E. MAJKOVÁ: Slovensko je porovnateľné so svetom v biomedicíne i matematike

Bratislava 24. februára (TASR) – Slovensko nemá v súčasných podmienkach šancu vychovať držiteľa Nobelovej ceny. Mladí vedeckí pracovníci si na Slovensku zo svojich platov nemôžu zabezpečiť ani základné potreby, a preto mnohé "mozgy" unikajú do zahraničia. Napriek slabej podpore vedy sú však na Slovensku aj vedci svetovej kvality. O situácii v slovenskej vede, patentoch či čerpaní eurofondov hovorí v rozhovore pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied (SAV) pre výskum Eva Majková.

-Mnohí mladí talentovaní ľudia odchádzajú za úspechom do sveta. Ponúka Slovensko mladým vedcom také prostredie, kde by mohli rozvíjať svoje schopnosti?-

Tí, ktorí chcú robiť skôr biznis alebo inovácie vo svetovom meradle, majú namierené do sveta. Rovnako doktorandi a mladí vedeckí pracovníci. Myslím, že je aj správne, aby časť kariéry strávili v popredných laboratóriách. Ja by som to nevidela ako „závadu“, keď doktorand alebo postdoktorand strávi tri – štyri roky v špičkovom laboratóriu v zahraničí. Naším záujmom by malo byť, aby sme týchto ľudí dokázali prilákať naspäť.

-Vrátia sa potom, keď sa tam už tie tri – štyri roky „zabehnú“?-

Niektorí áno, viem o viacerých prípadoch. Aj ja mám v tíme kolegu, ktorý sa vrátil zo špičkového pracoviska. Vo vede to funguje tak, že dávate a beriete. Aj my niečo odškolíme a niekto k nám na druhej strane príde. Snažíme sa o to, aby ten systém bol rovnovážny a nie taký, že my si všetkých šikovných, ktorých odchováme, musíme „vyhnať“ preč. Ale ja si uvedomujem viacero rovín. Prvá je práca, prostredie, kolektív… Druhá časť je ekonomická. Mladí ľudia sa potrebujú usadiť. Mal by si vedieť prenajať byt, kúpiť aspoň ojazdené auto, oženiť sa a založiť si rodinu a tieto veci by mal vedieť ufinancovať zo svojej mzdy, a tak je to nielen v Rakúsku, ale už aj v Česku. Ak sa toto nestane, a na Slovensku nie je taká situácia, obzvlášť v Bratislave, kde cena bytov je veľmi vysoká, budú odchádzať tam, kde tieto možnosti majú. Dnes je situácia taká, že reálny príjem doktoranda, ktorý úspešne obháji prácu a stane sa postdoktorandom, klesne.

-Prečo?-

Lebo štipendium je nezdanené a plat je zdanený. Toto je skoro absurdná situácia a potom je už na nás ako vedúcich kolektívov, aby sme im tieto straty vykrývali účasťou v projektoch, kde ich vieme financovať. Ale to nie je systémové riešenie. Sú aj také kolektívy, ktoré takéto prostriedky nemajú. Keď prídu takíto mladí postdoktorandi do banky, ani sa s nimi nerozprávajú pri žiadostiach o úver. Toto vnímam ako kľúčový problém.

-Koľko zarába takýto postdoktorand?-

Doktorand má štipendium do 700 eur a keď je postdoktorand, tak je to približne štipendium mínus dane. A stačí odísť do Česka a tá mzdová hladina je inde, v Rakúsku je ten rozdiel ešte väčší.

-Unikajú takto mozgy zo Slovenska?-

Určite unikajú. Ja si osobne myslím, že dôležité je prilákať ich späť. Pripravujeme reintegračné granty. Teraz sme v SAV otvorili jeden taký program Štipendium SAV. Začína sa výzva, uvidíme, ako to bude fungovať. Je určený pre postdoktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, ktorí pracovali na popredných svetových pracoviskách v zahraničí, majú dobre výsledky a chcú prísť nazad. Nemožno hovoriť o masívnej akcii, ide o tri, štyri miesta ročne.

-Ako by mal štát riešiť túto otázku?-

Navýšiť podiel HDP investovaný do školstva je potrebné, lebo sme na chvoste EÚ a to je možno aj hanba. Ale čo sa týka doktorandov a postdoktorandov, tam by som videla veľmi rýchle a účinné opatrenie vo vyhlásení výzvy napr. cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja, ktorá by bola úplne fokusovaná na to, aby títo mladí, ktorí predkladajú dobré projekty a zapájajú sa do kolektívov, mali dodatočné prostriedky. A táto výzva by mala mať vysoké percento úspešnosti, inak to nebude efektívne. A pokiaľ viem, predsedníctvo agentúry už schválilo, že toto je potrebné, adresovalo vláde takúto poznámku. Verím, že toto je účinná cesta stabilizovať mladých u nás. Lebo vždy je to tak, prví odchádzajú najlepší. V celej Európe je hlad po dobrých doktorandoch a postdoktorandoch, čiže oni nemajú problém nájsť si miesto.

