Dôsledky americko-izraelskej agresie

Iránsky debakel

Kanál Geonexa celkom výstižne charakterizoval súčasnú situáciu po dvoch týždňoch konfliktu. Hoci Spojené štáty a Izrael počas dvoch týždňov výrazne oslabili iránske sily, zavraždili  značnú časť iránskeho najvyššieho vedenia a veľa civilných obetí vrátane 150 detí,  schopnosť Teheránu pokračovať v útokoch a blokovať dodávky ropy, zemného plynu a hnojív nebola zďaleka eliminovaná, pričom jeho zásoby obohateného uránu má zatiaľ pod kontrolou. Navyše americké vojenské základne v regióne sú značne zničené a v chvate evakuované po viac ako 50-tich vlnách náletov iránskych rakiet a dronov, radarové inštalácie USA v regióne sú rovnako z veľkej časti zničené a symbol vojenskej moci a svetovej nadvlády USA – lietadlové lode, sa zúfalo snažia ujsť z dosahu iránskych rakiet a dronov. Lietadlová loď Abraham Lincoln je teraz od Iránu vzdialená viac ako 1000 kilometrov a Gerald Ford sa ukrýva v Červenom mori kde však potenciálne hrozí útok zo strany Hútíov. Pritom viaceré tankovacie lietadlá USA sú zničené pri útoku na základňu a jedno bolo zrejme zasiahnuté počas letu. V Hormuzskom prielive Irán blokuje všetky nepriateľské lode a na trhu s ropou, zemným plynom a hnojivami sa rozpútala panika a ceny s každým dňom konfliktu narastajú.

Vzbura bývalých  spojencov?

Biely dom naďalej zúfalo prosí európske štáty aspoň o nejakú pomoc pri odblokovaní Hormuzského prielivu. Najbližší spojenec britský premiér Keir Starmer odmietol výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa na vyslanie britských lodí do Hormuzského prielivu – napriek prezidentovmu varovaniu, že si to „zapamätá“. Túto možnosť odmietli aj Francúzsko, Kanada, Nemecko a Austrália. Trump sa dokonca vyhrážal dopadom na NATO.

NATO čaká "veľmi zlá" budúcnosť

Generáli v Zbore náčelníkov štábov USA pritom nedokážu prísť so žiadnym rozumným plánom na otvorenie prielivu okrem zúfalého nápadu pozemnej invázie námornej pechoty. Rovnako zúfalý nápad je zrejme sprevádzanie tankerov plavidlami USA. Pentagon sa bojí poslať do Hormuzského prielivu krížniky v hodnote miliárd dolárov. Okrem toho by boli potrebné aspoň dva alebo tri krížniky a takéto možnosti Amerika nemá.

Koniec mýtu americkej neporaziteľnosti

Atmosféra neporaziteľnosti americkej armády, ktorá bola živená desaťročia a základná paradigma, že žiadny nepriateľ sa nemôže dotknúť žiadnej z viac ako 800 amerických vojenských základní v 80 krajinách sveta, že americkí partneri môže pokojne spať pod americkým ochranným dáždnikom, tak tento mýtus bol nielen naštrbený ale celkom sa zrútil v priamom televíznom vysielaní. Ide o systémový kolaps amerických obranných spôsobilostí, ktorý sa odohráva v priamom prenose a zásadne mení celý svetový poriadok, uvádza Geonexa. Spojenci v NATO sa od USA odvracajú a svet sa po 28. februári zásadne zmenil. Práve to sú dôvody, prečo Trumpov tím už začal hovoriť o tom, že chce ukončiť vojnu v priebehu niekoľkých týždňov a Trump sa spojil s prezidentom Putinom a rozhodne bude o ukončení konfliktu rokovať aj s prezidentom ČĽR.

Posun vo vnímaní USA verejnosťou

O tomto zásadnom obrate prekvapivo otvorene informuje aj Politico nemeckého mediálneho konglomerátu Axel Springer, ktorého hlavným publikom sú politické a vládne elity, najmä úradníci americkej vlády, inštitúcie EÚ, lobisti, think tanky a mimovládne organizácie. Podľa prieskumu portálu sa najdôležitejší spojenci USA namiesto k Washingtonu obracajú k Číne. Vinu za to nesie Trump. Prekvapivo akosi portál zabudol na jeho spolupáchateľa – Izrael a jeho predchodcov. Európski spojenci vraj vo všeobecnosti radšej podporujú budovanie užších vzťahov s Čínou – a veria, že úloha Ameriky ako globálnej superveľmoci slabne.

21. storočie bude skôr patriť Pekingu ako Washingtonu – aspoň tak to vidia štyria kľúčoví spojenci USA. Podľa najnovších výsledkov prieskumu The POLITICO Poll na vzorke viac ako desať tisíc respondentov sa veľká časť verejnosti v Kanade, Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve odvrátila od USA, a to najmä v dôsledku rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa v oblasti zahraničnej politiky.

