Bratislava 3. mája 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

V apríli navštívil Slovensko Vladimír Petrovič Kozin, jeden z popredných ruských vojenských expertov. Pri tej príležitosti poskytol rozhovor RTVS a ďalším slovenským a českým médiám, vrátane Hlavných správ. To podstatné vám prinášame v piatich dieloch

Otázka: Čo by sa s planétou stalo po totálnej jadrovej vojne? Mnohí odborníci varujú, že by to bol úplný koniec, ale Američania hovoria o možnosti obmedzenej jadrovej vojny. Čo si myslíte vy?

Kozin: Neverím v možnosť obmedzenej jadrovej vojny. Seriózni vojenskí aj civilní odborníci hovoria, že akákoľvek malá vojna s použitím jadrových rakiet môže prerásť v totálnu jadrovú vojnu a to bude s určitosťou koniec našej ľudskej civilizácie. U nás vznikla taká filozofická myšlienka, že s vynálezom jadrových zbraní ľudský rod stratil nesmrteľnosť. Preto Ruská federácia a predtým ešte Sovietsky zväz považujú za prvoradé nedopustiť, aby jadrová vojna bola rozpútaná, pretože v nej nebudú víťazi. Žiaľ, Američania a ich jadroví spojenci z NATO, Veľká Británia a Francúzsko, túto formuláciu prestali akceptovať. My na toto upozorňujeme, a tiež na to, že súčasná jadrová doktrína USA, ktorá bola prijatá súčasným prezidentom Donaldom Trumpom, obsahuje príliš veľa možností použiť jadrové zbrane Spojenými štátmi, vrátane prvého jadrového úderu. Počet situácií, ktoré im povoľujú použiť jadrové zbrane slobodne, podľa ich vlastného uváženia, je štrnásť: z nich osem sa týka možnosti prvého jadrového úderu a štyri sa týkajú použitia jadrových zbraní s malým účinkom, so silou od 0,3 do 5 kiloton TNT. Len pre porovnanie, v súčasnej jadrovej doktríne Ruskej federácie, ktorá bola prijatá v roku 2014, sú iba dve situácie, v ktorých Rusko môže siahnuť k použitiu jadrových zbraní.

Otázka: Ktoré dva prípady to sú?

Kozin: Tie formulácie sú veľmi jednoduché: Po prvé, ak na Ruskú federáciu bude podniknutý útok zbraňami hromadného ničenia – tie môžu byť jadrové, chemické alebo bakteriologické. A druhý prípad, ak na Ruskú federáciu bude podniknutý taký útok inými druhmi zbraní, že bude v ohrození samotná existencia Ruskej federácie. Teda toto sa môže vzťahovať napríklad aj na naozaj mohutný útok konvenčnými zbraňami.

Otázka: Ako sa vyhnúť takejto katastrofe, ktorá sa môže rozpútať, ak bude niekde použitá jadrová zbraň, napríklad proti Iránu či Severnej Kórei zo strany USA?

Kozin: Následky budú v každom prípade veľmi negatívne. Preto sa zasadzujeme za to, aby sa jadrové zbrane nepoužili, ani v prípade prvého, ani v prípade odvetného úderu. Tieto myšlienky nie sú nové, ešte ako Sovietsky zväz sme ich formulovali v roku 1982. Od tých čias až do dnešného dňa na Západe nikto nepodporil túto prostú iniciatívu.

Otázka: Bude jadrová vojna?

Kozin: Američania od 50. rokov umiestňujú v Európe taktické jadrové zbrane, rozširujú lety ťažkých strategických bombardérov, ktoré sú tiež nosičmi jadrových zbraní, majú vo svojej jadrovej doktríne stratégiu prvého jadrového úderu a majú v nej uvedených štrnásť prípadov, v ktorých môžu jadrové zbrane použiť. Teda šanca, že ich použijú je veľká. Ale ak ich použijú, dočkajú sa aj odpovede. Rozdiel medzi Rusmi a Američanmi bude v tom, že Američania budú žiť o 20-30 minút dlhšie, a tiež v tom, že Rusi pôjdu do neba a Američania do pekla.

Otázka: A čo my Európania?

