K návrhu štátneho rozpočtu sa vyjadrujú viacerí politici, vrátane v súčasnosti asi najpopulárnejšej slovenskej političky, Heleny Mezenskej. Poslankyňa prízvukuje, že sľúbila občanom, že ich bude informovať o dianí v parlamente a najdôležitejších rokovaniach – a svoj sľub dodržiava.

„V parlamente sa rokuje návrh štátneho rozpočtu, tak tie najzaujímavejšie postrehy sprostredkujem. Zatiaľ deklarovaná snaha zvyšovať zamestnanosť, zvyšovať mzdy, znižovať regionálne disparity, zabezpečovať udržateľnosť rozpočtu, konsolidovať a vyvažovať príjmovú a nákladovú zložku… dlhodobo proklamované ciele, počúvame o nich stále, avšak pretrváva pomalé a otázne plnenie. Pri existujúcom byrokratizme, nevýkonnosti niekedy až nefunkčnosti verejných inštitúcií, pri predražených zákazkách, korupcii, pri potláčaní zdravého ľudského, hospodárskeho potenciálu v regiónoch… pri všetkých týchto záťažiach je vôbec zázrakom, že to ako tak všetko funguje. Žiaľ, ťažko dosahovať žiaduce uspokojivé a dynamické tempo všeobecného rozvoja a rastu životnej úrovne, pri takýchto obmedzeniach a neprekonateľných limitoch. Javia sa byť veľkou brzdou a nenásytnou “pásomnicou”. Už niekoľko rokov…“ zdôrazňuje.

„Tempo rastu by bolo dynamickejšie a všetkým pracovitým a snaživým ľuďom by sa žilo lepšie a ľahšie, ak by sa neprimeraná záťaž, šetrenie prenesené na občanov, podľa potrieb doby znižovali, alebo boli rovnakou mierou prenesené i na verejnoprávny aparát. Na občanoch sa šetrí ďaleko viac ako na štátnych a vládnych výdavkoch. Štátny aparát ostáva stále prebujnelý a na pomery jeho finančných nárokov, málo efektívny, účinný… či už je reč o súdoch, zdravotníctve, regulačných, kontrolných, policajných, alebo vyšetrovacích orgánoch… Preto pri usmerňovaní ďalších šetriacich a konsolidačných postupov práve tam treba hľadať tie najväčšie rezervy,“ podčiarkuje Helena Mezenská.

Informuje o postoji hnutia OĽaNO k rozpočtu, uvádza niekoľko faktov a čísel. „Poukazujeme na celkovo zlé hospodárenie vlády SMER. Ako zásadný problém vidím, že i keď vláda mala absolútnu moc (čo tu od čias komunizmu ešte nebolo) nepodarilo sa jej znížiť dlh. Vláda deklarovala konsolidáciu verejných financií, no výsledkom je približne rovnaká úroveň štátneho dlhu ako pred rokom. A aj túto úroveň sa darí udržať len vďaka žmýkaniu občanov, zvyšovaniu daní a odvodov, eurofondom a nie úsporami štátu.

Jeden príklad za všetky. Napriek reforme ESO inštitúcie verejnej správy nevykazujú výraznejšiu efektivitu, ba naopak, počet zamestnancov sa neustále zvyšuje. Keď Robert Fico nastupoval v roku 2012 do úradu, bol počet zamestnancov verejnej správy 338 921, v roku 2015 ich už bolo 404 tisíc a na rok 2016 je ich naplánovaných 407 456 – to je nárast o viac ako 68 000 zamestnancov vo verejnej správe. V prístupe k občanom a službám pre občanov sa veľký nárast zamestnancov vôbec neodrazil.