Šéf iránskej justície žiada tvrdé tresty pre osoby napojené na USA a Izrael

Respondenti v týchto krajinách čoraz častejšie vnímajú Čínu ako spoľahlivejšieho partnera než USA a veria, že tento ázijský hospodársky gigant je lídrom v oblasti pokrokových technológií, vrátane umelej inteligencie. Rozhodujúce je, že opýtaní Európania považujú za možné znížiť závislosť od USA, ale za ťažšie znížiť závislosť od Číny – čo naznačuje nové prepojenia, ktoré by mohli drasticky posunúť rovnováhu globálnej moci preč od Západu. Prieskum realizovaný v spolupráci s britskou prieskumnou agentúrou Public First zistil, že respondenti v týchto štyroch spojeneckých krajinách sa domnievajú, že po búrlivom návrate Donalda Trumpa do úradu je lepšie spoliehať sa na Čínu ako na USA. V nadväzujúcej otázke sa väčšina respondentov v Kanade aj Nemecku zhodla, že akékoľvek pokusy o zbližovanie s Čínou sú spôsobené tým, že sa stalo ťažšie spoliehať sa na USA – nie tým, že by sa Čína stala spoľahlivejším partnerom. Mnohí respondenti vo Francúzsku (38 percent) a vo Veľkej Británii (42 percent) sa k tomuto názoru tiež pripojili. V rámci Trumpovho hesla „America First“ Washington prevrátil „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ z minulosti (hoci ich podľa ľubovôle menili) agresívnou (hoci aspoň úprimnou) politikou, ktorá izolovala USA na globálnej scéne. Patrí sem podľa Politico zdržiavanie pomoci Ukrajine, vyhrážanie sa spojencom z NATO ekonomickými sankciami a vystúpenie z hlavných medzinárodných inštitúcií, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie a Rady OSN pre ľudské práva. Trumpove represívne clá zavedené v deň oslobodenia, ako aj hrozby anektovať Grónsko a urobiť z Kanady „51. štát“, len ďalej vyostrili napätie vo vzťahoch s hlavnými spojencami. Peking využil túto príležitosť na budovanie lepších obchodných vzťahov s európskymi krajinami, ktoré hľadajú alternatívu k vysokým americkým clám na ich vývoz. Minulý október Peking usporiadal fórum zamerané na posilnenie vzájomných investícií s Európou. Nedávno vysokopostavení čínski predstavitelia opísali vzťahy medzi EÚ a Čínou skôr ako partnerstvo než ako rivalitu. „Administratíva Trumpa pomohla čínskemu naratívu tým, že sa správala ako tyran,“ povedal pre Politico Mark Lambert, bývalý zástupca štátneho tajomníka pre Čínu a Taiwan v Bidenovej administratíve. „Všetci si stále uvedomujú výzvy, ktoré Čína predstavuje – ale teraz Washington už nepracuje v partnerstve a sústredí sa len na seba.“

Reálne kroky vzdoru

Kanadský premiér Mark Carney v januári vyhlásil „rozkol“ medzi Ottawou a Washingtonom a svoje slová podložil uzavretím obchodnej dohody s Pekingom ešte v tom istom mesiaci. Spojené kráľovstvo podpísalo krátko nato niekoľko vysokohodnotných exportných dohôd s Čínou, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron aj nemecký kancelár Friedrich Merz sa vrátili z nedávnych samitov v Pekingu s čínskymi objednávkami na európske výrobky. Medzi respondentmi v Európe a Kanade navyše panuje jasná zhoda v tom, že Čína vyhráva globálny technologický závod. Čína predbieha USA a ďalšie západné krajiny vo vývoji elektrických batérií a robotiky, pričom čínske konštrukčné riešenia sa stali globálnym štandardom aj v oblasti elektrických vozidiel a solárnych panelov. Tento digitálny závod je najviditeľnejší v rýchlom vývoji umelej inteligencie.

Carney odpovedá Trumpovi, že Kanada nepodpíše dohodu o voľnom obchode s Čínou

Čína investovala miliardy dolárov do výskumných iniciatív, lákala špičkových technologických odborníkov a financovala štátom podporované technologické firmy, aby presadila svoje záujmy v oblasti umelej inteligencie. Zdá sa, že táto investícia sa vyplatila – väčšina respondentov z Kanady, Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva verí, že Čína s väčšou pravdepodobnosťou vyvinie prvú superinteligentnú umelú inteligenciu. Tieto pokroky však americké názory takmer nezmenili. Väčšina respondentov v USA stále považuje technológie vyrobené v USA za lepšie ako čínske, a to aj v oblasti umelej inteligencie.

Budú Spojené štáty druhým Rímom?

Vzhľadom na to, že vzťahy medzi Washingtonom a jeho spojencami sa čoraz viac ochladzujú, vnímanie USA ako dominantnej svetovej veľmoci slabne – hoci väčšina Američanov to tak nevníma. Približne polovica všetkých respondentov v Kanade, Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve sa domnieva, že Čína sa rýchlo stáva vplyvnejšou superveľmocou. To platí najmä medzi tými, ktorí tvrdia, že USA už nie sú pre svet pozitívnou silou, s povzdychom dodáva Politico.

A žiaľ kroky Trumpa, ale aj jeho predchodcov, to jednoznačne dokazujú. Zároveň je to dôkazom toho, že nielen reálny pomer síl medzi veľmocami sa rýchlo mení v prospech krajín BRICS, ale aj ich vnímanie vo verejnosti krajín kolektívneho Západu sa vďaka Trumpovým excesom rýchlejšie posúva smerom k novému multipolárnemu svetu.

Prečítajte si tiež:

• Washington nevie, či je nový iránsky najvyšší vodca ešte nažive, povedal Trump a opäť vyzval spojencov na pomoc s Hormuzským prielivom
• „Masaker, aký tu ešte nebol“. Na Západe zaznel zvonček kvôli plánu USA
• Spojenci sa stavajú skepticky k Trumpovej požiadavke na vyslanie vojenských lodí do Hormuzského prielivu