Môj profil 
Predplatné
Samuel Rines, hlavný ekonóm poradenskej spoločnosti Avalon Advisors v Texase, na stránkach časopisu The National Interest vysvetľuje, že ľudia majú tendenciu posudzovať svoju životnú úroveň s tými, ktorí sú geograficky najbližšie a kto je bezprostredne bohatší. Inými slovami, ide o snahu vyrovnať sa vyššej strednej triede. Ekonóm Robert Frank tento fenomén pomenoval „výdajová kaskáda”.
Problém však spočíval v tom, že od 90. rokov reálne príjmy veľkej väčšiny Američanov stagnujú. Od roku 1979 až do roku 2017 stúpli o 3 %. Naopak vyššia trieda zaznamenala znateľný rast svojich príjmov. Pre väčšinu Američanov to znamenalo, že museli kompenzovať stagnujúce príjmy zvyšovaním úverov, aby si mohli financovať rastúcu spotrebu.
Podľa Giniho koeficientu príjmová nerovnosť od konca 60. rokov rástla. V roku 2016 Giniho koeficient dosiahol hodnoty 0,48, kde hodnota 0 znamená ideálnu príjmovú rovnosť, zatiaľčo 1 znamená nulovú rovnosť v príjmoch. Koeficient 0,48 sa považuje za vysoký.
Lenže vďaka neustále klesajúcim úrokom mohli Američania ľahko obsluhovať svoj dlh, no tak robili na úkor svojich úspor, a to v prvom rade úspor na dôchodok a štúdium. Miera úspor v USA klesla z 10 % v 70. rokoch na 2,5 % v 80. rokoch. Teraz je na úrovni 3 %. To spôsobilo okrem iného explóziu študentských úverov.
Každopádne rast spotreby, ktorá bola financovaná úvermi, viedol k rastu zamestnanosti, čo stlmilo dopady stagnujúcich príjmov.
„Bez rastu spotrebiteľských úverov a kombinácie stagnujúcich príjmov a zvýšenej nezamestnanosti by nedošlo k vychvaľovanému boomu v 90. rokoch. Spotreba by bola oveľa nižšia a bublina na trhu s nehnuteľnosťami by bola menej pravdepodobná,” píše Rines.
Pokiaľ sa tento hospodársky model zvráti a príjmová nerovnosť klesne, z dlhodobého hľadiska dôjde k zvýšeniu úspor a zníženiu dlhového bremena. Rines však varuje, že tomu bude predchádzať hospodárska recesia.
.jpeg)
.jpg)
.jpg)
