• Preskúmali sme, či má opozícia pravdu, keď hovorí o protizákonnom prílepku.
• Ukážeme, prečo koalícia zrejme nehľadá najčistejšiu, ale najrýchlejšiu cestu späť.
• Nakoniec sa zamyslíme nad tým, čo opozícia sleduje podaním poslaneckého návrhu.

Transformácia Úradu na ochranu oznamovateľov sa už dnes nehrá o to, či má pokračovať. Hrá sa o to, akou cestou ju vláda zruší a či opozícia naozaj odhalila protizákonný manéver, alebo si len pripravila tému, na ktorej chce vládu grilovať čo najdlhšie. Prílepky sú legislatívnym neduhom parlamentu. Bežne si pýtajú kritiku, lebo bránia verejnej diskusii o probléme, ktorý sa nimi rieši. Lenže tento prípad nie je bežný. Tu nejde o potichu presadenú novú zmenu, ale o rýchle odstránenie vlastného zákona, ktorý už stihol naraziť na Ústavný súd aj na Brusel.

Samotné slovo prílepok ešte nedokazuje protizákonnosť

Opozícia dnes hrá jednoduchú a mediálne vďačnú hru. Povie dve silné slová, „protizákonný prílepok“, a vytvorí dojem, že vec je vybavená. Lenže takto právo nefunguje. Nie každý prílepok je automaticky protizákonný už len preto, že je prílepkom. Rozhodujúce je, či spĺňa podmienky rokovacieho poriadku.

Kľúčový je § 94. Ten hovorí jasne. Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. To je jadro celej veci. Spor sa teda nerozhoduje pri slove prílepok, ale pri slove obsahovo.

To, že koalícia chce ísť cestou prílepku, potvrdil vicepremiér Tomáš Drucker. Pre médiá uviedol, že zrušenie zákona o transformácii ÚOO má ísť pravdepodobne cez pozmeňovací návrh v druhom čítaní k inému zákonu. Otvorene pomenoval aj dôvod: veľa možností podľa neho nemajú. Reálne zázemie bude koalícia hľadať v pokračovaní 46. schôdze, kde sú na 17. marec zaradené aj body v druhom čítaní. Práve tam sa ukáže, ku ktorému zákonu chce zrušenie transformácie ÚOO pripojiť.

Kde môže koalícia hľadať zázemie pre prílepok

Ak chce koalícia zrušiť zákon o transformácii ÚOO prílepkom a zároveň sa brániť, že nejde o neprípustnú obchádzku rokovacieho poriadku, nebude si môcť vybrať hocijaký bod programu. Bude musieť hľadať taký zákon, pri ktorom sa ešte dá aspoň obhajovať obsahová súvislosť podľa § 94.

Z programu pokračovania 46. schôdze preloženej na 17. marec preto dávajú väčší zmysel skôr body, ktoré sa týkajú fungovania štátu, riadenia verejnej správy alebo kontrolného prostredia. Z tohto pohľadu sa ako najvhodnejší kandidát javí zákon o informačných technológiách vo verejnej správe, prípadne zákon o verejnom obstarávaní. Obe sú to vládne tlače, pri ktorých sa ráta s tým, že po skrátenom legislatívnom konaní môžu prejsť druhým aj tretím čítaním ešte na tejto schôdzi. Teoreticky by sa dalo uvažovať aj o novele Trestného zákona, ale tam by už bola obsahová súvislosť citeľne tenšia.

Ak koalícia nájde rozpracovaný zákon v druhom čítaní, ku ktorému bude možné zrušenie transformácie ÚOO obsahovo pripojiť, argument opozície o protizákonnosti vyfučí. Ak však taká súvislosť nebude, potom si na koalícii zgustne.

Momentálne opozícia nepreukázala, že koalícia ide nezákonne. Mainstream sa však veľmi nesnaží ukázať ani druhú stranu, teda že kategorické vyhlásenie o protizákonnosti je zatiaľ predčasné. Tvrdý útok na koalíciu sa predáva ľahšie než presný právny výklad.

Ak teda existuje pochybnosť, že prílepok môže porušovať pravidlá, prečo vlastne koalícia tlačí práve na túto cestu?

