Trump začal vojnu na Blízkom východe na „vlastnú päsť“. Teraz prosí spojencov o pomoc

Donald Trump vstúpil do vojny proti Iránu bez toho, aby sa poradil so svojimi najbližšími spojencami. Následkom toho nebola koordinovaná európska reakcia, ale zúfalá americká improvizácia, píše Berliner Zeitung.

Uprostred toho všetkého stoja nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron, predstavitelia dvoch najväčších ekonomík EÚ, s viditeľne odlišnými odpoveďami na tú istú otázku: Akú úlohu chce Európa v tejto vojne zohrávať?

Trumpova najnovšia hrozba, ktorú otvorene vyjadril v rozhovore pre Financial Times,  jasne ukazuje: Kto mu nepomôže zabezpečiť Hormuzský prieliv, spochybňuje partnerstvo v NATO.

Ak „nebude žiadna reakcia (spojencov) alebo ak bude reakcia negatívna, bude to veľmi zlé pre budúcnosť NATO“. Zároveň dal jasne najavo, čo očakáva ako protihodnotu za pomoc USA v ukrajinskej vojne: podporu Európy v Hormunzkom prielive.

Zmierlivý kurz v Oválnej pracovni

Po vypuknutí vojny sa Merz a Macron v spoločnom vyhlásení s Veľkou Britániou najprv vyjadrili, že sú „zhrození nad bezohľadnými a neprimeranými raketovými útokmi Iránu“ na krajiny v regióne.

V tomto bode panovala zhoda, avšak už tu sa začali objavovať nuansy. Kým Francúzsko zaujalo kritickejší postoj a Macron varoval pred vojenskými akciami mimo rámca medzinárodného práva, nemecká vláda sa javila ako sympatizujúca s cieľmi USA a Izraela. Merz tak označil Irán za veľkú bezpečnostnú hrozbu a argumentoval, že desaťročia sankcií zlyhali.

Pri návšteve Bieleho domu niekoľko dní po začatí vojny Merz vyhlásil, že on a Trump sú „na jednej lodi“, a demonštratívne mlčal, keď americký prezident kritizoval niektorých svojich európskych spojencov, konkrétne Španielov. Takmer súčasne Macron vyslal lietadlovú loď do východného Stredozemného mora. Francúzsky kurz sa tak vyprofiloval: vojensky aktívnejší, rétoricky kritickejší voči Američanom.

Zlomový bod pre Francúzsko

Piatok 13. marca bol pri útoku dronov v irackom Erbile zabitý francúzsky vojak, prvý francúzsky padlý v tejto vojne. Macron vyhlásil: „Vojna v Iráne nemôže takéto útoky ospravedlniť.“

Následne priamo zavolal iránskemu prezidentovi Pezeškijánovi a požadoval okamžité ukončenie útokov, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcov v Libanone a Iraku. „Je neprijateľné, aby sa Francúzsko stalo terčom,“ povedal Macron. Podobný krok zo strany Merza voči Teheránu sa nekonal.

Za Trumpovými hrozbami voči spojencom z NATO sa možno skrýva viac slabosti ako sily. Trump chcel demonštrovať silu a sľúbil rýchle víťazstvo. Vojna s Iránom sa však ťahá už tretí týždeň a každý deň pohltí miliardy.

Expert na geopolitiku Klemens Fischer povedal pre denník Focus, že „Trumpova žiadosť adresovaná NATO ukazuje, aké zúfalé sú USA“. Washington tak žiada o podporu vo vojne, ktorá s NATO vlastne nemá nič spoločné. Zároveň Fischer varuje, aby sa každá hrozba amerického prezidenta brala vážne.

Pre NATO je to podľa Fischera citlivé zvažovanie: USA treba brať do úvahy ako najdôležitejšieho spojenca, ale zároveň sa treba vyhnúť tomu, aby sa NATO samo stalo vojnovou stranou. Úplne si znepriateliť Washington nie je možnosťou – malo by to masívne dôsledky pre Európu, ktorá by v prípade núdze stála proti Rusku bez USA.

Základná otázka je však iná. Vojna, ktorá bola začatá bez dohody so spojencami, má byť teraz zabezpečená práve týmito spojencami. Multilaterálne svetové spoločenstvo, na ktoré Trump tak často nadáva, má napraviť jeho chaos. To nie je prejav sily. Je to priznanie zlyhania.

Európa je silnejšia, než si myslí

Nemecko a Francúzsko sú ťahúňmi EÚ – ekonomicky aj vojensky. Francúzsko je jadrovou veľmocou a stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Nemecko zvýšilo svoje vojenské výdavky do roku 2025 o 18 percent na 95 miliárd eur a stalo sa tak podľa londýnskeho Inštitútu pre strategické štúdie (IISS) najvýznamnejším aktérom v oblasti zbrojenia v Európe.

Európa sa zbrojí, Európa financuje Ukrajinu, Európa ukladá sankcie proti Rusku. Trump potrebuje práve takúto Európu: pre Hormuz, pre legitimizáciu tejto vojny, pre cenu ropy, ktorá doslova bolí jeho vlastných voličov. Otázkou je, či si to Európa sama uvedomila.

Prečítajte si tiež:

• Starmer odmietol Trumpovu výzvu na vyslanie britských lodí do Hormuzského prielivu. Vyjadril sa aj Pistorius
• Spojenci sa stavajú skepticky k Trumpovej požiadavke na vyslanie vojenských lodí do Hormuzského prielivu
• Washington nevie, či je nový iránsky najvyšší vodca ešte nažive, povedal Trump a opäť vyzval spojencov na pomoc s Hormuzským prielivom