-Má Slovensko pri týchto podmienkach šancu vychovať držiteľa Nobelovej ceny?-

Nositeľ Nobelovej ceny, to spravidla nie je singularita, ktorá sa nejako zjaví. Nositelia Nobelových cien potrebujú vyrastať v prostredí, ktoré je motivačné, náročné, stimulujúce a vytvára všetku pridanú hodnotu okolo. Nie náhodou ústavy Spoločnosti Max Plancka majú vysoký počet nositeľov Nobelových cien. To je systém podpory výskumu, kultúry výskumu a  prostredia. Myslím, že je veľmi málo pravdepodobné, aby sa na Slovensku teraz v priebehu krátkeho časového úseku nejaký laureát Nobelovej ceny objavil. To ale vôbec nevylučuje, žeby nejaký Slovák, ktorý funguje v priaznivejšom prostredí, Nobelovu cenu nezískal. Ale na to, aby takýto významný jedinec vznikol, je potrebné vybudovať celú základňu. Je to podobné ako v športe. Každý chápe, že to nie je tak, že sa narodí skvelý skokan do výšky a bude majster svet a inak nikto druhý nebude skákať. Každý rozumie tejto otázke, keď hovoríme o športe, ale už málo ľudí si uvedomí, že to je potrebné pre akúkoľvek činnosť, aj vo vede. Že musíme celé prostredie tlačiť hore a potom sa možno stane, že aj Slovák dostane Nobelovu cenu.

-Máme Slovákov v takých medzinárodných tímoch, aké ste opísali?-

Máme Slovákov vo veľkých zariadeniach typu CERN v Ženeve, kde je slovenský výskum veľmi úspešne reprezentovaný. Ďalší svetlý príklad úspešného slovenského vedca je profesor Vilček, ktorý nedávno dostal cenu od prezidenta USA.

-Keď sme hovorili o úniku mozgov zo Slovenska, nechodia k nám na druhej strane doktorandi z menej rozvinutých krajín?-

Chodili by, keby bola taká možnosť. Podľa dávnejšej novely zákona o vysokých školách, nemôžu študenti, ktorí nie sú z krajín EÚ, poberať štipendium, a naopak, musia za svoje štúdium platiť. A to je v príkrom rozpore s princípmi EÚ, lebo práve únia sa snaží prilákať doktorandov z tretích krajín. Najväčší rezervoár doktorandov je od našich hraníc s Ukrajinou po východné pobrežie Ázie. Tam sú schopní, motivovaní, sú to ľudnaté krajiny. Tí majú "drive", tí chcú prísť do Európy, vidíte ich všade v laboratóriách. Na Slovensku je ten problém, že keď ich chceme zaplatiť, tak ich musíte zobrať buď na úkor nejakého mzdového fondu pracoviska alebo v rámci nejakého projektu. A navyše sú tam komplikácie s migračnou politikou na Slovensku. Tento predpis je obmedzujúci. Opakovane poukazujeme na to, že to treba zmeniť. Na začiatku zrejme bola predstava, že doktorand je náš študent, na ktorého vynakladáme prostriedky, tak budeme dávať len na slovenských. Ale to nie je tak. Doktorand pracuje v laboratóriu, vytvára veľa hodnôt, to sú pre nás veľmi užitočné, vysoko motivované a nie drahé pracovné sily.

-Od nového roka platí novela vysokoškolského zákona. Neapelovali ste na ministra, aby sa zmenilo toto ustanovenie?-

Apelovali, s pánom ministrom sme o tom hovorili ešte pred tým, než bol ministrom. Myslím, že tento problém je mu známy. Viem, že sa o tom vážne uvažuje, lebo je to problém, s ktorým sa mnohí potýkajú. Slovensko je malá krajina, tu ani nemôžeme čakať veľa študentov. U nás je prirodzené, že si musíme volať študentov z iných krajín a treba otvorene povedať, že v porovnaní s krajinami EÚ nie sme veľmi konkurencieschopní. Ani Bratislava nie je Paríž, aby sem chcel každý ísť, preto títo doktorandi z tretích krajín sú pravdepodobný zdroj.

