky na Fakulte politických vied Univerzity v Padove

1963 – 1966 Odborný asistent pri katedre Dejiny a ústavné dejiny Východnej Európy na Fakulte politických vied Univerzity v Padove

1966 – 1967 Odborný asistent pri katedre Slovanskej filológie na Filozofickej a literárnej fakulte Univerzity v Padove

1966 – 1971   Zmluvný profesor Dejín a ústavných dejín Východnej Európy na Fakulte politických vied Univerzity v Padove

1967 – 1983 Zmluvný profesor Slovenského a českého jazyka a literatúry na Filozofickej a literárnej fakulte Univerzity v Padove

1970 – 1983    Stály profesor Dejín Východnej Európy na Fakulte politických vied Univerzity v Padove

1980 – 1982   Poverený aj prednáškami na Postgraduálnej škole Slovanskej balkánskej filológie pre doktorát v Moderných cudzích jazykoch a literatúrach pri Filozofickej a literárnej fakulte Univerzity v Padove

1983 – 1997  Definitívny profesor Dejín Východnej Európy na Fakulte politických vied Univerzity v Padove

1995 – 2005 Profesor Cirkevných dejín na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Publikačná činnosť

Osobnú bibliografiu za roky 1945 – 1995 spracoval JOZEF M. RYDLO: Abbozzo bibliografico di Milan S. Ďurica delľ Università di Padova. Roma-Cleveland-München-Bratislava 1995, za roky 1945 – 1995. Štúdia zazamenáva 741 biblio-grafických jednotiek, z toho 501 príspevkov vedeckého charakteru a 240 pub-licistických a novinárskych príspevkov. Z obdobia 1995 – 2005 autor zaznamenal 223 bibliografických jednotiek, teda spolu doteraz uverejnil okolo tisíc bibliograficky zachytených vedeckých a publicistických prác. Mnohé príspevky, najmä zo v slovenskej zahraničnej tlače, však neboli nikdy zaznamenané.

Pôsobenie na rozličných poliach činnosti

Kňazská služba

Za kňaza ho vysvätil 1. júla 1956 turínsky arcibiskup, kardinál Murilio Fossati v Turíne. Už pred kňazskou vysviackou pôsobil ako diakon v niektorych kostoloch v meste Turíne. Po vysviacke účinkoval určitý čas vo Viedni vo výpomoci pastorácie tamojších Talianov a Slovákov, ako aj v rehoľnom dome rakúskych sestier.

Po návrate do Talianska od roku 1957 pravidelne vypomáhal v niektorých blízkych farnostiach, bol riadnym spovedníkom dvoch komunít Dcér Panny Márie Pomocnice kresťanov (FMA – saleziánky), od roku 1962 mal na starosti duchovnú službu v univerzitnom kolégiu pre študentky Univerzity v Padove. Popri tom spolu-pracoval s vedením Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a niekoľko rokov aj so Štátnym sekretáriátom Svätej stolice vo veciach týkajúcich sa situácie na Slovensku. Počas jeho pôsobenia ako profesor teologickej morálky ho Pápež Ján XXIII. ho vymenoval za poradcu Prípravnej komisie pre 2. Vatikánsky koncil v odbore Disciplína kléru a kresťanského ľudu. Po strate sluchu sa musel zrieknuť praktickej dušpastierskej činnosti, až na niektoré celkom osobitné výnimky.

Publicistika

Prvý uverejnený príspevok v tlači mal Milan Ďurica v roku 1940, a to v časopise „Slovenský burzový kuriér.“ Išlo o správu o novozaloženom podniku v Lipianoch, okres Sabinov. Dostal prvý honorár (9,70 Ks). Prizvali ho k pravidelnej spolupráci, ale časopis v tom istom roku prestal vychádzať.

