Dôveryhodnosť

Bratislava 4. júla 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

V ostatnom čase je takmer denne diskusia o voľbe generálneho prokurátora. Striedajú sa argumenty, názory, postoje, vyjadrenia. Najčastejšie sa hovorí o prijatí novely zákona, ktorá umožní rozšíriť paletu kandidátov aj z prostredia mimo portfólia doterajších prokurátorov

Viem, je to odborná téma a široká verejnosť nemusí mať, a zrejme ani nemá dostatok potrebných informácií, aby mohla zaujať objektívne stanovisko ku kandidátom a rozhodnúť, či kandidát spĺňa podmienky a má predpoklady, aby zjednal nápravu v tejto oblasti právneho štátu.

Verejnosť ale vie, čo je v takomto prípade potrebné. Ak má byť aspoň nádej na reálnu zmenu vyčistenia chlieva, iné prirovnanie mi pod tlakom zverejnených a v tušení nezanedbateľného množstva nezverejnených káuz nenapadá, musí komisiou vybraný, parlamentov navrhnutý a prezidentkou menovaný človek vyhovieť základnej podmienke. Musí byť dôveryhodný.

Nakoľko tento pojem môže byť nejasný, pomôžem si definíciou právnika, politika, poslanca, viacnásobného ministra vlády v medzivojnovom období Františka Noska. Citujem: “Dôveryhodnosť každého človeka na ktorého je upriamený verejný záujem, je nedeliteľná: platí iba jedna morálka, v rodinnom živote, v podnikaní aj v politike”. Citát je uverejnený v katakombách kostola Nanebovstúpenia Panny Márie vo Valticiach. Je pred verejnosťou ukrytý asi preto, že je na výsosť pravdivý a pravda môže byť nepríjemná.

Ak si túto skutočnosť uvedomí každý, kto do výberu zasiahne, potom bude voľba oveľa jednoduchšia. Už v prvom kole vypadnú morálni slabosi, plagiátori, vyznávači plastických zásad, trestanci, politickí tajtrlíci. V prípravnej sfére informácií si musia splniť svoje poslanie tajné služby aj investigatívni novinári. Nemali by sa opakovať prekvapenia z nedávnych čias, keď až po voľbách vypadli zapáchajúce kosti zo skrine a my sme sa dozvedeli veci, ktoré danú osobu jednoznačne diskvalifikujú.

Druhé sito naplní sľub celej vládnej koalície, že každú pozíciu štátnej správy obsadí iba najlepší odborník v danej oblasti. Čas beží ako stádo koní, preto by nemal byť zvolený človek, ktorý sa bude zaúčať päť rokov, aby pochopil systém, veď ak hľadáme krajčíra, nezvolíme si inštalatéra, aj keď bude odvážny. Už to, že by miesto prijal bez znalostí veci, by jednoznačne preukázalo, že nemá súdnosť.

Voľba bude ťažká, riskantná a neistá. Doterajšia prax a skúsenosti tomu nasvedčujú. Rozhodovať budú aj najrôznejšie záujmové skupiny, klany zbohatlíkov, mimovládky, zahraničné záujmy ale tiež úplatní členovia komisií. Za tridsať rokov krivenia práva, beztrestného rozkrádania spoločného aj osobného majetku, uplácania, korumpovania, sofistikovaného klamania sme dospeli do štádia, keď aj nedávny prezident štátu konštatoval, že Slovensko je mafiánky štát – a on vedel o čom hovorí.

Generálny prokurátor má v našom právnom systéme výnimočné postavenie. Má právomoc posvietiť si na každú kauzu, doriešiť hociktorú neprávosť, a preto tlaky na jeho osobnosť budú enormné. Podľa doterajšej praxe asi zvíťazí priateľ priateľa priateľov a karavána pôjde ďalej. Veď o kom, kto bol či je pri moci môžeme jednoznačne prehlásiť, že je hodný dôvery?

René Pavlík, člen združenia Rastic