-Na Slovensku sa každoročne vydáva veľmi málo patentov. Čím to je?-

Je pravda, že Slovensko je prakticky nepatentujúce, keď to porovnáme s počtami v okolitých krajinách. Súvisí to s viacerými príčinami. Prirodzenou snahou vedeckého pracovníka je niečo publikovať, teda zvestovať ľudstvu svoj poznatok. Pokiaľ patentujete, robíte presný opak, nepublikujete, ale patentom sa chránite. Treba na to ľudí naučiť, treba na to vytvoriť isté mechanizmy a isté pomocné nástroje, aby to patentovanie bolo pomerne jednoduché. Problém sú aj peniaze, lebo každý patent stojí isté prostriedky.

-Koľko?-

Sú to tisíce eur. V Nemecku hradí štát patenty, ktoré vznikajú vo výskumných organizáciách, lebo má záujem o to, aby vznikali. U nás, kto patentuje, ten sa vytrestá. Buď to musí platiť sám alebo ústav, kde pracuje. A keby bolo patentov priveľa, ústav by s tým mal problém, aj SAV by mala. Tie základné nástroje nie sú prepracované. Viem, že sa na tom pracuje. K patentovaniu treba ľudí vychovávať už na školách, lebo niekedy sú veci, ktoré by sa dali patentovať a u nás sa nepatentujú, lebo na to nikto nemyslí, že aj to je patentovateľné.

-Uľahčí systém patentovania na Slovensku európsky jednotný systém, ktorý má platiť od roku 2014?-

Ja si myslím, že by to malo pomôcť, ale my musíme vyriešiť celý proces patentovania, keď chceme mať európsky alebo svetový patent. Z  podaných patentov sa ani v západnej Európe nerealizuje veľa, možno 15 percent. Ale tie, ktoré sa realizujú, zaplatia náklady na všetky ostatné patenty. Komerčná úspešnosť patentov je nie častý jav a tak pre ostatných je patentovanie strata. Preto je dobré, keď sa o to stará subjekt, ktorý je napojený na rozpočet. Keď mám platiť, veľmi budem rozmýšľať, či budem patentovať, keď nevidím na obzore žiadneho realizátora.

-Ale potom to nie je veľmi motivačné ani pre štát…-

Ale tie úspešné patenty zaplatia všetko. To je práve tá hra, že tie veľmi úspešné prinášajú veľký efekt. Ale nedá sa povedať, že budeme robiť len tie, lebo to neviete vopred vybrať. Musíte pokrývať dosť široké pole. Najhorší je systém, ktorý sa stáva u nás, že nechceme dať priveľa peňazí, ale čakáme nejakú aktivitu a úspešnosť. A potom to ani neprináša benefit a stojí to peniaze. Tam treba mať zdravý odhad.

-Majú záujem v tejto oblasti spolupracovať firmy?-

Niektoré áno. Interakcia hospodárskej sféry s výskumom sa začína zvyšovať. Myslím, že tomu pomohli projekty štrukturálnych fondov, ktoré vyžadovali prítomnosť hospodárskeho partnera a boli pre vedecký kolektív motivujúce. Skutočne sa vytvorilo mnoho zoskupení, ktoré prináša prvé výsledky. Určite tam príde mnoho inovácií, zlepšení, lebo mnoho vecí vieme spolu vyriešiť veľmi rýchlo a účinne. Spolupráca s hospodárskou sférou sa darí rozvíjať. Teraz je dosť dôležité, aby sa vytvoril dostatok motivačných nástrojov, ktoré to budú ďalej podporovať. Lebo na Slovensku je ten problém, že je mnoho firiem, ktoré nemajú dosť kapitálu, aby investovali do výskumu, lebo to je beh na dlhú trať. Aj v zahraničí robia veľkú časť výskumu veľké, nie malé firmy. My by sme sa mali zamerať na to, aby aj veľkí hráči, ktorí prídu na Slovensko, museli pestovať aj výskum a vývoj, aby sa vytvorili podmienky a aby aj tieto dva svety viac kooperovali.

-Na Slovensku to tak pri veľkých investoroch asi nie je…-

Veľké firmy sa snažia mať výskumné zložky doma. Má to mnoho dôvodov. Verím, že istá časť výskumno-vývojových aktivít sa dá robiť aj tu.

-Urobilo Slovensko všetko pre to, aby vyčerpalo maximum prostriedkov z eurofondov?-

Čo sa týka čerpania štrukturálnych fondov z operačného programu Výskum a vývoj, myslím, že z pohľadu SAV sme boli veľmi snaživí, aj úspešní, čo do zazmluvnenosti projektov. Iná vec je, že čerpanie týchto projektov je veľmi pomalé. Súvisí to s administratívnou náročnosťou celého procesu. Podľa mojich vedomostí Slovensko pridalo k relatívne detailnej bruselskej administratíve vlastný vklad, ktorý to skomplikoval oveľa viac. A potom, ako sa pridávali novely k zákonu o verejnom obstarávaní, vytvorila sa dosť nepriaznivá situácia pre nákup vedeckých prístrojov a zariadení. Trvá to veľmi dlho a povedzme, často sú tam námietky, ktoré sú, myslím prinajmenšom diskutovateľné.

