Predtým, než sa budeme môcť pozrieť, kto presne sú obyvatelia Česka a Slovenska, je nevyhnutné si v krátkosti vysvetliť základné otázky.
Všeobecne o ľudských rodoch
“Počas výskumov vyšlo najavo, že po celej planéte je len 20 hlavných rodov. Tieto rody sú nazývané indexy od A do T. Všetky rody sa rozchádzali – vytvárali vlastné rodové stromy. V základe každého z týchto rodových stromov je ich index. Tieto rodové stromy sú od seba oddelené. DNA každého prechádza len po svojom strome.
Celkovo na svete teda existuje 20 DNA stromov. V nich prebiehajú nezvratné mutácie. Akonáhle raz mutácie DNA vznikla, tak sa ďalej kopíruje ako na kopírke. Rovnako tak sa kopíruje aj každá ďalšia mutácia,” vyhlásil Kljosov.
Keď sa, podľa slov vedca, začalo so štúdiom týchto stromov po celej planéte, začali vznikať veľké katalógy. V nich sa nachádzajú desiatky tisíc mutácií (príznakov). Všetky boli zaregistrované a dostali indexy. Akonáhle sa u jedinca identifikujú príznaky (mutácia), tak sa hneď môžete pozrieť do katalógu a je jasné, k akému stromu patrí, povedal. Tam sa môžete aj dozvedieť, kedy tento strom prvýkrát vznikol. Podľa týchto mutácií je možné všetko zistiť.
V Česku a na Slovensku je najviac zastúpená skupina označená ako R. Tá je okrem Česka a Slovenska silne zastúpená vo všetkých slovanských krajinách, ale aj v západnej Európe. Haploskupina R vznikla na južnej Sibíri asi pred 36 000 rokmi, povedal biochemik.
“Existuje 20 indexov – od A do T. A sú principiálne tí najstarší. Nasleduje B, C, D,… R je jedna z najmladších. Jedná sa o rody, tiež sa to označuje ako haploskupina – rod je skupina potomkov, ktorá pochádza od jedného spoločného predka. Rovnako tak v DNA genealógii. Celá haploskupina R pochádza od jedného spoločného predka. Keď sa tento chlapec narodil pred mnohými tisíckami rokov, tak sa u neho objavila mutácia, ktorá následne prešla na jeho potomkov, jeho synov. Po mužskej línii sa následne táto mutácia odovzdávala. Ide o mutácie chromozómu Y, to je mužský pohlavný chromozóm. Ten sa odovzdáva iba z otca na synov. Tak sa tisíce a desiatky tisíc rokov odovzdáva rovnaký súbor mutácií, plus sa ešte objavujú nové a nové. Rod R vznikol pred približne 36 000 rokmi podľa všetkého na južnej Sibíri, pretože tam našli staré vykopávky. Na Sibíri, na Bajkali našli kostru starú 24 000 rokov z rodu R.
U niekoho z rodu R sa objavila mutácia, vznikol R1, u tohto R1 sa opäť v priebehu tisícok rokov objavila nová mutácia – R1A. Inú mutáciu vzniknutú v tom istom rodu nazvali R1B. R1A, R1B – nad nimi stojí R1, nad R1 stojí R, nad R stojí mutácia P, a tak ďalej. Je to úplne jasná hierarchia. V rámci tejto hierarchie je možné ľahko vidieť, kto od koho pochádza. R1A bol jeden zo synov R1. Takisto R1B bol synom R1. Medzi týmito dvoma je rozdiel približne 4000 rokov. Takže nie je fakt, že to boli bratia a žili jeden vedľa druhého v rovnakej dobe. Mohli jeden od druhého odísť na veľkú vzdialenosť. Vyzerá to ale tak, že obaja pochádzajú z južnej Sibíri,” vyhlásil Kljosov.
Pre pochopenie DNA genealógie je tiež nutné vysvetliť, aký je rozdiel medzi haploskupinou a haplotypu. Haploskupinu môžeme prirovnať k obálke pásu. Všetci Česi majú jeden druh obalu svojho pasu červenej farby – v tomto zmysle majú všetci rovnakú haploskupinu. Každý z týchto pasov s červenou farbou má ešte svoje číslo. Konkrétne číslo pasu je haplotyp. Keď berieme obal pasu spolu s jeho číslom, tak sa jedná o unikátnu kombináciu. Samotné číslo pasu sa môže nachádzať aj inde – vo Francúzsku, Holandsku, USA. Farbu obalu pasu tam však majú inú. V dokumentoch je preto vždy dôležité občianstvo (farba pasu – haploskupina) a číslo pasu (haplotypu). Haploskupina je všeobecná charakteristika skupiny – R1A, R1B. Okrem toho existujú haplotypy, čo je unikátna kombinácia mutácií.