V roku 1942 ako žiak Gymnázia Saleziánov don Bosca v Šaštíne založil a spolu s Bernardom Bokorom a Františkom Haškom redigoval študentský časopis „Zvony“. (Časopis po rozličných transformáciách sa podnes zachoval, teraz ako integrálna časť časopisu „Don Bosco dnes“ s nadpisom „Mariánske zvony“.)

V rokoch 1944 – 1947 v Trnave prispieval do študentského časopisu „Nezábudky“, do časopisu „Mládež a misie“ a do „Katolíckych novín“.

Od roku 1947 z Talianska a potom z iných európskych krajín prispieval najprv do „Saleziánskych zvestí“, ale od roku 1948 už iba do najrozličnejších zahraničných časopisov v Taliansku, v Nemecku, v Belgicku, v Holandsku, vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, v  USA, v Kanade a v Austrálii, tak po slovensky, ako aj v rozličných jazykoch tých štátov. V publicistike je doposiaľ činným.

Obsahovo jeho publicistica obsahuje široký vejár tématických záujmov. Ako dôležité a menej známe hodno vyčleniť:

– Od roku 1952 publikoval celý rad príspevkov v slovenčine aj v iných jazykoch na podporu európskej integrácie. Už pri vzniku prvých jej organizačných štruktúr – Európske spoločenstvo uhlia a ocele (1950 – 51) – upozorňoval, že pri všetkej dôležitosti základných zdrojov a výrobkov európskej ekonómie nijako to nemôže poskytovať solídny základ pre európske spoločenstvo národov bez toho, žeby sa do jeho základov uložili ich najdôležitejšie spoločné duchovné hodnoty, vytvorené ich takmer dvetisícročnu tradíciou.

– Drvivá väčšina jeho publicistických prác je však venovaná oboznamovaniu širšej slovenskej i medzinárodnej verejnosti s dejinami slovenského národa a jeho štátnosťou. Jeho pozornosť sa sústreďuje hlavne na počiatky slovenských dejín, ktoré následkom toho, že Slováci už v 10. storočí stratili svoju štátnosť a nepodarilo sa im ju obnoviť skôr, ako v roku 1939 a potom opäť v roku 2003, boli všeobecnou historiografiou účelovo zaznávané alebo pripisované iným národom. Druhou najvýraznejšou tématikou jeho publicistickej činnosti je obdobie obnovovania slovenskej štátnosti od náznakov v prvej Česko-Slovenskej republike až po naintenzívnejšie štúdium krátkeho obdobia prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Tomuto obdobiu Ďurica venoval svoj najrozsiahlejší vedecký výskum, ktorého výsledky systematicky uverejňoval aj publicistickými príspevkami. Lebo vždy zdôrazňoval svoje presvedčenie, že vedecký výsledok, týkajúci sa dejín malého a vo svete takmer neznámeho národa, ak zostane uzavretý v striktne vedeckej literatúre, dostane sa do pozornosti iba malej hŕstke odborníkov.

– Je povšimnutia hodná aj skutočnosť, že Ďurica, ktorý venoval náležitú pozornosť aj otázke židovských obyvateľov Slovenska počas obdobia 1938 – 1945 (jeho prvá štúdia na túto tému vyšla v roku 1957 a nasledoval ich veľký počet ďalších príspevkov v rozličných jazykoch) asi ako prvý Slovák si vzal námahu rozpracovať tému „Židia zo Slovenska v dejinách vedy a kultúry“, aby poukázal na nezanedbateľný prínos slovenských Židov do kultúrneho bohatsva mnohých národov. Štúdia vyšla v niekoľkých verziách v zahraničí aj na Slovensku.