-Minulý týždeň dal parlament zelenú malej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa schvaľovala v urýchlenom procese práve preto, aby sa zrýchlilo čerpanie fondov. Pomôže podľa vás novela k rýchlejšiemu čerpaniu?-

Nečítala som presné znenie. Podľa informácií, ktoré zazneli v médiách som presvedčená, že tá novela bola absolútne nevyhnutná a pokiaľ by sa k tomuto nesiahlo, hrozilo by, že sa prostriedky nevyčerpajú. Tam bolo už v súčasnosti toľko zadrhnutí toho procesu, že systém stagnoval a námietky, ktoré sú k tejto novele, nie celkom adresujú detaily, ktoré sme my zažívali ako skutoční obstarávatelia.

-Takže z vašej skúsenosti proces čerpania spomaľovali aj problémy s obstarávaním?-

Významne. Tie procesy sa dali natiahnuť na roky, to nebola otázka mesiacov. Pokojne sa dal stratiť aj rok sústavnými námietkami.

-Má Slovensko špičkových vedcov? V akých oblastiach vynikáme?-

V rámci SAV sme spravili analýzu kvality vedeckých kolektívov, ktorú pre nás realizovala agentúra ARRA. Zadefinovali sa kolektívy, ktoré sú špičkové a nedpriemerné. Z účasti na medzinárodných projektoch a z pohľadu produktivity a citovanosti sú najúspešnejšie kolektívy v oblasti materiálových vied a biomedicíny. To sú v súčasnosti ťažiskové smery SAV, kde je pomerne veľká koncentrácia špičkových kolektívov. Máme ešte dobré kolektívy v úplne základných vedách, kvantovej informatike, kvantovej chémii, matematike. Matematický ústav SAV patrí dlhodobo medzi špičkové pracoviská.

-Kto patrí momentálne medzi popredných slovenských vedcov?-

Sám predseda SAV profesor Jaromír Pastorek patrí k špičke vo svojej oblasti virológie, potom profesor Vladimír Bužek z oblasti kvantovej informatiky, známe sú aj mená z oblasti materiálového výskumu, či už bývalý riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov František Simančík, ktorý dlhodobo podniká na prenose poznatkov do praxe, v oblasti keramiky je známy profesor Pavol Šajgalík, v oblasti polymérov sú výborné výsledky. Toto je len na ilustráciu, že sú na Slovensku vynikajúci ľudia, ja len verím, že to bude pokračovať.

-Ako je na tom slovenská veda a výskum v porovnaní s okolitými krajinami porovnateľnými so Slovenskom?-

Záleží, čo porovnávame. Ja môžem hovoriť za SAV, ktorá pokrýva významnú časť výstupov v rámci Slovenska. Štrukturálne fondy pomohli vo veľmi krátkom čase prekryť viac ako 20-ročné zaostávanie v prístrojovej vybavenosti laboratórií, a to je veľmi významná vec. Mnohé laboratóriá, mnohé tímy sú skutočne na európskej, kompetitívnej úrovni, som presvedčená, že ten základný krok sa urobil. To neznamená, že by sa malo prestať. Situácia nie je taká, že my máme ustálený stav a všetci na nás čakajú. Všetci idú vpred a my musíme stále utekať rýchlejšie, aby sme tých, ktorí sú pred nami, dobiehali.

-Centrami výskumu by mali byť vysoké školy. Na Slovensku ich máme dosť. Na akej úrovni je výskum na vysokých školách?-

To by mal zodpovedať nejaký vonkajší pozorovateľ celého vedeckého prostredia. Z materiálov, ktoré pripravila Univerzita Komenského v Bratislave, vyplýva, že na publikačnej činnosti sa SAV podieľa 36 percentami a 44 percentami na citačnom ohlase. Pričom podiel našich výskumných pracovníkov je 26 percent. SAV má dobré postavenie, ale mala by sa ďalej zlepšovať.

-Blíži sa komplexná akreditácia. Mal by tento proces vyradiť niektoré školy zo zoznamu univerzít?-

Myslím, že počet univerzít je nadštandardný, ak to porovnávam aj v rámci EÚ. Jediná možnosť je urobiť komplexnú akreditáciu a zhodnotiť, ako sa ktorá univerzita správa, aké dosahuje výsledky a či tieto výsledky sú adekvátne poslaniu univerzity a peniazom, ktoré dostáva. To je jediný spôsob, ako prečistiť tento systém. Akreditáciu robíme každé štyri roky aj v SAV.

