Peter Kotlár podporil dôraz Slovenska na biologickú bezpečnosť v pandemickej dohode

Kotlár reagoval na vyjadrenia riaditeľky amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej, podľa ktorej vláda USA dlhodobo financovala viac ako 120 biologických laboratórií vo viac ako 30 krajinách sveta. Podľa Kotlára pritom upozornila, že niektoré z nich sa podieľali aj na výskume typu „gain-of-function“, pri ktorom môže dochádzať k zvyšovaniu vlastností mikroorganizmov, ako sú prenosnosť, virulencia či odolnosť voči liečbe.

„Informácie zverejnené americkými národnými spravodajskými službami potvrdzujú, že otázka výskumu zisku funkcie nie je iba akademickou témou, ale otázkou, ktorá môže mať zásadné dôsledky pre bezpečnosť štátov a ochranu verejného zdravia,“ uviedol Kotlár.

Splnomocnenec zároveň podporil iniciatívy smerujúce k zákazu alebo prísnejšej medzinárodnej regulácii tohto typu výskumu v prípadoch, keď môže viesť k vytváraniu alebo modifikácii biologických agensov so zvýšenou schopnosťou šírenia a za určitých okolností vyššou smrtnosťou. Zároveň vyzval slovenské, európske a medzinárodné inštitúcie, aby sa zverejnenými informáciami zaoberali pri nastavovaní pravidiel biologickej bezpečnosti a kontroly laboratórií pracujúcich s nebezpečnými patogénmi.

Stanovisko ministerstva k vyjadreniam Gabbardovej

Po vyjadreniach Tulsi Gabbardovej reagovalo aj ministerstvo spravodlivosti. „Opakovane sa potvrdzuje správnosť nášho postoja presadzujúceho dôraz na biologickú bezpečnosť v rámci rokovaní o Prílohe PABS k Pandemickej dohode,“ vyhlásil rezort a pripomenul vyjadrenie Gabbardovej, že po mesiacoch preverovania dokumentov a materiálov amerických národných spravodajských služieb, zverejňuje nové dôkazy o dlhodobom financovaní viac ako 120 biologických laboratórií vo viac ako 30 krajinách sveta zo strany Spojených štátov. Upozornila, že mnohé z laboratórií sa v súčasnosti alebo v minulosti podieľali na výskume nebezpečných a vysoko nákazlivých patogénov a v niektorých prípadoch aj na výskume typu zisku funkcie (gain-of-function), pričom tento výskum podliehal len obmedzenej verejnej kontrole a dohľadu.

Ministerstvo vysvetlilo, že výskum typu zisku funkcie je oblasť biologického výskumu, pri ktorej môže dôjsť k zvyšovaniu určitých vlastností mikroorganizmov vrátane ich prenosnosti, schopnosti šírenia, virulencie alebo odolnosti voči liečbe. A to je práve to, prečo patrí medzi najdiskutovanejšie otázky biologickej bezpečnosti.

„Zverejnené informácie opakovane potvrdzujú správnosť postoja SR, ktorá v rámci rokovaní o Prílohe PABS k Pandemickej dohode Svetovej zdravotníckej organizácie presadzuje dôraz na biologickú bezpečnosť, biologickú ochranu, transparentnosť nakladania s patogénmi s pandemickým potenciálom a účinnú reguláciu rizikového biologického výskumu,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti a pripomenulo, že už v rámci pripomienok rezortu upozorňovali, že systém založený na zdieľaní patogénov musí obsahovať jasné bezpečnostné pravidlá.

Poradkyňa ministra spravodlivosti Marica Pirošíková zdôraznila, že pri tomto systéme nemožno rezignovať na právnu istotu, zodpovednosť a vymáhateľné ochranné mechanizmy. „Bez jasných pravidiel správy, dohľadu a právnej zodpovednosti zakotvených priamo v texte Prílohy PABS by takýto režim predstavoval neprijateľné právne a bezpečnostné riziká,“ upozornila Pirošíková.

Rezort spravodlivosti je názoru, že ak má medzinárodné spoločenstvo vytvárať nové mechanizmy prístupu k patogénom a pripravenosti na pandémie, musia byť súčasťou aj najvyššie štandardy biologickej bezpečnosti, vrátane kontroly laboratórií, ktoré pracujú s nebezpečnými biologickými agensmi. Rovnako je podľa ministerstva v hre aj medzinárodná diskusia o zákaze alebo prísnej regulácie výskumu zisku funkcie, ak by mohol viesť k zvýšeniu pandemického rizika.

Prečítajte si tiež

• V laboratóriach pestovali zabijakov. Gabbardovou zverejnené informácie vzbudzujú obrovské znepokojenie
• Kyjev sa vyjadril k tvrdeniam Gabbardovej o laboratóriách na Ukrajine