Egyptský prezident Abdel Fatah El-Sisi, jeden z najbližších amerických spojencov na Blízkom východe a hlavný príjemca americkej pomoci, nedávno nariadil svojim podriadeným vyrobiť až 40 000 rakiet, ktoré mali byť tajne dodané do Ruska, ako vyplýva z uniknutého dokumentu amerických tajných služieb.

Časť prísne tajného dokumentu zo 17. februára sumarizuje údajné rozhovory medzi Sísím a vysokými egyptskými vojenskými predstaviteľmi a tiež sa v ňom spomínajú plány na dodávky delostreleckých nábojov a pušného prachu do Ruska. V dokumente Sísí dáva úradníkom pokyn, aby udržali výrobu a dodávku rakiet v tajnosti, “aby sa vyhli problémom so Západom”.

Denník The Washington Post získal dokument z množstva obrázkov utajovaných súborov, ktoré boli vo februári a marci zverejnené na Discorde, chatovacej aplikácii populárnej medzi hráčmi. O dokumente sa predtým neinformovalo.

K tomuto odhaleniu došlo v čase, keď Rusko vedie vojnu s Ukrajinou, v ktorej sa obe strany snažia doplniť zásoby vyčerpaného arzenálu.

V odpovedi na otázky týkajúce sa dokumentu a pravdivosti rozhovorov, ktoré sú v ňom opísané, hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí veľvyslanec Ahmed Abu Zeid uviedol, že “pozícia Egypta je od začiatku založená na nezapájaní sa do tejto krízy a na záväzku zachovávať rovnaký odstup s oboma stranami, pričom potvrdzuje podporu Egypta Charte OSN a medzinárodnému právu v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN.”

“Naďalej vyzývame obe strany, aby zastavili nepriateľské akcie a dosiahli politické riešenie prostredníctvom rokovaní,” povedal.

Americký vládny predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby sa vyjadril k citlivým informáciám, povedal: “Nevieme o žiadnej realizácii tohto plánu,” pričom mal na mysli iniciatívu na vývoz rakiet. “Nevidíme, že by sa to stalo,” dodal úradník.

Hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová uviedla, že ministerstvo spravodlivosti začalo vyšetrovanie úniku tajných dokumentov.

Poskytovanie zbraní Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine by predstavovalo potenciálne výbušnú hru pre Egypt, krajinu, ktorá napriek prehlbujúcim sa väzbám s Moskvou naďalej hlboko investuje do svojho partnerstva so Spojenými štátmi, ktoré jej už desaťročia poskytujú bezpečnostnú pomoc vo výške viac ako 1 miliardy USD ročne. V dokumente sa výslovne neuvádza, prečo má Rusko záujem o získanie rakiet, ale jeho armáda vynakladá vo vojne obrovské množstvo munície a americká vláda tvrdí, že Severná Kórea tajne dodáva Rusku delostrelecké náboje a že Čína zvažuje to isté.

Egypt a ďalší americkí partneri na Blízkom východe sa snažili zostať bokom od konfliktu západných krajín s Ruskom v súvislosti s Ukrajinou a hľadali potenciálnu poistku proti upadajúcej úlohe Ameriky v regióne a nové prostriedky na zaistenie svojej hospodárskej a vojenskej bezpečnosti. Ruská invázia na Ukrajinu zvýšila ceny komodít na celom svete a vytvorila vážny tlak na Egypt, najväčšieho dovozcu pšenice na svete, ktorý v posledných rokoch dostával viac ako 80 % pšenice z Ruska a Ukrajiny.

“Egypt je jedným z našich najstarších spojencov na Blízkom východe,” povedal senátor Chris Murphy (D-Conn.), ktorý je členom senátnych výborov pre zahraničné vzťahy a rozpočtové prostriedky. “Ak je pravda, že Sísí tajne vyrába pre Rusko rakety, ktoré by sa mohli použiť na Ukrajine, musíme sa vážne zamyslieť nad stavom našich vzťahov.”