Rozhovor s podpredsedníčkou SAV Evou Majkovou je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a videozáznam.

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Ministerstvo zdravotníctva SR: Registračný formulár na očkovanie je dostupný aj pre ľudí nad 85 rokov

0 icon

Bratislava 20. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR- Jakub Kotian)   K večeru, 19. januára 2021, sme mali na Slovensku 75 292 ľudí zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Národným centrom zdravotníckych informácií rozširuje kapacity termínov ako aj okruh osôb, ktoré sa môžu prihlásiť na očkovanie Prioritne pozývame zdravotníckych pracovníkov,…

Bidenovi zagratulovali mnohí svetoví lídri a politici

0 icon

Londýn/Dublin 20. januára 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jessica Taylor/House of Commons, Niall Carson, Olivier Matthys, SITA/AP-Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin; Johanna Geron)   Bidenovi blahoželali britský a írsky premiér, tešia sa na spoluprácu Britský premiér Boris Johnson v stredu zablahoželal novému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi a viceprezidentke Kamale Harrisovej k slávnostnému uvedeniu do…

Richard Rybníček: Uvoľňovať sa tak skoro asi nebude, britský vírus všetko mení

0 icon

Bratislava 20. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Najnovšie výsledky analýz vzoriek z predvianočného testovania v Trenčíne naznačujú, že predstava o uvoľňovaní protipandemických opatrení už od 1. februára s cieľom čo najskôr otvoriť školy, zrejme nebude reálna. V diskusii na TASR TV to povedal predseda Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor…

V Brazílii dostala vakcínu aj 106-ročná žena, ktorá zažila pandémiu španielskej chrípky

0 icon

Rio de Janeiro 20. januára 2021 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Bruna Prado)   Medzi šťastlivcami, ktorých v počiatočnej fáze vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 v Brazílii zaočkovali, bola aj 106-ročná žena Zélia de Carvalho Morley Tá sa narodila v Riu de Janeiro v roku 1914 a bola ešte malé dievča, keď pandémia iného ochorenia, tzv.…

Peking uvalil sankcie na predstaviteľov Trumpovej administratívy

0 icon

Washington 20. januára 2021 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Saul Loeb)   Niekoľko minút po slávnostnej inaugurácii nového amerického prezidenta Joea Bidena Čína uvalila sankcie na takmer 30 bývalých predstaviteľov Trumpovej administratívy Peking zakázal cestovanie a znemožnil obchodné aktivity Trumpovmu ministrovi Mikeovi Pompeovi, poradcovi pre národnú bezpečnosť Robertovi O´Brienovi a veľvyslankyni pri OSN Kelly Craftovej.…

Dubaj nariadil nemocniciam zrušenie menej urgentných operačných zákrokov

0 icon

Dubaj 20. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Wang Yuguo)   Samospráva v Dubaji v stredu nariadila všetkým nemocniciam zrušiť menej urgentné operácie naplánované na február Počty prípadov koronavírusu v Spojených arabských emirátoch (SAE) prudko stúpajú a mesto sa snaží zabrániť preplneniu zdravotníckych zariadení. Už deviaty deň po sebe SAE prekonali rekord v počte…

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, prezidentka, premiér a predseda Národnej rady zablahoželali novému prezidentovi USA Bidenovi

0 icon

Bratislava 20. januára 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Katia Christodoulou, TASR-Martin Baumann, SITA-Úrad vlády SR)   Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zablahoželalo novému prezidentovi USA, SR má záujem o prehĺbenie vzťahov Slovenská republika potvrdzuje pripravenosť a záujem spolupracovať s nastupujúcou administratívou a pokračovať v prehlbovaní vzájomných vzťahov medzi SR a USA TASR…

Po inaugurácii Bidena je Brusel pripravený obnoviť vzťahy s USA, vyhlásil premiér predsedníckej krajiny EÚ

0 icon

Bratislava 20. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Jean-Francois Badias)   Európska únia je pripravená spolupracovať s novým americkým prezidentom Joeom Bidenom a obnoviť vzťahy so Spojenými štátmi americkými a tiež posilniť význam Severoatlantickej aliancie V súvislosti s Bidenovou inauguráciou to v stredu vyhlásil portugalský premiér António Costa, ktorého krajina je v súčasnosti predsedníckou…

Po príchode zo SR do Švajčiarska má od 1.februára platiť povinná karanténa

0 icon

Bratislava 20. januára (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Po príchode zo Slovenska do Švajčiarska a Lichtenštajnska má od 1. februára platiť povinná 10-dňová karanténa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR o tom informovalo na svojom webe. Rezort zároveň upozorňuje, že na území týchto krajín platí povinnosť nosenia rúška vo všetkých verejnosti…

Prezidentka vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám sestier, ktoré podľahli COVID-19

0 icon

Bratislava 20. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)   Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám a blízkym zdravotných sestier, ktoré v poslednom období podľahli novému koronavírusu. Informovala o tom na sociálnej sieti "S hlbokým zármutkom som sa dozvedela od komory sestier, že za posledné obdobie nás navždy opustilo päť ich…

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Peter Švec

Záložníci odmietajú slúžiť kolaborantom a cudzím záujmom.