Literárna tvorba

Už ako študent gymnázia začal sa cvičiť v písaní básní. Vo vyšších triedach ho predstavení požadovali pripraviť veršované pozdravy na rozličné sviatky a slávnosti. Počas bombardovacích náletoch v rokoch 1944 – 1945v Trnave, keď v podzemnych priestoroch dnešného arcibiskupského paláca v Trnave, ktorý bol vtedy sídlom Pedagogického študentátu Saleziánov don Bosca, Ďurica trávil veľa nocí v spoločnosti Mikuláša Schneidra Trnavského, tento po prečítaní niekoľkých jeho poézií ho požiadal, aby zložil slová na omšové piesne. Z tých, čo mu Ďurica predložil, majster Schneider Trnavský si vybral tri (Pozdravujme Máriu, Matka naša premilá a Don Bosco nám odkazuje), ktoré zhudobnil a boli aj uverejnené, takže sa spievali vo viacerých kostoloch, najmä tam, kde saleziáni mali správu farností. V tomto období napísal asi 150 básní, prvé z nich boli uverejné v časopise „Nová práca“ v roku 1947 v rubrike „Nádeje slovenskej poézie“ spolu s podobnými prvotinami Vojtecha Mihálika a Miroslava Váleka. Po odchode do zahraničia napísal už iba niekoľko príležitostných veršov, napríklad na pozdravenie poľského kardinála Augusta Hlonda, ktorý v roku 1948 navštívil Pápežskú saleziánsku univerzitu a bol milo prekvapený, že ho pozdravili aj slovenskými veršami. V devaťdesiatych rokoch Ďuricove básne odborne vyhodnotil svojou štúdiou prof. Jozef Hvišč a pásmo z jeho poézie vysielal Slovenský rozhlas.

Lexikografia a Bibliografia

Milan Ďurica svojou vedeckou činnosťou si získal také meno, že ho veľa ráz pozvali spolupracovať na dôležitých encyklopedických či lexikálnych dielach nielen v Taliansku, ale aj v iných krajinách. Spomenieme aspoň tie najdôležitejšie:

– Dictionarium morale et canonicum, Rím, 1962 – 1968, 4 zv.

– Dizionario ecclesiastico, Turín 1957, 4 zv.

– Lexikon für Theologie und Kirche. 2. vydanie, 1957 – 1965, 10 zv.

– Enciclopedia filosofica, Firenze 1967, 6 zv.

– Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas. München 1978 – 1982, 4 zv.

– Lexikon für Theologie und Kirche, 3. vydanie, Freiburg im Breisgau 1997 – 2002, 10 zv.

– Lexikon der Kirchengeschichte. Freiburg-Basel-Wien, Herder, 2001, 2 zv.

Niektoré z jeho bibliografických štúdií :

– Opere e scritti riguardanti san Francesco di Sales. Repertorio bibliografico 1623 – 1955. Torino 1956.

– Biblioghraphie critique de ľ histoire des origines de la deuxième guerre mondiale. (Spoluautor Ettore Anchieri). Bruxelles 1958.

– Kritische Bibliographie der Ursachen des zweiten Weltkrieges 1919 – 1939. (Spoluautor Ettore Anchieri). Brüssels 1959.

– Vedecké práce slovenských saleziánov v exile na fakultách Pápežskej saleziánskej univerzity v Turíne počas rektorátu vdp. Prof. Dr. Andreja Gennaru. In: Most, Cleveland, Ohio 1961.

– Histoire des origins de la 2ème guerre mondiale / History of the Origins of the Second World War – 1919 – 1939. Bibliographie selective / Selective Bibliography. (Spoluautor Ettore Anchieri). Padova 1965.

– Arturo Cronia 1896 – 1967 nei ricordi di amici e nella sua opera. Con la bibliografia delle sue opera e delle Tesi di laurea da lui dirette. Padova 1978.