Kozin: Vy? Predovšetkým by ste nemali podporovať Američanov v tom, čo robia. Tesne predtým, ako som priletel do Bratislavy, som bol na veľkej medzinárodnej konferencii mierových organizácií a občianskych hnutí vo Florencii, ktoré znepokojene pozorujú nárast jadrových kapacít USA v Európe. Tam bola prijatá „Florentská deklarácia“, ktorá požaduje likvidáciu jadrových zbraní USA v Európe a likvidáciu všetkých amerických vojenských základní nielen v Taliansku, ale v celej Európe. Okrem toho Florentská deklarácia požaduje tiež likvidáciu všetkých protiraketových systémov, ktoré vykazujú znaky dvojakého (útočného i obranného) charakteru, ktoré USA už v Európe rozmiestnili (napríklad v Rumunsku). Do odpaľovacích šachiet týchto základní totiž je možné umiestňovať nielen obranné rakety protiraketového systému, ale aj útočné krídlaté rakety a ťažké bezpilotníky – drony.

Otázka: Myslíte, že aj hlások takej malej krajiny ako Slovensko môže pomôcť zastaviť americkú expanziu do Európy?

Kozin: Samozrejme. Ak tých hláskov bude viac, výsledkom bude jeden mocný hlas. Veď koniec koncov, na medzinárodnom fóre jedna krajina, to je jeden hlas. Čím viac hlasov bude, tým väčšia bude šanca na úspech. Ide o to, že takéto veci sa nikdy nerobia násilím: na dohodu treba dvoch. Tie zbrane do vašej krajiny nikdy neprídu, ak sa nenájde vláda, ktorá takú dohodu podpíše.

Otázka: A bude teda jadrová vojna?

Kozin: Nebude. Pravdepodobnosť tu určitá je, ale nebude. Viete prečo? Odpoveď sformulovali už Ronald Reagan spolu s Michailom Gorbačovom: „jadrová vojna nebude, pretože by nemala víťazov“. Problém dnešnej americkej moci spočíva v tom, že Američania na túto skutočnosť nejako pozabudli. Preto my sme v princípe za to, aby boli jadrové zbrane úplne zlikvidované – ibaže to sa nemôže stať jednostranne. Taký proces bude musieť prebehnúť vo všetkých jadrových mocnostiach súčasne, na etapy, pod nezávislou a spoľahlivou kontrolou. V princípe je to technologicky možné, napríklad by sa to mohlo stať k tragickému stému výročiu použitia jadrových zbraní Američanmi proti Japonsku, teda v roku 2045. Ale to iba ak bude konsenzus – ak by čo len jediná z jadrových mocností odmietla, v takom prípade sa cieľ nedosiahne.

Otázka: Ale v takom prípade by sa úplne stratil princíp jadrového odstrašenia. Nepoškodilo by to vojenskú rovnováhu vo svete?

Kozin: Civilizácia už dávno potrebuje prejsť na systém vzájomného zadržiavania, ale nejadrového, na princípe obyčajných, nejadrových zbraní. Či vysoko presných, či vysokorýchlostných, či s rôznymi trajektóriami, ale nie na jadrovom princípe. Je to plne realizovateľné. Aj v našej jadrovej doktríne je uvedené, že bude treba prejsť na nejadrové zadržiavanie.

***

Vladimir Petrovič Kozin je člen korešpondent Ruskej akadémie prírodných vied a člen korešpondent Ruskej akadémie vojnových vied, vedúci expert Centra vojensko-politického výskumu Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MGIMO), člen vedeckej rady Ruského národného výskumného inštitútu pre globálnu bezpečnosť a štátny radca Ruskej federácie.

Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO), postgraduálne štúdium absolvoval v Diplomatickej akadémii Ministerstva zahraničných vecí a v londýnskom Kráľovskom kolégiu obranných štúdií (Royal College of Defense Studies). Pred odchodom do dôchodku bol šéfom informačnej a analytickej divízie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MZV RF) a zástupcom riaditeľa sekcie informácií a tlače MZV RF. Bol členom expertnej skupiny pri jednaniach s NATO o balistických raketách, bol hlavným poradcom Ruského inštitútu strategických štúdií. Napísal dlhý rad kníh a článkov, unikátna je tá najnovšia, vyše tisícstranová monografia s názvom „Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v 21. storočí“.

Prvú časť rozhovoru nájdete TU

Druhú časť rozhovoru nájdete TU

Tretiu časť rozhovoru nájdete TU

Štvrtú časť rozhovoru nájdete TU

Ivan Lehotský