0icon

Kolaborantskému ministrovi pripravovanému a dosadenému cudzími protištátkami sa podarilo za celých 9 mesiacov vlády osloviť 60 záložníkov. Potrebujeme tisícky. Údajných záložníkov, v skutočnosti pozbieral kadetov. Vo svojom diletantstve ani netuší, čo sú to aktívne a pasívne zálohy, čo treba robiť. Vo svojej zapredaneckej kolaborantskej hlave nikdy nepochopí, že výzvy do služby vlasti nemôžu…

Pavel Pakoš

Sedem hlavných hriechov mainstreamu

0icon

Nedávno nám hovorca KBS odporučil, aby sme boli zvýšene opatrní pri sledovaní alternatívnych médií na internete. Keďže tým zhodil snahu stoviek občanov, medzi ktorými pôsobím tiež, mal by som dať ku tomu vyjadreniu objasnenie. Hranica medzi pravdou a lžou sa vôbec nestotožňuje s hranicou medzi hlavným mediálnym prúdom a tzv.…

Rastislav Slovák

Ak ste volili Sulíka, tak ste volili podobne, ako keby ste volili napríklad niekoho ako Kočnera

0icon

Sulík a Kočner sú si charakterovo veľmi podobní. Rozdiel je len v tom, že Kočner je o niečo horší, keďže už bol obvinený z viacerých závažných trestných činov a v niektorých prípadoch bol už aj odsúdený. Kočner sa spolupodieľal na zakladaní strany Sas a kádroval kandidátku strany Sas do parlamentných…

Ladislav Kováčik

Hlúposť mainstreamu

0icon

Chcel by som teraz napísať nejaké svoje poznámky na margo mainstreamových médií a ich práce. Samozrejme a pochopiteľne, že si o nich nemyslím v zásade nič dobré. Ale poďme to rozobrať. Mne ich spôsob činnosti

Boris Mesár

Fungujú lockdowny (okrem plánu na zničenie ekonomík) ? Publikované dokumenty

0icon

Ďalej uvádzame niekoľko publikovaných prác, ktoré zisťujú, že lockdowny  mali malú alebo žiadnu účinnosť (napriek neuveriteľným škodám), spolu s kľúčovým citátom alebo dvoma od každého: 1. „Neexistujú dôkazy o tom, že by reštriktívnejšie nefarmaceutické intervencie („ výluky “) významne prispeli k ohnutiu krivky nových prípadov v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Iráne, Taliansku,…

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

TopDesať

Fakty o Čile, ktoré zmenia tvoj pohľad na túto krajinu!

0 icon

Mnoho ľudí si spája Čile s korením rovnakého mena a vznešenými horami, ktoré zaberajú široké územia tejto krajiny. Ako každý iný človek, aj obyvatelia tejto krajiny majú kultúrne zvláštnosti, ktorým cudzinci len ťažko porozumejú. Niektoré z ich zvykov sú ale také neobvyklé, že by mohli šokovať nepripraveného turistu. 1. Miestni obyvatelia majú…

Historické fotografie, ktoré ťa uchvátia!

0 icon

Historické fotografie nám môžu povedať veľa o minulosti. Fotografi sú obrovskou pomocou pre historikov, dokázali zachytiť najdôležitejšie udalosti a najzaujímavejšie fakty. Historické fotografie vedia jedným obrazom vysvetliť atmosféru celej éry. Bohužiaľ, najúchvatnejšie zábery sa do školských učebníc nedostali. Preto sa mohlo ľahko stať, že si nasledujúce historické fotografie nikdy nevidel,…

Tajomná správa z vesmíru - 2.časť

0 icon

Pokračujeme druhou časťou článku o neznámom signáli, ktorý zachytil v roku 1977 istý astronóm Jerry R. Ehman a ktorý trval 72 sekúnd. Ba čo viac, vyzeralo to, akoby niekto signál s kódom 6EQUJ5, vysielal zámerne. Systém Big Ear neumožňuje prehľadávať vesmír. Funguje tak, že sa zameria na jedno miesto na oblohe a využije rotáciu Zeme.…

