Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že Slovensko na rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli očakávalo širšiu diskusiu o bezpečnosti dodávok ropy a plynu po eskalácii konfliktu na Blízkom východe, rokovanie však podľa nej zatiaľ neprinieslo konkrétne riešenia.

Podľa ministerky hospodárstva Slovensko očakávalo nielen diskusiu o aktuálnej situácii, ale aj konkrétne návrhy Európskej komisie na riešenie ropnej a plynovej krízy v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte. „Diskusia zatiaľ bola len na informatívnej úrovni s tým, že komisia pripravuje opatrenia.“

Ministerka upozornila na rast nákladov, ktoré podľa nej znášajú európski spotrebitelia v dôsledku vyšších cien energií. Uviedla, že eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen počas rokovania hovoril o dodatočných nákladoch vo výške troch miliárd eur, pričom podľa neskoršieho listu predsedníčky Európskej komisie už išlo o šesť miliárd eur za posledných desať dní.

Podľa Sakovej sa na rokovaní opäť ukázali rozdielne postoje západoeurópskych krajín a štátov strednej a východnej Európy k tomu, ako reagovať na rast cien elektriny. Zatiaľ čo západoeurópske štáty podľa nej uprednostňujú diskusiu o spotrebných daniach a DPH, krajiny strednej a východnej Európy chcú otvoriť aj systémové zmeny na energetickom trhu.

„Žiaľ, ku konzensu sme na našom stretnutí ministrov nedošli a jednoducho nie je konsenzus medzi západoeurópskymi krajinami, stredo- východoeurópskymi krajinami.“

.

Ministerka dodala, že štáty regiónu tlačia najmä na takzvaný decoupling, teda oddelenie tvorby cien elektriny od cien plynu. „Naopak, štáty strednej a východnej Európy tlačia na decoupling. To znamená odtrhnutie cenotvory elektrickej energie od cien plynu.“

Slovensko podľa nej otvorilo aj tému úprav systému emisných povoleniek a požiadavku, aby si ako čistý exportér elektriny mohlo ponechať časť domácej výroby za výrobné náklady pre vlastný trh, domácnosti a priemysel. Saková zopakovala aj návrh, aby Európska komisia umožnila členským štátom pomáhať domácnostiam a priemyslu z nevyčerpaných eurofondov.

Dôležitou témou bruselských rokovaní bola podľa ministerky aj situácia okolo ropovodu Družba. Saková uviedla, že sa stretla s ukrajinským ministrom energetiky aj prvým vicepremiérom Denysom Šmyhaľom a otvorila otázku obnovenia dodávok ropy cez tento ropovod.

Podľa jej slov ukrajinská strana deklarovala, že pracuje na odstraňovaní škôd v blízkosti prečerpávacej stanice Brody, no zatiaľ nepripúšťa návštevu inšpekčnej skupiny na mieste poškodenia. „Pán minister mi jasne deklaroval, že vraj pracujú na odstraňovaní škôd, ktoré boli spôsobené na ropovode Družba v blízko prečerpávajúcej stanice Brody.“

Saková informovala aj o rokovaniach s chorvátskou stranou za účasti maďarských predstaviteľov a eurokomisára. Chorvátsko podľa nej trvá na tom, že cez ropovod JANAF nebude zatiaľ prepravovať ruskú ropu, pokiaľ na to Európska komisia neupraví sankčný režim.

„Chorvátsky minister jasne deklaroval stanovisko chorvátskej strany. Nebudú prepravovať ruskú ropu zatiaľ cez ropovod JANAF, pokiaľ Európska komisia toto zo sankčného zoznamu neuvoľní.“

Zároveň navrhla, aby pracovnú skupinu k zvýšeniu kapacity ropovodu JANAF medzi Chorvátskom a Maďarskom viedla česká strana. Cieľom má byť objektívne posúdenie možností zvýšenia prietoku tak, aby ropovod v budúcnosti pokryl potreby maďarského a slovenského trhu.

Ministerka v Bruseli upozornila aj na ďalší prejav napätia na globálnom trhu s ropou. Podľa jej slov nemecká ministerka hospodárstva informovala, že tankery smerujúce s ropou do Nemecka sú na mori preplácané vyššími ponukami z ázijských krajín. Podľa Sakovej to potvrdzuje, že na trhu rastie dopyt, ponuka klesá a tlak na rast cien sa ďalej zvyšuje.

„Nemecká ministerka hospodárstva včera deklarovala, že tankery, ktoré prevážajú ropu smerom do Nemecka, sú otáčané na mori, preplácané vyššou sumou z ázijských krajín.“

V závere Saková zdôraznila, že rast cien energií už podľa nej citeľne oslabuje konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. „Európa musí reagovať. Ak nebudeme reagovať, už dnes hovoríme o tom, že konkurencieschopnosť Európy nám klesá a ešte s takýmto navýšením cien do budúcnosti už nemôžeme vôbec hovoriť o tom, že Európa bude mať niekedy nejaký hospodársky rast v krátkom období.“