Bratislava 29. júla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Slovenské banky budú pokračovať v zdražovaní svojich služieb v súvislosti so zvyšovaním bankových odvodov. Parlament totiž vo štvrtok (26.7.) prijal novelu Zákona o bankách, ktorá tieto odvody zvýšila a stanovila dočasný mimoriadny odvod. “Očakávam zvyšovanie cien balíkov služieb, zvyšovanie poplatkov za jednotlivé služby, poprípade zdražovanie úverov,” povedal pre TASR riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igor Kiss.
Banky nepredstavujú výrazne veľký trh podľa počtu subjektov, pretože medzi jednotlivými spoločnosťami často exitujú blízke väzby. Nejde síce o monopol, pri ktorom by mohol zasahovať protimonopolný úrad, ale ich vzájomná previazanosť spôsobuje, že sa nepúšťajú do cenového konkurenčného boja. Bankové spoločnosti preto na vyššie náklady zareagujú podobne a zvyšovanie cien prebehne zhruba v rovnakej miere.
Klienti nemajú kam ísť
Ako Kiss dodal, neexistuje ani riziko, že by klienti začali banky vo veľkom opúšťať. Tieto spoločnosti predstavujú vo svojej podstate oligopol a veľmi dobre vedia, že spotrebitelia si v súčasnej dobe nezačnú hromadne rušiť alebo presúvať už založené účty do iných bánk. Takéto opatrenia by totiž predpokladali ďalšie náklady, ktorým sa chce spotrebiteľ vyhnúť. “Preto si banky môžu dovoliť postupne dvíhať ceny, ale zároveň rozdiely v jednotlivých bankách nebudú výrazné, aby sa predišlo motivácii opustiť ‘domovskú banku’ spotrebiteľa.” Ľudia tak vedia, že sa im neoplatí kvôli niekoľkým centom opúšťať starú banku, vybavovať množstvo nových formalít, platiť poplatky.
Podľa analytika Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimíra Baláža ostáva slovenský bankový trh aj napriek zavedeniu mimoriadnych odvodov naďalej veľmi lukratívny. Marže spoločností sú v porovnaní s inými krajinami pomerne vysoké. “Zahraniční majitelia budú aj naďalej zarábať veľmi slušné peniaze,” uviedol pre TASR Baláž.
Ako dodal, zvýšenie odvodov a mimoriadne odvody bánk majú z pohľadu konsolidačného opatrenia jednoznačnú výhodu v tom, že vláda môže takmer okamžite zvýšiť príjem štátneho rozpočtu. Navyše, na rozdiel od niektorých iných podnikov banky nedokážu utajiť svoje aktíva a pasíva, pretože sú pod veľmi prísnym dohľadom Slovenskej národnej banky (NBS). “Z hľadiska vlády to jednoznačne je rýchly a pohotový zdroj peňazí,” skonštatoval Baláž.
Bankový odvod sa tak stal nástrojom na dodatočné získanie peňazí pre štátny rozpočet, náklady ktorého banky logicky prenesú na svojich klientov. Tí totiž nemajú kam odísť. Avizované úsilie Róberta Fica o kontrole bánk proti navyšovaniu poplatkov sú podľa odborníkov len planými populistickými sľubmi. Ekonómovia tvrdia, že reálne nejestvuje ani metodika ani možnosť na posúdenie, či cenotvorba bankových produktov zohľadňuje reálne náklady bánk. Navyše nejestvuje zákon, ktorý by podnikateľovi diktoval, či môže dosahovať 10 percentný alebo tisícpercentný zisk.