Sarah Margonová, riaditeľka zahraničnej politiky USA v Nadácii otvorenej spoločnosti a niekdajšia nominantka Bidenovej administratívy na najvyšší post na ministerstve zahraničných vecí v oblasti ľudských práv, uviedla, že “zámerný predaj a dodávka rakiet ruskej vláde, ktorá sa dopustila takých explicitných vojnových a iných krutých zločinov, je jednoducho za hranicou únosnosti, najmä v prípade údajne blízkeho spojenca USA.”

Odhalenia v dokumente, ak sú pravdivé, vyvolávajú otázku, či by Spojené štáty “mali naďalej brániť a podporovať” Egypt, ak sa Sísího vláda usiluje o predaj, ktorý by “poslúžil bezprostredným potrebám Káhiry, ale pravdepodobne by mal vážny negatívny globálny dosah”, povedala.

Michael Hanna, riaditeľ amerických programov v Medzinárodnej krízovej skupine, poznamenal, že Bidenova administratíva viedla západné snahy odoprieť Rusku a jeho žoldnierom technológie a zbrane potrebné pre jeho vojnu na Ukrajine a potrestať amerických protivníkov, ako sú Irán a Severná Kórea, ktorí tak urobili.

“Predstava, že by v tejto úlohe bol Egypt – to je pre USA zahanbujúce,” povedal.

V dokumente sa opisuje, ako Sísí 1. februára vydal pokyny na utajenie dodávok rakiet, aby sa “vyhol problémom so ‘Západom'”, pričom osobe uvádzanej len ako Salah al-Dín povedal, že robotníkom v továrni treba povedať, že strely sú určené pre egyptskú armádu. Salah al-Din je pravdepodobne Mohamed Salah al-Din, štátny minister pre vojenskú výrobu. V dokumente sa uvádza, že strelný prach ponúkaný Rusku by mal pochádzať z továrne č. 18, čo je názov chemického výrobného závodu, ktorý funguje už desaťročia.

V dokumente sa cituje Salah al-Dín, ktorý povedal, že “nariadi svojim ľuďom pracovať na zmeny, ak to bude potrebné, pretože to je to najmenej, čo môže Egypt urobiť, aby sa odvďačil Rusku za bližšie nešpecifikovanú pomoc”. Z dokumentu nie je jasné, o akú skoršiu ruskú pomoc išlo. V uniknutom dokumente sa cituje Salah al-Din, ktorý povedal, že Rusi mu povedali, že sú ochotní “kúpiť čokoľvek”.

Moskva a Káhira v poslednom čase uzavreli niekoľko významných dohôd vrátane dohody z tohto roku, na základe ktorej Rusko postaví v Egypte rozsiahle železničné dielne. Rosatom, ruská štátna korporácia pre atómovú energiu, začala minulý rok aj s výstavbou prvej egyptskej jadrovej elektrárne.

Azda najdôležitejšie je, že po tom, ako vojna na Ukrajine narušila prístup k ukrajinskej pšenici, sa Káhira začala vo veľkej miere spoliehať na nákupy ruského obilia. Táto dohoda pomohla Egyptu vyhnúť sa nedostatku pšenice, ktorý by mohol vyvolať sociálne nepokoje v krajine, kde je rozšírená chudoba a chlieb sa podáva takmer ku každému jedlu. Egypt sa chce vyhnúť povstaniu doma, kde akútna hospodárska kríza vrátane devalvovanej meny, vysokej inflácie a prudkého nárastu cien potravín, ktoré sčasti podnietila vojna na Ukrajine, vyvoláva frustráciu medzi civilistami.

V dokumente sa cituje Sísího vyjadrenie, že zvažuje predaj “obyčajných vecí” do Číny, aby uvoľnil miesto pre “väčšiu výrobu rakiet Sakr 45”, čo je odkaz na typ 122 mm rakety vyrábanej v Egypte. V dokumente sa výslovne neuvádza, či rakety, ktoré by sa vyrábali pre Rusko, boli rakety Sakr 45, ale takéto rakety by boli kompatibilné s ruskými viacnásobnými raketometmi Grad.

Poskytnutie zbraní ruskej vláde by tiež mohlo vyvolať sankcie USA voči Egyptu.