Členstvo v organizáciách  

1950 – 1963   člen Združenia slovenských katolíckych študentov v zahraničí so sídlom v Leuven (Belgicko) a jeho delegát na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Barcelone (Španielsko) v roku 1952

1956 – 1958   člen COSEC – The International Student Conference so sídlom v Leiden (Holandsko)

1956 – 1990   člen Arbeitsgemeinchaft für salesianische Studien, Eichstätt (SRN)

1956 –  Doživotný člen Spolku slovenských spisovateľov a umelcov, Cleveland (Ohio-USA)

1957 – 1970   člen Association des Amis de Pax Romana-MIIC, Fribourg (Švajčiarsko)

1962 – 1998 člen Slovenského ústavu Rím-Cleveland-München so sídlom v Ríme a člen redakčnej rady jeho orgánu “Slovak Studies”

1963 – 1970   Generálny tajomník Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov so sídlom v Ríme, ktoré je zakladajúcim členom medzinárodného hnutia Pax Romana   s centrálou vo Fribourgu (Švajčiarsko)

1964 – 1990   Zakladateľ a riaditeľ Centro di Studi sulľ Europa Orientale delľ Università di Padova a výkonný redaktor jeho publikačnej série Collana di studi sulľ Europa Orientale (vyšlo v nej do 40 monografií, z ktorých vyše 20 má vzťah k slovenským dejinám)

1964    člen Istituto per la Storia del Risorgimento, Rím

1964    čestný akademik Accademia Teatina per le Scienze, Rím (z bývalého Česko-Slovenska jej jediným čestným členom bol Tomáš G.Masaryk)

1966 – 1969    člen Verein der Ausländischen Presse, Bonn (akreditovaný ako repre-zentant vatikánskej tlače pri vláde Spolkovej republiky Nemecko)

1967 – 1992   Zakladateľ a výkonný tajomník Associazione di cultura Ceca e Slo-vaca“Arturo Cronia” v Padove

1968 – 1989    člen  Associazione Italiana degli Slavisti, Rím

1972    člen   Association Internationale d’ études du Sud-Est européen, Rím

1975    člen   Association for the Study of the World Refugee Problem (UNESCO)

1975   Doživotný člen   Svetového kongresu Slovákov/ Slovak World Congress,   opätovne zvolený za člena Poradného zboru

1976    Doživotný člen Zahraničnej Matice slovenskej

1980    člen   Slovak Studies Association, (USA)

1982    člen  American Committee on the History of the Second World War (USA)

1985    Doživotný člen Slovensko-amerického klubu, (Berwyn,Ill. USA)

1990 Predsedníctvom Slovenskej národnej rady vymenovaný za zahraničného experta Komisie historikov na vypracovanie odborných štúdií k dejinám Slovenska v 20. storočí.

1991   Ministrom kultúry SR vymenovaný za prvého riaditeľa Slovenského histo-rického ústavu v Ríme

1993    Založil v Bratislave nadáciu Ústav dejín kresťanstva na Slovensku

1995     Zo svojej dlhoročnej skúsenosti člena American Committee on the History of the Second World War založil a vedie v Bratislave Slovenský komitét pre dejiny druhej svetovej vojny, ktorý bol schválený Ministerstvom kultúry SR a prijatý   za člena International Committee for the History of the Second World War so sídlom v Paríži, teraz v Amsterdame.

1998     čestný člen Slovenského ústavu v Ríme, teraz Bratislava-Nitra.

1999     Vymenovaný za doživotného riaditeľa Ústavu dejín kresťanstva na Slovensku, ktorý zriadila Slovenská provincia Spoločnosti Saleziánov Don Bosca v Bratislave.

Ocenenia a úspechy

1943    Zlatý odznak: Výchovný ústav Saleziánov v Šaštíne (V. trieda gymnázia)

1. odmena.

1947     Prvé básne publikované v časopise “Nova práca” (Trnava) v rubrike “Nádeje slovenskej poézie”.

1961    Vymenovanie pápežom Jánom XXIII. za poradcu Pápežskej prípravnej komisie II. Vatikánskeho cirkevného snemu pre odbor Disciplína kléru a kresťanského ľudu.

1964    Udelenie čestného členstva v Accademia Teatina per le Scienze, Chieti-Roma. (Z niekdajšej ČSR dostal to T.G.Masaryk.)

1971    Veľká zlatá Cyrilometodská medaila Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov – Pax Romana  “Za zásluhy na udržovaní a zveľaďovaní cyrilometodského dedičstva v slovenskom národe.”

1980   Pamätná medaila United Nations Peace Medal.

1987    Pamätná medaila “Dr. Jozef Tiso 1887-1987” Kanadskej slovenskej ligy.

1988   Pamätná medaila 70 lat Niepodleglej Polski.

1989    Cena Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Zlaté pero.”Za publikačnú činnosť v záujme slovenského národa.”

– Pamätná medaila “Slovenská republika 1939-1989”. Kanadská slovenská liga.

1990    Pamätná medaila Matice slovenskej.

– Pamätná medaila Svetového kongresu Slovákov.

– Predsedníctvom Slovenskej národnej rady vymenovaný: Zahraničný expert Komisie historikov na vypracovanie odborných štúdií k dejinám Slovenska v 20. storočí.

1991  Vládou Slovenskej republiky vymenovaný: Vedúci Slovenského historického ústavu v Ríme.

1992    Štátna cena Ministra kultúry Slovenskej republiky.

1994    Ministrom kultúry Slovenskej republiky vymenovaný: Honorárny           riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.

1995    Pamätná medaila “A. RADLINSKÝ” Spolku sv. Vojtecha. „Za jeho prácu v prospech slovenského nárdoa a Spolku sv. Vojtecha.“

– Čestné uznanie predsedníctva Matice slovenskej “za vedeckú a pedagogickú prácu, ktorú zasvätil slovenskému národu, obhajobe            počiatkov jeho národných dejín, osvetľovaniu jeho vyše tisícročného dejstvovania v stredoeurópskom priestore i obhajobe jeho neodňateľného práva na vlastnú štátnosť”.

– Pamätná strieborná medaila “Dr. Jozef Tiso”. (Miroslav Ronai.)

– Prezident Talianskej republiky Oscar Luigi Scalfaro mu udelil jedno z najvyšších talianskych štátnych vyznamenaní, titul GRANDE UFFICIALE DELL’ ORDINE AL MERITO DELLLA REPUBBLICA ITALIANA (Veľký Dôstojník Rádu za zásluhy Talianskej Republiky). Vyšší stupeň je iba pre hlavy štátov.

– Pamätná medaila Insigne Memorabile Univerzitnej knižnice v Bratislave.

– Cena Posol Slovenska 1995.

– Zlatá medaila “Veterán 1939-45” Asociácie slovenských vojakov.

– Pamätná medaila “Pro Deo Pro Populo”   Úradu vojenských duchovných Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

1996   Čestné občianstvo mesta Detva.

– Pamätná medaila Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach.

1997    Pamätná medaila “Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč” 1993.

– Pamätná medaila Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej    republiky.

– Vymenovaný za člena Vedeckej rady Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

1998    Zvolený za čestného člena Slovenského ústavu v Ríme.

1999    Strieborná Medaila   Association Franco-Slovaque   v Paríži.    (W. Schiffer)

– Cena Daniela Rapanta Historického odboru Matice slovenskej.

„Za celoživotné dielo v oblasti historických vied.“

2000    Zlatá medaila “PROF.DR.MILAN S. ĎURICA – 75 – MM” (Ondrej Krnáč).

2001  Cena obce Krivany “ako najvýznamnejšej osobnosti obce pôsobiacej v zahraničí.”

2002 Člen Akademického senátu Rímskokatolíckej cyrilometodskej     bohoslovec-kej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

2003   Svätoplukova medaila – dar primátora mesta Nitry.

2004   Bronzová medaila Vstup Slovenska do Európskej únie

(č. 18 – Dr.h.c Willy Schiffer, Paríž)

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku 2005