– Izrael verejne vyzýva Iráncov k povstaniu, ale súkromne pripúšťa, že protestujúci budú s najväčšou pravdepodobnosťou „vyhladení“, informuje denník The Washington Post s odvolaním sa na dokument ministerstva zahraničných vecí.

Podľa neho izraelskí predstavitelia tvrdia, že iránsky režim „sa nevzdá“ a bude „bojovať až do konca“, a ak vypuknú protesty, IRGC „bude mať prevahu“ a potlačí ich.

Napriek tomu Izrael stále dúfa v povstanie a chce, aby USA boli pripravené ho podporiť, poznamenáva denník. Americkí predstavitelia však teraz tiež pripúšťajú, že protestujúci čelia extrémnemu riziku hrozieb zo strany bezpečnostných síl.

– Podľa informácií Iránskej organizácie pre atómovú energiu dopadla strela na územie jadrovej elektrárne v Bušere.

V oznámení sa uvádza, že nedošlo k žiadnym materiálnym škodám ani obetiam.

– Trump vyhlásil, že sa nebojí toho, že by sa prípadná pozemná operácia v Iráne mohla premeniť na „druhý Vietnam“.

„Iránsky režim vyhlásil pre Sky News: ‚Ak začnete pozemnú operáciu v Iráne, stane sa to druhým Vietnamom.‘ Nebojíte sa toho?“, spýtal sa ho novinár.

„Nie, nebojím sa. V skutočnosti sa ničoho nebojím,“ odpovedal mu americký prezident.

– Trump vyhlásil, že USA zatiaľ neukončia vojnu s Iránom.

„Keby sme odišli hneď teraz, trvalo by im 10 rokov, kým by sa zotavili. Ale zatiaľ nie sme pripravení odísť. Odídeme v blízkej budúcnosti – v podstate už veľmi čoskoro,“ povedal.

– Odmietnutie Európy poskytnúť USA pomoc vo vojne s Iránom bude mať „rozsiahle a hlboké“ dôsledky, pretože Trump je nahnevaný ako nikdy predtým, vyhlásil „jastrab“ medzi republikánmi Lindsey Graham po rozhovore s americkým prezidentom.

„Práve som hovoril s prezidentom o neochote našich európskych spojencov poskytnúť zdroje na udržanie fungovania Ormuzského prielivu, čo prináša Európe oveľa väčší prospech ako Amerike. Nikdy v živote som od neho nepočul taký hnev. Zdieľam tento hnev, vzhľadom na to, čo je v stávke. Arogantnosť našich spojencov, ktorí tvrdia, že Irán s jadrovými zbraňami nepredstavuje veľký problém a že vojenské akcie na zabránenie získaniu jadrovej bomby ajatolláhom sú našim problémom, a nie ich, je viac než urážlivá,“ vyhlásil Graham.

Hovorí, že teraz pochybuje o hodnote NATO.

Trump skôr napísal, že vzhľadom na postoj spojencov už nepotrebuje ich pomoc.

– Macron potvrdil, že Francúzsko sa nezúčastní na misii USA zameranej na odblokovanie Hormuzského prielivu, o čom už informovalo ministerstvo zahraničných vecí.

Prezident vyhlásil, že Francúzsko je pripravené po vojne vytvoriť systém sprevádzania lodí v Ormuzskom prielive, avšak v spolupráci s Iránom.

Treba poznamenať, že USA zatiaľ nedokážu nájsť spojencov na odblokovanie prielivu. Irán pritom podľa médií umožňuje preplávať cez neho indickým a čínskym lodiam. Prechádzajú ním aj tankery s iránskou ropou, vďaka čomu Teherán zvyšuje svoje príjmy z exportu.

– Izrael naďalej trvá na tom, že sa mu podarilo zabiť tajomníka iránskej Bezpečnostnej rady Alího Laridžáního.