Mount Everest, najvyššia hora sveta, je o dva metre vyššia

0 icon

Presná výška najvyššej hory sveta, Mount Everest, je predmetom diskusií už viac ako 170 rokov, ale po tom, čo geológovia nazývajú doposiaľ najdôkladnejším prieskumom Mount Everestu, bolo dohodnuté konečné meranie. Rast Mount Everest, ktorý vyrastá asi dve metre od svojich predchádzajúcich oficiálnych meraní, údajne odzrkadľuje hrdosť Nepálčanov, ktorí zdieľajú horu so…

Žena sa bála susedovho pitbulla, až kým jej nezachránil život

0 icon

Na svete môžu byť miliardy milovníkov psov, ale zároveň sa nájdu ľudia, ktorí majú z našich štvornohých miláčikov strach. Rovnako to bolo aj u starej panej, ktorá sa bála susedovho pitbulla. Vo väčšine prípadov je tento strach iracionálny a pretrvávajúci, ale keď sa niekto cíti nepríjemne v blízkosti psov, nedá…

Vo svete IT

Zaujímavý experiment: Ako silno a koľkokrát za sebou musíme udrieť kura, aby sa upieklo?

0 icon

Ak sa venujete študovaniu fyziky, určite viete, že tieto zákony umožňujú existenciu množstva zaujímavých fenoménov. To, čo zákony fyziky umožňujú, alebo neumožňujú sa dozvedajú aj ľudia na internetovej stránke Reddit, ktorý už minule viedli zaujímavú diskusku: Môže chrumka ohroziť vesmírnu stanicu? Portál IFLScience opäť prináša podobnú zaujímavú otázku: „Ak sa…

Xiaomi si nechalo patentovať netradičný výsuvný fotoaparát bez akýchkoľvek viditeľných objektívov a snímačov

0 icon

Spoločnosť Xiaomi patrí už roky medzi svetových lídrov na trhu so smartfónmi čo sa podávania nových, naozaj netradičných patentov týka. Len nedávno sme na našom webe spomínali hneď trojicu zaujímavých skladacích smartfónov, na ktorých spoločnosť Xiaomi pracuje už niekoľko mesiacov. Ku týmto zaujímavým zariadeniam sa najnovšie pridáva ďalšia netradičná technológia…

Nefunguje vám spárovanie smartfónu s Bluetooth zariadením? Pomocou týchto krokov vyriešite väčšinu problémov

0 icon

Hoci Bluetooth technológia nie je najrýchlejšou na prenos dát, tak aj napriek tomu je pravdepodobne jednou z najviac využívaných technológií obzvlášť v prípade nositeľnej elektroniky. Nie však vždy funguje podľa predstáv. Väčšinou prostredníctvom tejto technológie prepájame chytré hodinky, slúchadlá a ďalšie zariadenia s našimi smartfónmi. V minulosti sme sa venovali téme rozdielov medzi jednotlivými verziami…

Google uvoľňuje Chrome vo verzii 88. Pozrite si veľký prehľad najdôležitejších noviniek!

0 icon

Do internetového prehliadača Google Chrome mieria nové funkcie, ktoré sú súčasťou najnovšej verzie Chrome 88. Nová aktualizácia prehliadača prináša viacero funkcií, ktoré boli doposiaľ súčasťou iba testovacích verzií, pričom už dnes si na niektoré z nich môžu siahnuť aj bežní používatelia. Aktualizácia by mala byť už v týchto momentoch dostupná…

Nahrajte si do ľubovoľného Xiaomi smartfónu ovládanie hlasitosti z MIUI 12.5

0 icon

Xiaomi koncom minulého roka predstavilo nadstavbu MIUI 12.5, ktorá priniesla viacero vylepšení. Odhliadnuc od nových funkcií vrátane desktopového režimu Semi-desktop, ktorý podporuje hŕstka zariadení, tak spoločnosť zároveň predstavila aj niekoľko dizajnových úprav rozhrania. Jednou zo zmien je aj nové grafické rozhranie ovládania hlasitosti zariadenia, kde okrem iného pribudla aj nová…

Armádny Magazín

Naživo z Wahingtonu kde prebieha inaugurácia nového prezidenta USA

0 icon

USA, 20. január 2021 (AM) - Inaugurácia sa uskutoční s viacerými obmedzeniami kvôli prebiehajúcej pandémii COVID-19, pričom tradičný obed bude zrušený a ľudia budú odvedení od sprievodu na ceremoniál:  

Satanovskij o zatknutí Navaľného: Návrat bez triumfu

0 icon

Rusko, 20. január 2021 (AM) - Navaľnyj sa vrátil do Ruska z Nemecka. Dôvody nie sú také dôležité. Možno dostal príkaz - je čas stať sa posvätnou obeťou. Možno si naozaj chce vyskúšať kráľovskú korunu na hlave. Alebo sa rozhodli pokúsiť sa pod ním rozpútať masové nepokoje. Prečo je horší ako Tichanovská, Saakašvili alebo Pašinjan?

