Môj profil 
Predplatné
Obrana útokom
Rusko zvýšilo od 5. augusta na 25-40 % tarify na dovoz z USA nákladných dopravných prostriedkov, stavebnej a cestnej techniky, ropného a plynárskeho zariadenia, nástrojov na spracovanie kovov a vŕtanie skalných hornín a tiež optické vlákna. Tieto rozhodnutia boli prijaté v reakcii na clá na oceľ a hliník, ktoré skôr zaviedol Washington.
Podľa údajov ministerstva ekonomického rozvoja prekročil vývoz ocele z Ruska do USA 1,5 miliardy dolárov ročne, hliníka približne 1,6 miliardy dolárov.
Kvôli zavedeniu americkou administratívou 25 % cla na oceľ prídu ruskí hutníci o 378,1 milióna dolárov. Clo na hliník je 10 %, vývozcovia teda prídu o 159,5 milióna. Celkovo to je 537,6 milióna dolárov ročne.
V prvej etape má byť objem dodatočného ruského cla 87,6 milióna dolárov ročne. „Je to kompenzácia, na ktorú má krajina nárok podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie,” vysvetlil minister ekonomického rozvoja Maxim Oreškin.
Experti pripomínajú, že ruské ochranné opatrenia majú za cieľ predovšetkým podporu domácich výrobcov, a týkajú sa tovaru, ktorý sa úspešne vyrába v Rusku. Napríklad optické vlákno.
Prvý podnik v Rusku na výrobu telekomunikačného optického vlákna, AS Optické vlákenné systémy, bol spustený v Mordvinsku v roku 2015.
Má ročnú kapacitu 2,5 milióna kilometrov optického vlákna, čo uspokojí polovicu dopytu ruského trhu. Produkcia sa tiež vyváža do Číny, Rakúska, Veľkej Británie, Česka a Poľska.
Na jeseň 2017 vyhlásil premiér Dmitrij Medvedev na zasadaní vládnej komisie pre nahradenie importu, že Rusko má v najbližších desaťročiach znížiť dovoz optického vlákna a poskytnúť domácim výrobcom možnosť obsadiť vlastné miesto na trhu.
Sám proti všetkým
Dodatočné clá na ďalší americký tovar v čiastke 450 miliónov dolárov majú byť zavedené za tri roky, alebo z rozhodnutia WTO. V každom prípade ale nie sú škody pre americkú ekonomiku kvôli ruskému clu veľké jednoducho preto, že rozsah vzájomného obchodu nie je veľký.
Podľa údajov Ministerstva ekonomického rozvoja RF je obrat tovaru Rusko-USA 23,1 miliard dolárov. Akékoľvek protekcionistické opatrenia vytvárajú pri tomto rozsahu problémy len jednotlivým spoločnostiam, ale nie celému národnému hospodárstvu.
Clá na americký tovar nezvyšuje ale len Rusko. Európska únia, Kanada, Mexiko, Japonsko, Turecko a India tiež vyhlásili protiopatrenia v celkovej hodnote niekoľkých miliard dolárov (z toho EÚ 3,3 miliardy).
Peking na to odpovedal sľubom zdanenia 5 207 druhov amerického tovaru, vrátane malých a stredne veľkých lietadiel, sójového oleja, dreva a náhradných dielov pre autá. ČĽR tiež pohrozila dvadsaťpäť percentnou tarifou na americké nosiče energie, vrátane ropy a skvapalneného zemného plynu.
Experti informovali, že za ceny ropy približne 70 dolárov za barel činí ochranné clo, ktoré robí americkú ropu absolútne neschopnou konkurencie, asi 18 dolárov z barelu. Viac než to, čínske spoločnosti znižujú nákup ropy v USA, bez toho aby sa dočkali formálneho zavedenia cla.
Napríklad tradingová jednotka čínskeho štátneho koncernu Sinopec už do októbra pozastavila dovoz americkej ropy. Píše o tom Reuters s odkazom na informované zdroje.
V polovici júla pozastavil nákup surovej ropy v USA aj nezávislý čínsky spracovateľ ropy, spoločnosť Dongming Petrochemical Group. Prudké zníženie dovozu americkej ropy plánuje aj PetroChina, Zhenhua Oil a ďalšie spoločnosti.
Energetické odvetvie na počudovanie nie je jediné, v ktorom majú USA proficit v obchode s Čínou. Také straty sú pre Američanov dosť bolestivé.
Je to len začiatok
Trumpovi sa zatiaľ darí tváriť, ako by sa nič nedialo. „Tarify fungujú oveľa lepšie, než by sme čakali,” oznámil na Twitteri. „Vďaka tarifom dokážeme splácať väčšie čiastky dlhu vo výške 21 biliónov dolárov, ktorého veľkú časť nahromadila Obamova administratíva. Náš trh je silnejší než kedykoľvek predtým a začne rýchlo rásť po úspešnej revízii týchto hrozných obchodných zmlúv.”
Americký prezident ale zamlčal fakt, že jeho administratíva bola nútená vyčleniť 12 miliard dolárov americkým farmárom, aby ich uhájila pred následky obchodnej vojny. Vláda chce napríklad kupovať za tieto peniaze sóju, ktorú teraz nebude môcť predať Číne.
Čínske obmedzenia importu energetických nosičov budú ešte drahšie. Podľa odhadu expertov kupovala Čína od USA denne asi 335 tisíc barelov ropy, ale už v septembri má byť tento dovoz znížený takmer dvojnásobne.
„Americké spoločnosti budú musieť preorientovať z čínskeho na iné trhy denne stovky tisíc barelov a nevyhnutne prehrajú v cene,” okomentoval situáciu pre Financial Times odborník na energetiku z washingtonskej právnickej firmy Eversheds Sutherland, Jacob Dweck.
Ešte väčšie straty môže Američanom spôsobiť čínske ochranné clo na skvapalnený zemný plyn.
USA sa chcú v najbližších rokoch stať jedným z najväčších svetových výrobcov skvapalneného plynu, pričom považujú Čínu za hlavného nákupcu. Už dnes jej predávajú 15 % svojho exportu skvapalneného plynu.
Ochranné clá urobia kríž nad týmito projektami s celkovou kapacitou asi 100 miliónov ton.
„Iní výrobcovia, predovšetkým ruskí, s potešením obsadia vzniknuté miesto na trhu, kdežto my prídeme o obrovské možnosti s tými najvážnejšími následkami pre odvetvie,” priznal Charley Riddle, riaditeľ nekomerčnej organizácie Center for LNG, ktorá zastupuje amerických výrobcov skvapalneného zemného plynu.
.JPG)