Nepozdáva sa nám ani znižovanie výdavkov v oblasti spravodajských služieb. Nesúhlasíme so znížením rozpočtu Slovenskej informačnej služby, ako to v rozpočte na rok 2016 navrhuje vláda Roberta Fica. Po viacerých úpravách rozpočtu má SIS v tomto roku (2015) k dispozícii viac ako 47 miliónov eur. V rozpočte na budúci rok vláda navrhuje iba 44 miliónov eur. V záujme bezpečnosti krajiny navrhujem udržať rozpočet SIS minimálne na tohtoročnej úrovni. Keď vie vláda nájsť peniaze na rôzne nezmyselné predvolebné opatrenia, musí ich v dnešnej bezpečnostnej situácii nájsť aj na činnosť spravodajských služieb.

Tieto opatrenia sú prioritou aj pre iné členské štáty Európskej únie, ktoré si uvedomujú nevyhnutnosť fungujúcich spravodajských služieb a polície, ktoré lepšie dokážu odhaliť riziká útokov v rámci EÚ. Ako vidno aj po útoku v Paríži, súčasný terorizmus je vysoko organizovaný a používa sofistikované metódy. Na prípravu útoku používa zázemie vo viacerých krajinách. Príkladom, že sa to môže týkať aj Slovenska je fakt, že niektoré zbrane na januárový útok v Paríži teroristi získali u nás v Partizánskom. Pre bezpečnosť Slovenska je viac ako kedykoľvek dôležitá spolupráca a výmena informácií medzi európskymi krajinami a intenzívna práca polície a tajných služieb. A preto je znižovanie rozpočtu absolútne neakceptovateľné.

Nesúhlasíme ani so znižovaním výdavkov na sociálnu oblasť a na vzdelávanie. V rozpočte na rok 2016 čítame zníženie prostriedkov na podporu rodiny mínus 0,5 %, zníženie prostriedkov na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých mínus 3,5 %, ďalej zníženie na pomoc v hmotnej núdzi mínus 3,4 %, a to si vláda Roberta Fica hovorí, že je sociálna… V sociálnej oblasti sú špecialitou tejto vlády nesystémové opatrenia alebo rabovanie druhého piliera. Len v tomto roku štát z neho zobral pol miliardy.

Taktiež alarmujúce je znižovanie výdavkov vo vzdelávaní. Mladí ľudia kvôli zhoršujúcej sa kvalite nášho vzdelávacieho systému odchádzajú študovať do zahraničia. Je škandalózne, že z rezortu Ministerstva školstva ubudlo v návrhu nového rozpočtu viac ako 0,5 miliardy eur (-534 046 680). Pre zaujímavosť: Celý rozpočet ministerstva školstva by vystačil jednej menšej, ale špičkovej zahraničnej univerzite na jeden rok. Čiže to, čo má k dispozícii jedna špičková univerzita v Spojených štátoch, musí Slovensku vystačiť na platy učiteľov, na školy, pre ministerských úradníkov, na výskum a vedu.

Okrem toho vláda výrazne znižuje financie na životné prostredie. Nemôžeme súhlasiť s vyhlásením pána Kažimíra, že rozpočet predkladá dobrý hospodár, lebo dobrý hospodár neoberie mimoriadnym odvodom štátne lesy o 5 300 000 €. Lesy nie sú bankou pre štátny rozpočet, ale poisťovňou pre zdravú budúcnosť krajiny.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, aké dôležité sú priority rozpočtu a nasmerovanie peňazí do oblastí, ktoré pomôžu rozvíjať potenciál ľudí a krajiny. Aj z toho dôvodu spúšťame na sociálnej sieti projekt “Miliarda vo vašich rukách” s cieľom zvýšiť povedomie ľudí o hospodárení štátu s ich peniazmi. Rozhodli sme sa vytvoriť priestor pre ľudí s výzvou, ako by oni investovali 1 miliardu eur. Edukatívny charakter tohto projektu spočíva v porovnaní hodnôt, čo všetko by sa dalo za túto sumu kúpiť, alebo opraviť. Postupne budeme pokračovať vysvetlením myšlienky, že pri každých voľbách vkladáme do rúk politikom nie jednu miliardu, ale 120 miliárd našich eur počas 4-ročného volebného cyklu,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.