Bratislava 21. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Absurdná štvavá politická kultúra likvidovania ľudí s nepohodlnými postojmi a názormi bez akýchkoľvek dôkazov, ktorú šíria niektoré mediálne a opozičné politické kruhy, nadobúda nevídané rozmery. Poslanca Národnej rady SR Erika Tomáša (Smer-SD) sme sa spýtali, čo si o tom myslí
Hlavné správy: Opozícia odvolávala pána premiéra za to, že neodvolal štátnu tajomníčku pani Jankovskú preto, že prišla k nej polícia a požičala si od nej telefón, aby si v ňom overila, či si esemeskovala s pánom Kočnerom. Neexistovali žiadne dôkazy o jej nelegálnej činnosti, nebolo ukončené žiadne vyšetrovanie, vynesený žiadny rozsudok. Za toto chceli pána premiéra odvolať ľudia, ktorí obidvaja sa s pánom Kočnerom rovno osobne stretli a jeden z nich s ním dokonca konšpiračne riešil osobu generálneho prokurátora. Môžete vysvetliť, kde tam je nejaká logika?
Tomáš: „Ako to komentoval jeden z politológov, je to čistá anarchia. Mimoriadna schôdza Národnej rady bola zvolaná napriek tomu, že pani Jankovská odstúpila z funkcie a na základe neznámeho príbehu, keďže zatiaľ žiadne médium neprinieslo konkrétnejšiu informáciu, čoho sa vlastne mala pani Jankovská dopustiť.
V Smere nie je nikto, kto by pani Jankovskú chránil, ak by sa zistilo, že konala v rozpore so svojou funkciou, ale na druhej strane, každému takému vážnemu kroku, ako je odvolanie, by malo predchádzať predloženie dôkazov alebo prinajmenšom vážnych indícií, s ktorými by sa verejnosť mala oboznámiť. Takže celá mimoriadna schôdza, ktorá sa konala, ako som už spomenul, napriek tomu, že pani Jankovská odstúpila, pôsobí ako to tradičné divadlo zo strany opozície. Navyše, v réžii strán, ktorých lídri, pán Matovič a pán Sulík, sa priamo stretávali s pánom Kočnerom. O to je to smiešnejšie a trápnejšie.“
Hlavné správy: Aj žiak základnej školy vie, že človek môže byť z niečoho obviňovaný a trestaný za to, len ak existuje nejaký dôkaz, lebo v opačnom prípade ide o nepodložené obvinenie, ktoré by mohlo byť postihované aj trestnoprávne. Ale v poslednom čase, kam sa len človek pozrie, sú médiami a opozíciou zo všeličoho obviňovaní ľudia bez akýchkoľvek dôkazov. Kam táto politická a mediálna kultúra smeruje?
Tomáš: „Nikto ani v prípade pani Jankovskej nežiadal rovno verdikt súdu, či obžalobu prokuratúry, ale pre také zásadné personálne rozhodnutie sú potrebné aspoň základné informácie. Bohužiaľ, tento štýl politickej kultúry, keď sú tu výzvy na ,stínanie hláv‘ len na základe nejakých neoverených tvrdení a špekulácií, do politiky zaviedli práve politické strany typu OĽaNO a SaS. A ja si myslím, že spoločnosť už pomaly začína mať toho dosť a aj to môže byť príčinou úpadku týchto strán, pri ktorých môžeme sledovať jasný pokles ich voličských preferencií.“
Hlavné správy: Áno, zdá sa, že táto takzvaná „stará opozícia“ sa akosi rozpadá, utekajú odtiaľ poslanci. Na druhej strane, vzniká tu „nová opozícia“ – nová v úvodzovkách, lebo tiež to väčšinou nie sú nové tváre…
Tomáš: „Ja sa smejem termínu ,nová opozícia‘, pretože ak si pod novým politikom máme predstavovať pána Beblavého, ktorý je sedemnásť rokov v politike, a ktorý už niečo slovenskej verejnosti predviedol, tak je to naozaj na smiech. Netreba zabúdať, že pán Beblavý je odchovaný na hrudi pána Mikuláša Dzurindu, že to bol mládežník SDKÚ a vieme aké kauzy, najmä kauza Gorila, sa spájajú s touto stranou. A pán Beblavý to toleroval.
Potom bol v strane Sieť a teraz je to už jeho tretia strana. Chcem aj pripomenúť, že pán Beblavý bol štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny v čase, keď bol ministrom pán Kaník. A vieme dobre, že pán Kaník získal za svoje kroky, ako bolo rušenie rôznych sociálnych vymožeností napríklad pre invalidov, ale aj ďalšie skupiny ľudí, prezývku ,sociálny netvor‘. Teda pán Beblavý bol pravou rukou ,sociálneho netvora‘, takže teraz sa nemôže vydávať za nejakého nového politika. Nestačí si šminkami premaľovať tvár a tváriť sa, že už som nový politik.“
Hlavné správy: Myslíte si, že v „novej opozícii“ môže byť politická kultúra lepšia, než v tej „starej“?
Tomáš: „Samozrejme, do takzvanej ,novej opozície‘ sú vkladané veľké očakávania, ale keď vidím ako pracujú, že ich jediným programom je ,lebo Smer‘, ,lebo vládna koalícia‘, pričom doteraz sme ešte od nich nevideli žiadny volebný program, ani od strany Spolu, ani od strany Progresívne Slovensko, tak mám veľké obavy, či títo ľudia sú schopní vládnuť. Aj na poslednom sneme strany Spolu pán Beblavý povedal, že už konečne schválili nejaký program, ale stále nie sú známe detaily, stále ho neukázal. Je niečo vyše päť mesiacov pred voľbami, tak sa pýtam: kedy ho máme konfrontovať?
Ja by som bol veľmi rád, keby sa opozičná politická kultúra vrátila do polohy spred niekoľkých rokov, keď prevládali spory o programových otázkach a hodnotách, na rozdiel od terajšieho stavu, keď je politika o neustálom vylievaní špiny na súperov bez akýchkoľvek dôkazov. A ocenila by to určite aj verejnosť, pretože som presvedčený, že aj verejnosť viac zaujímajú programové a hodnotové otázky, než nejaké politické súboje na zbytočných mimoriadnych schôdzach.“
Hlavné správy: Strana Za ľudí má bilbord, na ktorom má napísané „zabavíme nelegálne nadobudnuté majetky“. Vy ste už veľa rokov pri moci a nepodarilo sa vám vrátiť všetky nelegálne nadobudnuté majetky – a tu je niekto, kto sa k moci ešte ani nedostal, a vopred tvrdí, že to dokáže. Nezahanbuje vás tak trochu, že niekto dokáže sľúbiť, čo ste vy nedokázali splniť?
Tomáš: „Strana Smer-SD už pred rokmi presadila zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale treba priznať, že ten zákon, aj vďaka zásahu Ústavného súdu, neplní úplne tú úlohu, s ktorou bol do parlamentu predkladaný. Ja sa veľmi čudujem tomu, že práve strana Za ľudí prichádza s takouto problematikou a dokonca si ju dala na bilbordy, keď dobre vieme, že líder tejto strany, pán Kiska, zobral pozemok bežnému občanovi, a keď ho ten občan na to upozornil, tak namiesto toho, aby mu ho hneď vrátil, lebo bolo evidentné, že ho nadobudol nelegálnou cestou, tak sa s ním išiel súdiť. Toto je tiež typický príklad toho, ako to strana Za ľudí myslí úprimne a vážne.“
Ivan Lehotský