Tento týždeň môže byť prelomový pre svetovú ekonomiku a finančný systém

Každý z regulátorov sa bude rozhodovať, či zvýšiť alebo nezvýšiť svoje úrokové sadzby, aby minimalizoval negatívny vplyv zvýšenia cien ropy v dôsledku vojny v Iráne na infláciu. V takýchto situáciách je pre orgány výhodnejšie, aby obyvateľstvo a podniky neinvestovali do zásob tovaru, čím by zvyšovali ceny, ale aby si nechali prostriedky na účtoch. Na zviazanie prostriedkov tam vlastne zvyšujú sadzby – aby miestne banky a iní finanční hráči platili vkladateľom/investorom viac za ich vklady alebo cenné papiere. Motivovali ich vysokými úrokmi.

Každé zvýšenie sadzby miestnej centrálnej banky, ak k nemu dôjde, by malo stimulovať rast kurzu miestnej meny: dolára, ak sadzbu zvýši Fed, eura – ak to isté urobí ECB, libry šterlingov a japonského jenu – pri podobných rozhodnutiach Bank of England a Bank of Japan. Automaticky vzrastie výnosnosť nástrojov denominovaných v týchto menových jednotkách: od úrokových sadzieb na vklady v miestnych bankách až po výnosy miestnych cenných papierov (vrátane štátnych). V dôsledku toho môže v týchto menách klesať hodnota takzvaných bezpečných aktív – napríklad zlata alebo kryptomien.

Zvýšenie úrokových sadzieb však predstavuje vážnu hrozbu pre hospodársky rast, keďže obmedzuje dostupnosť úverov pre podniky.

Hlavnou otázkou je, či sa všetky vyššie uvedené regulačné orgány rozhodnú naraz zvýšiť svoje úrokové sadzby.

Predpovede odborníkov sú protichodné.

„Kým sa ekonomika výrazne nezhorší, existujú pádne argumenty v prospech zachovania úrokových sadzieb bez zmien v danom momente. Druhým najdôležitejším nástrojom ECB sú slová. A práve tento nástroj použije budúci týždeň. Kľúčovou otázkou bude, či sa zmení rétorika ECB,“ uviedol napríklad Carsten Brzeski, šéf globálneho makroekonomického oddelenia ING.

Udržanie sadzieb na doterajšej úrovni je tiež signálom, keďže ich chceli znížiť (čo americký prezident Donald Trump doteraz požaduje od Fedu).

Priame prognózy o zvýšení sadzieb sa zatiaľ neozývajú často, a to ani v súvislosti s FRS, ECB, ani čo sa týka bánk Anglicka a Japonska.

Podobné odhady („sadzba sa nezvýši“) však zazneli minulý týždeň aj v súvislosti s Austrálskou centrálnou bankou.

Napriek tomu sa dnes stalo známe, že Austrálska centrálna banka zvýšila svoju základnú sadzbu o 0,25 % – na 4,1 % ročne. Ide o najvyššiu hodnotu od apríla 2025 a spája sa práve s rizikom rastu inflácie v krajine na pozadí vojny v Iráne a zdraženia ropných produktov.

Prečítajte si tiež:

• Najviac na vojne v Iráne zarobia americké ropné spoločnosti
• Prognóza SAV varuje, Slovensko čaká jeden z najslabších rastov v regióne