Koalíciu netlačí čistota procesu, ale čas

Odpoveď nie je zložitá. Koalíciu tlačí čas, peniaze a politická škoda. Zákon o transformácii ÚOO stojí na Ústavnom súde. Stopka Ústavného súdu dala Bruselu dôvod neponáhľať sa s odsúhlasením šiestej platby z Plánu obnovy. Podľa TA3 ide po odpočítaní predfinancovania o „čistú“ platbu vo výške 590 miliónov eur, ktorú Brusel neposlal pre pochybnosti okolo ÚOO. Európska komisia podľa tej istej správy čaká na rozhodnutie Ústavného súdu.

V takej situácii je úplne pochopiteľné, že vláda hľadá najrýchlejšie zákonné riešenie, aby peniaze odblokovala. Neprejavuje lásku k prílepkom. Len sa z pozície moci snaží čo najskôr odstrániť vlastný problém.

Áno, prílepky treba vo všeobecnosti kritizovať. Ak sa nimi potichu presadzujú nové pravidlá, ktoré si zaslúžia samostatnú diskusiu, je to zneužitie legislatívy. Presne preto ich veľa ľudí oprávnene odmieta. Lenže tento prípad je iný. Tu nejde o to, aby koalícia pod cudzí zákon schovala novú ideologickú alebo mocenskú operáciu. Tu ide o zrušenie zákona, na ktorého zastavení sa už politicky dohodla a ktorého ďalšie ponechávanie v lufte len predlžuje škodu.

Ak sa to dá urobiť prílepkom zákonným spôsobom, dá sa rozumieť tomu, že koalícia nepôjde dobrovoľne na dlhú trať. Nie je žiadny rozumný dôvod, aby sama sebe organizovala ďalšie kolá verejného pranierovania, ak vie problém vyriešiť rýchlejšie a bez zbytočného parlamentného divadla.

Lenže presne to je dôvod, prečo opozícia tlačí opačný scenár.

Opozícii nejde len o zákonnosť, ale aj o dĺžku konfliktu

Keď opozícia prichádza s vlastným návrhom zákona na zastavenie transformácie ÚOO, nehrá len na čistotu procesu. Hrá aj na čas, tribúnu a politický zisk.

Ak by sa išlo samostatným poslaneckým návrhom koaličným, či opozičným, aj téma zákona s dvomi článkami by zbytočne žila oveľa dlhšie, než je potrebné. Otvoril by sa viditeľný a samostatný legislatívny proces, v ktorom by opozícia dostala ďalšie kolá rozpravy, ďalšie mediálne vstupy a ďalšie príležitosti pripomínať, že koalícia musí rušiť vlastný zákon. Zároveň počíta s tým, že ju budú živiť aj jej naklonené liberálne médiá.

Rovnako by to v zásade platilo aj pri samostatnom vládnom návrhu bez skráteného legislatívneho konania. Aj ten by otvoril viditeľnejší a pomalší proces než prílepok v druhom čítaní.

Je v tom aj ďalší motív. Ak opozícia podá vlastný návrh, môže neskôr hovoriť, že čistá cesta na stole bola, len ju koalícia odmietla. Takto si buduje pozíciu, z ktorej bude môcť vládu napádať bez ohľadu na výsledok. Ak vláda pôjde prílepkom, opozícia povie, že obchádza pravidlá. Ak by išla pomalšou cestou, opozícia by ju medzitým ďalej grilovala za zdržanie a chaos. Inými slovami, chce z problému koalície vytĺcť čo najviac.

Podstatné však nie je, kto si z témy berie viac bodov. Podstatné je, kde je hranica, za ktorou by už pochopenie pre rýchlu opravu skončilo.

Kde sa končí pochopenie a začína problém

Dá sa rozumieť, prečo ide koalícia cestou prílepku. Už samotná skutočnosť, že musí ustúpiť z transformácie ÚOO, jej politické body neprináša. Práve naopak. A tak chce vyčistiť stôl čo najskôr a s čo najmenšími stratami. Pochopiteľne.

Lenže tolerancia k navrhovanému spôsobu musí mať svoju hranicu. A tou je v tomto prípade súlad s rokovacím poriadkom. Ak obsahová súvislosť s hostiteľským zákonom nebude, porozumenie nie je namieste. Vadiť by to malo nielen opozícii, ktorú to posadí na koňa, ale aj verejnosti.

V tejto situácii má koalícia dôvod vyčistiť stôl. Opozícia má dôvod žiadať zákonnosť. Ani jedna strana nehrá čistú hru. Obe však hrajú o čas. Koalícia potrebuje čo najskôr vyriešiť problém. Opozícia kričí, lebo jej vyhovuje, keď sa konflikt naťahuje. Právo je dôležité. Čas je však pre obe strany ešte dôležitejší.