Japonsko plánuje vypustenie dreveného satelitu

0 icon

Japonsko, 20. január 2021 (AM) - Drevené satelity, ktoré by po dokončení svojej misie horeli bez toho, aby znečisťovali atmosféru sa pravdpodobne už o pár rokov budú vznášať nad našimi hlavami.   Ľudia ovládajú orbitálny vesmírny let niečo vyše 60 rokov a do vesmíru už bolo vyslaných asi 5 500

Kam chce namieriť svoje zbrane vojenské námorníctvo USA v najbližšom desaťročí

0 icon

USA, 20. január 2021 (AM) - "Zadržovať a víťaziť." Náčelník štábu Vojenského námorníctva USA admirál Michael Giday prezentoval Navigačný plán na najbližšie desaťročie. Hlavné v ňom je, že americké loďstvo má dominovať vo svetovom oceáne. Cieom globálnej kontroly je p

Izraelský analytik Kedmi: Kvôli Rusku nemôžu už Spojené štáty s nikým viesť vojnu

0 icon

Izrael, 20. január 2021 (AM) - Washington už nebude môcť odvrátiť pozornosť Američanov od vnútorných problémov pomocou nekonečných vojen kvôli vážnemu posilneniu ruskej vojenskej sily. Občiansky konflikt v USA dosiahol takú intenzitu, že už nie je možné „vypustiť paru“ pomocou ďalšej „malej víťaznej vojny“ v zámorí. Vyjadruje to s presved

Svetlo sveta

Čo znamená byť “chudobný duchom” ak je to zárukou svätosti?

0 icon

Definovať chudobu je relatívne jednoduché, pretože je to merateľná veličina vyjadriteľná veľkosťou majetku a peňazí. Spoločnosť stanovuje určitý minimálny príjem, ktorého dosiahnutie je potrebné na to, aby sa dalo hovoriť o ľudskej dôstojnosti. Ak ho človek nedosahuje, poskytuje ho štát, aby nedostatok príjmu neviedol k vylúčeniu človeka mimo aktívnu spoločnosť.…

Rusi sa na sviatok Zjavenia Pána ponárajú do mrznúcej vody

0 icon

Na sviatok Zjavenia Pána sa davy ruských pravoslávnych veriacich zúčastňujú každý rok na tradičnom ponáraní sa do mrznúcej vody. Deje sa tak napriek tomu, že v niektorých častiach krajiny dosahujú teploty -40 stupňov celzia. Podľa ruskej polície sa v sobotu počas sviatku Zjavenia Pána ponorilo do mrznúcej vody približne 2,…

MÚDROSŤ

0 icon

Naši starí otcovia hovorili: Kto dobre rechnuje, dobre gazduje. A neplatí to len na peniaze, ale predovšetkým na čas. Koľko času vieme premárniť pred televíznou obrazovkou? Čítaním rôznych klebiet v novinách alebo na sociálnych sieťach? A potom cítime, že nás to nejako neuspokojuje a nenapĺňa. Podobnú skúsenosť mal i vojak…

Prečo sa sviatosti Krstu a Prvého svätého prijímania udeľujú väčšinou v apríli a v máji?

0 icon

V rannom kresťanstve sa udeľovali sviatosti Krstu, Prvého svätého prijímania a Birmovania spolu v jeden deň a to za prítomnosti biskupa. Dôvodom bolo, že kresťanmi sa väčšinou stávali dospelí ľudia, ktorí konvertovali buď z judaizmu alebo z rôznych pohanských náboženstiev a k tomuto poznaniu konverzie prišli v pokročilejšom veku. Cirkev sa ich preto snažila v Cirkvi prijať plnými sviatosťami a do…

Dnes bude Slovensku opäť udelené požehnanie relikviou Kristovej krvi z paluby lietadla – VÝZVA K PRIPOJENIU SA V MODLITBE

0 icon

V nedeľu Krstu Krista Pána 10. januára 2021 v popoľudňajších hodinách sa opäť uskutoční let lietadla, na ktorého palube sa bude nachádzať generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek, ktorý Slovensku udelí požehnanie s relikviou Kristovej krvi, ktorá je uchovávaná v Bazilike sv. Benedikta opáta v Hronskom Beňadiku.  Zverejňujeme jeho slová výzvy,…

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali