Exkluzívny rozhovor s popredným ruským vojenským expertom Kozinom. Časť 4/5 – Zahraničná politika Spojených štátov amerických a ich vzťahy s Ruskom

Bratislava 2. mája 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

V apríli navštívil Slovensko Vladimír Petrovič Kozin, jeden z popredných ruských vojenských expertov. Pri tej príležitosti poskytol rozhovor RTVS a ďalším slovenským a českým médiám, vrátane Hlavných správ. To podstatné vám prinášame v piatich dieloch

Otázka: Aká je úroveň komunikácie medzi USA a RF, pokiaľ ide o predchádzanie nechcenému spusteniu fatálneho konfliktu?

Kozin: Máme takzvanú horúcu linku, ktorá je veľmi dôležitá, pretože občas sa robia cvičenia zahŕňajúce balistické strely s medzikontinentálnym dosahom. Nepoužíva sa často, ale v minulosti už bola použitá. Ale niekedy ani tento kanál nefunguje: v časoch Kubánskej krízy Nikita Chruščov, aby sa mohol okamžite spojiť s Johnom Fitzgeraldom Kennedym, použil otvorený rádiový kanál. To však bolo veľmi dávno, dnes tu máme internet.

Otázka: Prečo vlastne je vo svete také napätie? Ak by sa každý hral na svojom piesočku, tak by nebol žiadny dôvod na medzinárodné napätie, či nie?

Kozin: Bežne sa zvykne sa používať číslo, že USA majú vo svete okolo osemsto vojenských základní. Lenže v dokumentoch Pentagonu som videl iné číslo: ak sa zrátajú všetky zariadenia, vrátane tých menších, USA majú v zahraničí až 4200 základní. To je obrovské číslo a vyžaduje to enormné náklady na udržiavanie. Preto Trump tak intenzívne potrebuje dodatočné zdroje na financovanie ozbrojených síl a vojenských operácií, na rozvoj strategických útočných zbraní. Známa je cifra „triliónová triáda“ (z amerického trillion, čo je u nás bilión, pozn. red.), ktorá hovorí, že v najbližších tridsiatich rokoch USA na modernizáciu existujúcej jadrovej triády a novej triády, ktorej prvé súčasti budú známe okolo roku 2025, budú potrebovať v dnešných cenách 1,2 bilióna dolárov – so započítaním inflácie to potom bude najmenej 1,7 bilióna. To číslo vyzerá takto: 1 700 000 000 000. Žiadny iný štát si nemôže dovoliť takú rozkoš, takto rozhadzovať peniaze. Tie peniaze však treba nejako získať, a oni na to využívajú všetky prostriedky, vrátane vojenských operácií, zvyšovania rozpočtu NATO, a tiež ekonomických nástrojov. Sem patrí napríklad snaha vplývať na európske krajiny, aby nekupovali ruský plyn, ale radšej drahšiu surovinu od USA, aj za cenu ekologickej katastrofy. My sme pritom boli vždy spoľahlivým dodávateľom, nikdy sme neprerušovali dodávky, dokonca ani vtedy, keď Ukrajina náš plyn nezákonne kradla z tranzitu do Európy.

Otázka: Nie je práve to hlavným zámerom americkej stratégie: roztočiť opäť preteky v zbrojení a zničiť tak Rusko ekonomicky?

Kozin: Nie. Ak napríklad pán Donald Trump požaduje od Kongresu na budúci rok rozpočet na zbrojenie opäť vyšší, vo výške 750 miliárd dolárov, my vzhľadom na to, že operácia v Sýrii sa chýli ku koncu, zmenšujeme aj naše vojenské výdavky. V súčasnosti je to 46 miliárd dolárov, čo je suma neporovnateľná s tou americkou. Preto nemáme pocit, že by to bolo až také neznesiteľne ťažké bremeno na našich pleciach, stále sú peniaze aj na rozvoj sociálne-ekonomických programov. Každá krajina má svoju posvätnú kravu, a tou je národná obrana a národná bezpečnosť. Kto zanedbal investície do obrany, potom na to vždy doplatil, stal sa terčom útokov a obeťou. Preto my musíme dávať peniaze aj na toto, aj vzhľadom na to, že Američania sú veľmi zlými a nekonštruktívnymi partnermi na dialóg, pokiaľ ide o dohody o odzbrojovaní.

Otázka: V čom je problém s Američanmi?

Kozin: Rozhodli sa byť jedinými, dominantnými, či na zemi alebo vo vesmíre, a ostatných ignorujú, vrátane svojich spojencov. Chcú realizovať program hviezdnych vojen, ktorý vznikol ako komiks, ale u Trumpa je to realita. A je tu celý rad ďalších príkladov. Napríklad jednostranné odstúpenie od iránskej jadrovej dohody, ktorú schválila Bezpečnostná rada OSN, a v ktorej sú aj ďalší účastníci. Lenže s takýmto prístupom, ako sa s nimi dá rozprávať?

Otázka: Čo si myslíte o reálnosti vízie viacpolárneho sveta budúcnosti, napríklad takého usporiadania sveta, v ktorom by boli viaceré rovnocenné mocenské centrá, povedzme Rusko, Čína, USA a Európa?

Kozin: USA sú proti vzniku mnohopolárneho sveta. Sú proti tomu, aby iné krajiny mali rovnako silný hlas ako oni. Chcú byť tí, ktorí rozhodujú a majú právo veta, a iné krajiny to právo mať nemajú. Nechcú prijímať cudzie názory, cudzie argumenty. Správajú sa ako kovboj na divokom západe, kde hlavným argumentom v spore medzi gentlemanmi je rýchlosť tasenia koltu a likvidácia protivníka. Preto boli a sú problémy: Američania nemienia byť mierumilovnou krajinou. Ukazujú to všetky ich strategické kroky. Všetky rozhodnutia vedenia NATO ukazujú, že NATO je a bude agresívnym blokom, ktorý sleduje ciele útočného charakteru voči iným krajinám podľa rovnakého vzorca: vymeniť lídrov tých krajín za lojálnych a následne bezplatné prevzatie zdrojov energií.

Otázka: Je možné na tom niečo zmeniť?

Kozin: Ťažko. Ich mentalita je taká. Z generácie na generáciu si neustále zakladajú na svojej jedinečnosti a nadradenosti. V dokumente Stratégia národnej bezpečnosti Barack Obama použil osemnásťkrát slovo nenahraditeľnosť (indispensability). Čo to má byť? Ak teraz vyjdeme v Bratislave na ulicu a začneme rozprávať akí sme nenahraditeľní, milujte nás, obdivujte nás, lebo sme nenahraditeľní… čo si o tom ľudia pomyslia? Veď to je nenormálna poloha, schizofrénia, ak si človek sám seba takto predstavuje, že je nenahraditeľný a ostatní sú nahraditeľní, obyčajní. Toto je veľmi vážny nedostatok vo výchove amerického národa: nie je možné stavať seba nad druhých. Pripomína to hitlerovské „Deutschland über alles“.

***

Vladimir Petrovič Kozin je člen korešpondent Ruskej akadémie prírodných vied a člen korešpondent Ruskej akadémie vojnových vied, vedúci expert Centra vojensko-politického výskumu Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MGIMO), člen vedeckej rady Ruského národného výskumného inštitútu pre globálnu bezpečnosť a štátny radca Ruskej federácie.

Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO), postgraduálne štúdium absolvoval v Diplomatickej akadémii Ministerstva zahraničných vecí a v londýnskom Kráľovskom kolégiu obranných štúdií (Royal College of Defense Studies). Pred odchodom do dôchodku bol šéfom informačnej a analytickej divízie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (MZV RF) a zástupcom riaditeľa sekcie informácií a tlače MZV RF. Bol členom expertnej skupiny pri jednaniach s NATO o balistických raketách, bol hlavným poradcom Ruského inštitútu strategických štúdií. Napísal dlhý rad kníh a článkov, unikátna je tá najnovšia, vyše tisícstranová monografia s názvom „Vývoj strategických a taktických nukleárnych zbraní USA a osobitosti ich použitia v 21. storočí“.

Prvú časť rozhovoru nájdete TU

Druhú časť rozhovoru nájdete TU

Tretiu časť rozhovoru nájdete TU

Ivan Lehotský