Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore počas návratu z trojdňovej štátnej návštevy Číny povedal, že Európa musí znížiť svoju závislosť od Spojených štátov a vyhnúť sa tomu, aby bola zatiahnutá do konfrontácie medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom.

V rozhovore s POLITICO a dvoma francúzskymi novinármi po tom, ako počas svojej cesty strávil približne šesť hodín s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, Macron zdôraznil svoju obľúbenú teóriu “strategickej autonómie” Európy, pravdepodobne pod vedením Francúzska, ktorá sa má stať “treťou superveľmocou”.

Počas letu z Pekingu do Kuang-čou na juhu Číny na palube francúzskeho lietadla Air Force One COTAM Unité povedal, že “veľké riziko”, ktorému Európa čelí, spočíva v tom, že “sa dostane do krízy, ktorá nie je naša, čo jej bráni v budovaní strategickej autonómie”.

Si Ťin-pching a Komunistická strana Číny nadšene podporili Macronovu koncepciu strategickej autonómie a čínski predstavitelia sa na ňu neustále odvolávajú pri rokovaniach s európskymi krajinami. Stranícki lídri a teoretici v Pekingu sú presvedčení, že Západ upadá a Čína je na vzostupe a že oslabenie transatlantických vzťahov pomôže tento trend urýchliť.

“Paradoxom by bolo, keby sme, premožení panikou, verili, že sme len nasledovníkmi Ameriky,” povedal Macron v rozhovore. “Otázka, na ktorú si Európania musia odpovedať… je v našom záujme urýchliť krízu na Taiwane? Nie. Horšie by bolo myslieť si, že my Európania sa v tejto téme musíme stať nasledovníkmi a brať si príklad z americkej agendy a čínskej prehnanej reakcie,” povedal.

Len niekoľko hodín po tom, ako jeho lietadlo opustilo Kanton a smerovalo späť do Paríža, Čína začala rozsiahle vojenské cvičenia v okolí samosprávneho ostrova Taiwan, ktorý Čína vyhlasuje za svoje územie, ale USA prisľúbili, že ho budú vyzbrojovať a brániť.

Tieto cvičenia boli reakciou na 10-dňové diplomatické turné taiwanskej prezidentky Cchaj Ing-wen po krajinách Strednej Ameriky, ktoré zahŕňalo aj stretnutie s republikánskym predsedom Snemovne reprezentantov USA Kevinom McCarthym počas jej tranzitu v Kalifornii. Ľudia oboznámení s Macronovým uvažovaním uviedli, že bol rád, že Peking pred spustením simulovaného cvičenia “obkľúčenia Taiwanu” počkal aspoň dovtedy, kým sa nedostane mimo čínskeho vzdušného priestoru.

Peking sa v posledných rokoch opakovane vyhrážal inváziou a vedie politiku izolácie demokratického ostrova tým, že núti ostatné krajiny uznať ho ako súčasť “jednej Číny”.

Taiwanské rozhovory

Podľa francúzskych predstaviteľov sprevádzajúcich prezidenta, ktorý podľa všetkého zaujal zmierlivejší prístup ako USA alebo dokonca Európska únia, Macron a Si “intenzívne diskutovali” o Taiwane.

“Stabilita v Taiwanskom prielive je mimoriadne dôležitá,” uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá Macrona sprevádzala počas časti jeho návštevy, a povedala to Siovi počas ich stretnutia v Pekingu minulý štvrtok. “Hrozba použitia sily na zmenu status quo je neprijateľná.”

Si reagoval slovami, že každý, kto si myslí, že môže ovplyvniť Peking v otázke Taiwanu, je klamár.

Zdá sa, že Macron s týmto hodnotením súhlasí.

“Európania nedokážu vyriešiť krízu na Ukrajine; ako môžeme na Taiwane dôveryhodne povedať: ‘Pozor, ak urobíte niečo zlé, budeme tam’? Ak naozaj chcete zvýšiť napätie, toto je spôsob, ako to urobiť,” povedal.

“Európa je ochotnejšia akceptovať svet, v ktorom sa Čína stane regionálnym hegemónom,” povedal Yanmei Xie, geopolitický analytik spoločnosti Gavekal Dragonomics. “Niektorí jej predstavitelia sa dokonca domnievajú, že takéto usporiadanie sveta môže byť pre Európu výhodnejšie.”

Na trojstrannom stretnutí s Macronom a von der Leyenovou minulý štvrtok v Pekingu sa Si Ťin-pching podľa niekoho, kto bol prítomný v miestnosti, odchýlil od scenára len pri dvoch témach – Ukrajina a Taiwan.

“Si bol viditeľne podráždený, že ho obviňujú zo zodpovednosti za konflikt na Ukrajine, a bagatelizoval svoju nedávnu návštevu Moskvy,” uviedla táto osoba. “Bol očividne nahnevaný na USA a veľmi rozrušený v súvislosti s Taiwanom, tranzitom taiwanského prezidenta cez USA a tým, že otázky zahraničnej politiky nastoľovali Európania.”

Na tomto stretnutí Macron a von der Leyenová zaujali podobné stanovisko k Taiwanu, uviedol tento človek. Macron však následne strávil s čínskym lídrom viac ako štyri hodiny, z toho väčšinu len za prítomnosti prekladateľov, a jeho tón bol pri rozhovore s novinármi oveľa zmierlivejší ako von der Leyenovej.

Varovanie “vazalov”

Macron tiež tvrdil, že Európa zvýšila svoju závislosť od USA v oblasti zbraní a energie a teraz sa musí zamerať na posilnenie európskeho obranného priemyslu.

Navrhol tiež, aby Európa znížila svoju závislosť od “exteritoriality amerického dolára”, čo je kľúčový politický cieľ Moskvy aj Pekingu.

“Ak sa napätie medzi dvoma veľmocami vyostrí… nebudeme mať čas ani zdroje na financovanie našej strategickej autonómie a staneme sa vazalmi,” povedal.

Rusko, Čína, Irán a ďalšie krajiny boli v posledných rokoch postihnuté americkými sankciami, ktoré sú založené na zamedzení prístupu do dominantného svetového finančného systému denominovaného v dolároch. Niektorí v Európe sa sťažujú na “zbrojenie” dolára zo strany Washingtonu, ktorý núti európske spoločnosti vzdať sa obchodovania a prerušiť väzby s tretími krajinami, inak budú čeliť ochromujúcim sekundárnym sankciám.

Zatiaľ čo Macron sedel v kabíne svojho lietadla A330 v mikine s kapucňou s nápisom “Francúzska technika” na hrudi, tvrdil, že už “vyhral ideologickú bitku o strategickú autonómiu” Európy.

Nevenoval sa otázke pretrvávajúcich bezpečnostných záruk USA pre kontinent, ktorý sa v podmienkach prvej veľkej pozemnej vojny v Európe od druhej svetovej vojny výrazne spolieha na americkú obrannú pomoc.

Francúzsko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a jediná jadrová mocnosť v EÚ má z vojenského hľadiska jedinečné postavenie. K obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou však prispelo oveľa menej ako mnohé iné krajiny, uzatvára POLITICO.