„Na Laridžáního boli uvalené americké sankcie a na jeho hlavu bola vypísaná odmena 10 miliónov dolárov. Urobili sme to zadarmo,“ povedal minister zahraničných vecí Gideon Saar.

Teherán zatiaľ smrť Laridžaniho nepotvrdil. Na jeho stránke na Facebooku sa nedávno objavil príspevok týkajúci sa zahynutých iránskych námorníkov.

– Veľká Británia môže zaviesť obmedzenia na predaj paliva kvôli kríze na Blízkom východe, píše denník The Times.

Podľa informácií denníka úrady zvažujú tento scenár pre prípad dlhodobých prerušení dodávok ropy cez Ormuzský prieliv. Ide o možné opatrenia na reguláciu spotreby paliva a prioritné zásobovanie kritickej infraštruktúry.

V prvom rade by sa palivo mohlo smerovať na prevádzku nemocníc a verejnej dopravy.

Ako poznamenávajú experti, takéto kroky môžu byť potrebné, ak sa situácia nestabilizuje v priebehu niekoľkých týždňov. Momentálne ide o prípravu na možný scenár, nie o prijaté rozhodnutie.

– Izraelská armáda oznámila zabitie šéfa iránskej národnej bezpečnosti Alího Laridžáního

Šéf iránskej národnej bezpečnosti Alí Laridžání bol „v noci zlikvidovaný“, rovnako ako veliteľ polovojenských jednotiek Basídž, oznámil v utorok izraelský minister obrany Jisrael Katz.

Ak by sa informácie potvrdila, išlo by o najvýznamnejšiu likvidáciu iránskeho predstaviteľa od zabitia najvyššieho vodcu Alího Chameneího a ďalších lídrov na začiatku americko-izraelskej ofenzívy proti iránskemu režimu.

Katz uviedol, že o smrti Laridžáního a šéfa dobrovoľníckych polovojenských jednotiek iránskych Revolučných gárd Gholámrezá Solejmáního ho informoval náčelník generálneho štábu. Dodal, že obaja „sa pridali k Chameneímu, hlave anihilačného programu, a všetkým ostatným odstráneným z osi zla v hlbinách pekla“.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua zverejnil fotografiu, na ktorej predseda vlády telefonuje, s popisom: „Premiér Netanjahu nariaďuje likvidáciu vysokých predstaviteľov iránskeho režimu.“

Zabitie basídžskeho veliteľa Solejmáního potvrdila izraelská armáda už skôr. „V noci sme zaznamenali významné preventívne úspechy,“ uviedol náčelník izraelských ozbrojených síl generálporučík Ejal Zamir vo vyhlásení zverejnenom armádou.

– Biely dom trvá na tom, že nepotrebuje pomoc Zelenského pri zostreľovaní iránskych dronov.

Hovorca Bieleho domu, ktorého včera denník New York Post požiadal o komentár k Zelenského slovám o poskytnutej pomoci Ukrajine, odkázal na piatkové vyhlásenie Trumpa: „Nepotrebujeme [pomoc Ukrajiny] pri obrane proti dronom.“

Hovorca USA dodal, že útoky iránskych balistických rakiet sa znížili o 90 % a útoky dronov o 95 %.

Zelenskyj však v rozhovore pre Post trvá na tom, že USA potrebujú skúsenosti Ukrajiny v boji proti dronom a že Ukrajina už USA pomoc poslala.

– Trump označil za „nečestné“, že Irán blokuje Hormuzský prieliv, pretože podľa prezidenta USA vo vojne zvíťazili.

„Je to z ich strany dokonca nečestné. My sme už vyhrali! Nemajú právo pokračovať v tom, čo robia!“ – povedal Trump.

– Politico informuje, že sa Európa odmieta zapojiť do vojny USA a Izraela proti Iránu a že je nepravdepodobné, že by NATO vyslalo plnohodnotnú misiu.

