Dvojaký meter a (ne)objektivita slovenských médií

Bratislava 15. januára 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Sloboda tlače je u nás všeobecne proklamovaná, ale realita za proklamáciou často zaostáva. Nestrannosť médií je závislá od nestrannosti ich majiteľov aj samotných novinárov

Tým je povedané, prečo je pojem objektivity v istých médiách taký vratký. Môžeme sa len dohadovať, či majitelia niektorých médií do obsahu zasahujú, alebo nie, a odpoveď sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. To, čo v týchto médiách ale nájdeme, je dvojaký meter v prístupe k informáciám, hlavne tým, ktoré sa týkajú istých politikov a istých politických strán.

Médiá v rukách tých, ktorí dnes končia vo vyšetrovačkách alebo tých, ktorí neuspeli vo voľbách, unisono prehliadajú niektoré veci a zásadne o nich verejnosť neinformujú. Za všetky uveďme jeden príklad. V nie tak dávnej minulosti pripravoval redaktor časopisu Plus7dní veľký profilový rozhovor s vtedajším predsedom vlády, dnes šéfom politickej strany Hlas Petrom Pellegrinim. V rámci rozhovoru mu položil aj úplne nevinnú otázku na jeho sexuálnu orientáciu, na ktorú Pellegrini aj odpovedal. Čo nasledovalo? Uplynulo len niekoľko hodín od rozhovoru a redaktor bol vyhodený. Keď sa ho zastala šéfredaktorka, o pár dní bola „odídená“ aj ona. V prípade Pellegriniho sa o nestrannosti spomínaného média dá hovoriť len ťažko, negatívnym či kontroverzným témam, ktoré by sa s Pellegrinim mohli spájať, sa Pluska zásadne vyhýba. Môžeme sa len domnievať, prečo to tak je.

To isté médium má na iných politikov úplne odlišný meter. Nie že za nevhodné otázky neletia, ale programovo prinášajú negatívne a často úplne lživé informácie o politikoch, ktorí majiteľovi média nepasujú do krámu.

Najkrikľavejším príkladom je informovanie o predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi. Pred pár mesiacmi dokonca prebehlo stretnutie medzi majiteľom média a spomínaným politikom. Stretnutie predstavy majiteľa média evidentne nenaplnilo a tak mediálne útoky nabrali intenzitu, ktorá je už úplne za hranou seriózneho média, neštítiace sa zverejňovať ani súkromnú komunikáciu. Na druhej strane Haščák pre zmenu skončil vo väzbe.

Celé Slovensko dnes pozná príbeh ako kvôli papalášovi Kollárovi prišli sestričky o prémie a o zamestnanie. Realitu, že žiadna zdravotná sestra v danej nemocnici neprišla o odmeny a ani nebola prepustená už nepozná takmer nikto. V príbehu vám médium ľahko zamení odchod námestníčky z nemocnice, ktorej sa to vôbec netýkalo, so zdravotnou sestrou.

Podobný príbeh preniesla Pluska aj o jedinom otvorenom lyžiarskom stredisku na Donovaloch. Hoci bola otvorená kopa ďalších, keďže žiaden zákaz na prevádzku lyžiarskych stredísk vtedy vydaný nebol.

Konzekvencie za zverejnenie a šírenie týchto nepravdivých informácií neboli v tomto médiu samozrejme žiadne, na rozdiel od nevhodnej otázky smerom k Pellegrinimu, za ktorú prišli novinári o prácu.

Ako sa to dá vnímať? Napríklad ako dvojaký meter pri práci s informáciami a ich zverejňovaním (resp. nezverejňovaním ako v prípade otázky na sexuálnu orientáciu, ktorá nebola nikdy publikovaná). Niekto tu „ohýba“ pravdu a zavádza. Manipuluje verejnú mienku alebo sa snaží podsunúť verejnosti len isté informácie.

Subjektívny pohľad novinára (média) a jeho sympatie, resp. nesympatie sú v niektorých slovenských médiách celkom okato nadradené objektivite a nezávislosti. (Ne)závislosť niektorých slovenských médií je evidentne priamoúmerná (ne)závislosti ich majiteľov.