Za Sísího vlády sa darilo spoločnostiam vo vojenskom vlastníctve. V posledných rokoch dohliadal na otvorenie niekoľkých nových vojenských tovární vrátane jednej v roku 2020 s názvom Factory 300, ktorá vyrába ručné zbrane, muníciu a rakety. V tom istom roku Egypt predstavil plán na rozšírenie výroby takéhoto materiálu vrátane výroby väčšieho množstva munície a súčiastok pre rôzne druhy zbraní.

Hoci sa v dokumente neuvádza, ako americká vláda získala podrobnosti o rokovaniach v Egypte, zdá sa, že niektoré informácie v nedávno uniknutých dokumentoch pochádzajú zo signálov spravodajskej služby, ktorá sa vzťahuje na technické prostriedky, ako je odpočúvanie komunikácie. Vláda USA už dlho disponuje rozsiahlymi možnosťami odpočúvania a v minulosti zachytávala komunikáciu zahraničných lídrov.

Rozhovor z 1. februára, ktorý sa týkal Sísího, sa mal uskutočniť len niekoľko dní po tom, ako sa minister zahraničných vecí USA Antony Blinken stretol s egyptským prezidentom počas návštevy Káhiry. Bezprostredne po Blinkenovej návšteve egyptský minister zahraničných vecí Sameh Shoukry odcestoval do Moskvy na rokovania s ruskými predstaviteľmi. Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Egyptom boli v posledných rokoch napäté, keďže Bidenova administratíva zvýšila tlak na Sísího vládu v súvislosti s jej represiami voči občianskej spoločnosti, väznením disidentov a použitím sily proti kritikom.

Sarah Yagerová, washingtonská riaditeľka organizácie Human Rights Watch, ktorá v minulosti vyzvala na zbrojné embargo voči Egyptu pre účasť jeho bezpečnostných síl na zneužívaní, uviedla, že predaj rakiet Rusku by umožnil ďalšie zneužívanie v zahraničí.

“Tiež by som sa chcel spýtať, či sa na výrobu týchto zbraní, ktoré by mohli ísť do Ruska, používa nejaká bezpečnostná pomoc USA,” povedal Yager.

V septembri predstavitelia USA oznámili, že z ročného prídelu 1,3 miliardy dolárov na bezpečnostnú pomoc Egyptu zadržia 130 miliónov dolárov kvôli situácii v oblasti ľudských práv v Káhire. Vo svojom rozhodnutí nezastaviť ďalšiu pomoc uviedli kroky smerujúce k prepusteniu politických väzňov, čo je súčasťou snahy administratívy vyvážiť obavy o ľudské práva so záujmami USA a regionálnej bezpečnosti.

Nasledujúce americké administratívy oceňovali úlohu Egypta pri sprostredkovaní dohôd na obmedzenie násilia v dlhodobom izraelsko-palestínskom spore. V marci sa v egyptskom Šarm aš-Šajchu stretli zástupcovia Izraela a palestínskych území v snahe zmierniť napätie v súvislosti s najnovším výbuchom násilia.

Egypt je však čoraz viac nespokojný so vzťahmi s USA vrátane podmienok, ktoré Washington kladie v oblasti ľudských práv a demokratizácie. Káhira sa domnieva, že jej pozícia sa oslabí, ak bude príliš závislá od Spojených štátov, a snaží sa využiť svoj dlhoročný vzťah s Ruskom ako spôsob, ako naň vyvíjať tlak, uviedol Jon Alterman, riaditeľ programu Blízky východ v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie.

“Armáda sa cíti byť považovaná za samozrejmosť zo strany USA,” povedal.

Hanna povedal, že skutočnosť, že partnerstvo oboch krajín v minulosti odolalo intenzívnym nezhodám, mohla povzbudiť egyptskú vládu, aby verila, že môže riskovať krok, ktorý by sa určite stretol s intenzívnym nesúhlasom vo Washingtone.

“Príbeh tohto vzťahu je taký, že jednoducho pokračuje,” povedal. “Je tu veľká zotrvačnosť a závislosť od cesty.”