Misia NATO pravdepodobne nezíska potrebnú jednomyseľnú podporu spojencov a navyše by v porovnaní s rýchlejšou bilaterálnou pomocou, ktorú môžu spojenci poskytnúť USA, prispela len málo.

„Niektorí spojenci sa nenechajú vtiahnuť do účasti v tejto oblasti. Navyše to nie je priama oblasť zodpovednosti NATO,“ povedal jeden z diplomatov.

– Boje pokračujú už tretí týždeň, ale Irán sa vzdať nemieni

Izrael v utorok spustil novú vlnu útokov na Teherán a Bejrút, zatiaľ čo násilie v Bagdade ešte viac vtiahlo Irak do vojny na Blízkom východe, ktorá spôsobuje ekonomické otrasy po celom svete.

Libanonské médiá informovali, že izraelské nálety zasiahli obytnú budovu v južných štvrtiach Bejrútu, bašte hnutia Hizballáh. Úrady uviedli, že v krajine je už vyše milióna vysídlených ľudí, od kedy Izrael spustil odvetné útoky proti militantom z Hizballáhu na libanonskom území.

Irak, dlhodobo dejisko nepriamych stretov USA a Iránu, sa do konfliktu prepadá ešte hlbšie. Na americké veľvyslanectvo v Bagdade mierili v utorok skoro ráno iránske drony a rakety. Pri útoku na dom, kde sa mali nachádzať iránski poradcovia, boli zabití štyria ľudia.

Vojna prudko zvýšila ceny ropy, ktoré v utorok opäť rástli, keď viaceré krajiny odmietli výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby pomohli zabezpečiť Hormuzský prieliv. Od začiatku americko-izraelských útokov ceny ropy vzrástli o viac než 40 percent.

Západné krajiny vrátane Austrálie, Japonska, Veľkej Británie, Francúzska či Nemecka odmietli Trumpovu žiadosť o vyslanie vojnových lodí do prielivu s tým, že sa nechcú dať zatiahnuť do vojny. Ani ministri zahraničia EÚ na pondelkovom stretnutí v Bruseli neprejavili ochotu rozšíriť svoju námornú misiu z Červeného mora do Hormuzského prielivu.

Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Británia zároveň vyzvali Izrael na zdržanlivosť v Libanone, kde oznámil „obmedzené pozemné operácie“. Izraelský prezident Jicchak Herzog však vyhlásil, že Európa by mala podporiť „akúkoľvek snahu o odstránenie Hizballáhu“.

Vojna, ktorá začala americko-izraelským útokom na Teherán pred tromi týždňami, sa rozšírila do celého regiónu. Irán už zaútočil na najmenej desať krajín, kde pôsobia americké sily.

„Teraz už … pochopili, s akým národom majú dočinenia,“ povedal v pondelok novinárom v Teheráne iránsky minister zahraničia Abbás Araghčí. Dodal, že Teherán je pripravený „pokračovať vo vojne kdekoľvek a akokoľvek dlho bude treba“.

V Iráne podľa ministerstva zdravotníctvo od začiatku útokov zomrelo už viac než 1 200 obyvateľov. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov žije v krajine v súčasnosti 3,2 milióna vysídlených osôb.

V krajine nie je vidieť ani náznak masových protestov potom, ako bezpečnostné sily posledné protivládne demonštrácii na začiatku roka brutálne potlačili a zabili tisíce ľudí.

– Iránsky minister zahraničných vecí poprel správy západných médií, že vedie rokovania so špeciálnym vyslancom Bieleho domu Stevom Witkoffom.

„Môj posledný kontakt s pánom Witkoffom sa uskutočnil predtým, ako sa jeho ‚zamestnávateľ‘ rozhodol skoncovať s diplomaciou a zasadil Iránu ďalší nezákonný vojenský úder. Akékoľvek tvrdenia o opaku sú zrejme zamerané výlučne na to, aby zavádzali obchodníkov s ropou a verejnosť,“ napísal.