Helena Mezenská: „Sklamalo nás, že sa cítime členmi druhej cenovej skupiny“

Poprad 19. mája 2019 (HSP/klucod.sk/Foto: Facebook)

Do Európskeho parlamentu kandiduje aj Helena Mezenská, niekdajšia poslankyňa NR SR za OĽANO a niekdajšia kandidátka na prezidentku. Dnes je súčasťou kandidátnej listiny strany DOMA DOBRE. Angažuje sa aj ako predsedníčka OMBUDSPOT, združenia na ochranu práv spotrebiteľov. Aj jej, tak ako aj zástupcom ďalších strán, sme položili otázky týkajúce sa aktuálnych problémov Európskej únie. Ako by ich chcela vyriešiť Helena Mezenská, resp. strana, za ktorú kandiduje?

Akú Európsku úniu chce Vaša strana? 

Chceme spravodlivú Európu, s rešpektovaním princípov rovnocenného prístupu k členským krajinám a občanom v otázkach uplatnenia ľudských, občianskych, hospodárskych, pracovných, spotrebiteľských práv, v otázkach kvality dodávok tovarov a služieb, v otázkach dotačnej podpory a prideľovania eurofondov. Koncept EÚ v tomto naše predstavy nenapĺňa. Sklamalo nás, že sa cítime členmi 2. cenovej skupiny.

Chceme spravodlivú Európu, s rešpektovaním princípov rovnocenného prístupu k členským krajinám a občanom.

V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať? Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?

Hlavnú pozornosť je potrebné zamerať na odbyrokratizovanie, poľudštenie a spriechodnenie rozhodovacích a výkonných procesov, tiež zrýchlenie realizačných projektových procedúr, ktoré brzdia rozvoj krajín v mnohých spoločenských sférach. Za sféry nášho záberu, na ktoré sa špecializujeme, či už v ochrane spotrebiteľov alebo v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, sú prekážky plynulého čerpania prostriedkov podpory EÚ evidentné. Vývoj značne ustrnul a komplikované projektové výzvy a kritériá sú odrádzajúce.

Výzvou naďalej ostáva zníženie sociálno ekonomických rozdielov medzi členskými krajinami a ľuďmi vnútri štátov, rozdiely v kvalite a hmotnom zabezpečení života občanov sú priepastné. Na rozvojovú podporu a vyrovnávanie rozdielov boli ciele nastavené od počiatku nášho vstupu do EÚ a dosiaľ sme ich v rámci spoločenstva v žiaducej miere nedosiahli. Členské štáty ako Slovensko majú značné rezervy s pomocou svojim občanom, mnohí slovenskí občania sú priam nútení hľadať pracovné možnosti a uplatnenie mimo svojej krajiny, a preto pri schudobnelom slovenskom obyvateľstve nie sme nateraz pripravení ani spôsobilí plošne a hromadne pomáhať občanom z iných štátov.

Za sféry nášho záberu, na ktoré sa špecializujeme, či už v ochrane spotrebiteľov alebo v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, sú prekážky plynulého čerpania prostriedkov podpory EÚ evidentné. Vývoj značne ustrnul a komplikované projektové výzvy a kritériá sú odrádzajúce.

V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?

Myslím, že spolupráca s jednotlivými zástupcami rozdielnych, špecificky zameraných platforiem sa nijako nevylučuje s očakávaným stupňom zrelosti a uvedomenia reprezentatívne zvolených poslancov členských štátov, ktorí sa v zdravej a primeranej miere vedia postaviť za národné a spoločné európske záujmy. Uvedomelosť, spoločne sledovaný cieľ a cit pre mieru sú predpokladmi hľadania a nájdenia konsenzuálnych riešení, keď národné a globálne spoločné zámery sa stretnú v súlade a jednote.

V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?

Úteky a odchody nie sú vždy najlepším riešením, na druhej strane nasilu sa udržať tiež nič nedá. Dosiaľ sa do konceptu Európskeho spoločenstva vložilo množstvo pozornosti, prostriedkov a aj dobre mieneného úsilia a snaženia. Avšak integračný proces hlavne v poslednom čase poznamenalo mnoho nelogických a umelých, nedôvodných neprirodzených impulzov, ktoré súčasný kurz a smerovanie EÚ ochromili a v očiach ľudí vážne spochybnili. Ďalší prirodzený vývoj si bude žiadať objektívne posúdenie plusov a mínusov a aj prijatie mnohých zásadných rozhodnutí a úprav.

Úteky a odchody nie sú vždy najlepším riešením, na druhej strane nasilu sa udržať tiež nič nedá.

Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?

K migrácii obyvateľstva je potrebné pristupovať veľmi bdelo a citlivo, diferencovane. Zohľadňujúc riziká ohrozenia bezpečnosti a rozdrobenia národných štátov, ich kultúrnych tradícii a duchovných pilierov.

Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?

Poukázala som na slabú podporu v oblasti vymožiteľnosti ľudských, ekonomických a spotrebiteľských práv zraniteľných skupín obyvateľstva, na potrebu výraznejšej podpory slovenského poľnohospodárstva, vidieka a potravinovej sebestačnosti. Problém vo využívaní eurofondov sa netýka iba zamerania na potrebné oblasti. Z môjho pohľadu a skúsenosti, poznania praxe je potrebné dôraz postaviť na zvýšenie plynulosti a priechodnosti ich čerpania. Prebyrokratizované, preadministrované a komplikované etapovité procedúry zásadne komplikujú realizáciu projektov a život ich prijímateľov. Často to vyústi až do tej miery, že ich to od ďalšieho získavania podporných európskych prostriedkov úplne a natrvalo odradí. A tak sa potom jediné rozvojové prostriedky nečerpajú a nevyužívajú.