Môj profil 
Predplatné
Arménsky prezident Serž Sarkisjan, pochádzajúci z Náhorného Karabachu, a jeho azerbajdžanský náprotivok Ilham Alijev sa dohodli, že obe krajiny si vymenia informácie o osobách, ktoré sa stratili v priebehu trojročného vojenského konfliktu ukončeného prímerím v roku 1994. Tento proces bude prebiehať pod záštitou Medzinárodného výboru Červeného kríža, uvádza sa v písomnom vyhlásení vydanom Elyzejským palácom.
Obaja prezidenti sa tiež sa dohodli na pokračovaní dialógu stretnutím, ktoré sa uskutoční v septembri 2015 v rámci zasadania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Hollande sa v pondelok pred trojstranným rokovaním stretol s prezidentmi Azerbajdžanu a Arménska oddelene. Počas stretnutia s Alijevom upozornil na prípad ľudskoprávnej aktivistky Leyly Yunusovej, ktorá je väznená v Azerbajdžane. Yunusovú zatkli v júli 2013 spolu s jej manželom a obvinili zo špionáže pre Arménsko. Alijev sa zaviazal, že sa bude vo veci angažovať, uviedol podľa AP vysokopostavený francúzsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný vzhľadom na citlivosť tohto problému.
Boje v Náhornom Karabachu prvýkrát prepukli v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu a vyžiadali si viac ako 30.000 mŕtvych. Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu, jeho územie a niektoré okolité oblasti sú však od prímeria vyhláseného v roku 1994 pod kontrolou arménskych vojakov a miestnych arménskych síl. Dochádza tam k sporadickým stretom, no napätie prudko vzrástlo toto leto, keď v niekoľkých prestrelkách zahynulo 19 vojakov.
Roky diplomatického úsilia o riešenie sporu pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) priniesli zatiaľ len málo viditeľný pokrok. V urovnaní konfliktu sa okrem Francúzska najviac angažuje ešte Rusko, ktorého prezident Vladimir Putin rokoval so Sarkisjanom a Alijev naposledy v auguste tohto roku.
ml
.JPG)