Situácia v Česku a na Slovensku
V Česku patrí najväčší podiel skupine R1A, čo je skupina nachádzajúca sa v slovanských krajinách. Druhá najpočetnejšia skupina v krajine je R1B, ktorá je naopak najviac zastúpená v západnej Európe. Práve na základe mimoriadne vysokého podielu R1B medzi obyvateľmi Česskej republiky je možné konštatovať, že Česko je najmenej slovanská krajina zo všetkých slovanských krajín.
“V Česku je 33 % mužov R1A. Na Slovensku je 42% mužov R1A. Pričom aj v Česku i na Slovensku sa jedná o R1A–M458, nie o R1A–Z280, ktorú majú často Rusi (M458 a Z280 sú podkategórie R1A – red.).
M458 má ešte ďalšie dve podvetvy. Prvá sú Západní Slovania a druhá európski. Z toho dôvodu sú Česi menej Slovania než Slováci. Češi majú menej R1A, 42 % oproti 33 %. A ak budeme pozerať na Západoslovanskú podvetvu, tak u Slovákov ich je štyrikrát viac ako u Čechov. Medzi Čechmi sú hlavne európske vetvy R1A,” povedal Kljosov.
Medzi národmi s vysokým množstvo R1B patrí okrem Česka tiež Slovensko a Poľsko. Obyčajne sa, podľa slov profesora, nachádza v slovanských štátoch okolo 5 % skupiny R1B. V týchto krajinách je to však vyše 10 %, v Česku dokonca vyše 25 %.
“R1B je medzi Čechmi zastúpená 28 %. Tak vysoké množstvo R1B sa nenachádza v žiadnej inej slovanskej krajine. Obyčajne je medzi Slovanmi 5-6 % R1B. Spomenieme v tejto súvislosti ešte Poľsko, kde ich je 13 %. Medzi Slovákmi je R1B tiež veľa: 15 %. Treťou najpočetnejšou skupinou sú u Čechov južní Slovania – Dunajskí Slovania. Tých je medzi Čechmi iba 8,5 %, medzi Slovákmi je ich 16 %.
To znamená, že podľa všetkých troch najväčších haploskupín Slováci smerujú viac k Slovanom, no Česi skôr k centrálnej a západnej Európe,” dodal.
Ostatné haploskupiny v Česku a na Slovensku
“Česi a Slováci majú ešte desiatku ďalších malých skupín, ktoré sú početne medzi Slovákmi a Čechmi približne rovnako silné. Napríklad škandinávska haploskupina, tých je medzi Čechmi 8 % a 7 % medzi Slovákmi. J1b, ktorej je veľa v Grécku, tej majú Slovensko a Česko rovnako: 6,5 %. Kaukazská haploskupina G, ktoré sa vyskytuje najviac na Kaukaze. Tej je v Česku 5 % a na Slovensku 4 %. Ďalšou skupinou je J2, to je Blízky východ, hlavne Arabi a Židia. Tých je 4 % medzi Čechmi a 2 % medzi Slovákmi. Tieto skupiny označujeme za “turistov“ alebo tiež za “návštevníkov“. U nich je jasné, že sa nejedná o pôvodnú skupinu,” vyhlásil biochemik.
DNA versus lingvistika
Americký profesor s ruskými a sovietskymi koreňmi upozornil, že je potrebné byť pri čítaní jeho analýz pozorný, pretože v nich sa hovorí o pôvode ľudí. Nie o lingvistickej stránke definície slovanstva. Lingvistika definuje Slovanov ako tých, ktorí hovoria slovanskými jazykmi. To sú v prípade Čechov aj Slovákov oba národy v rovnakej miere.
“Vidíme, že Česi sú na základe svojho pôvodu menej Slovania ako ostatní. Principiálne ale sú Slovania tí ľudia, ktorí hovoria slovanskými jazykmi. V tomto prípade aj Česi aj Slováci hovoria týmito jazykmi. Preto z pohľadu lingvistiky sú oba národy slovanské rovnakou mierou. Jedná sa o Západných Slovanov.
Keď hovorím Slovania menej, Slovania viac, tak mám na mysli pôvod, a nie ich jazyk. Z tohto dôvodu u nás často vznikajú nedorozumenia s lingvistami. Oni o tom majú svoje vlastné predstavy. Lingvisti napríklad označujú za árijske jazyky iránske jazyky. To je však rovnaké ako nazvať anglický jazyk americkým jazykom, pretože sa týmto jazykom hovorí v USA,” povedal Kljosov.
Vedec poukazuje na fakt, že lingvisti definujú jazykové skupiny podľa koncového bodu, kde nositelia jazykov žijú. A nie podľa pôvodu ľudí, odkiaľ do onoho koncového bodu prišli.
“Lingvisti všetko nazývajú podľa koncového bodu. Ďalším príkladom sú Fíni. To je posledné miesto, kam prišli Sibirčania, ale lingvisti to označujú za ugrofínske jazyky. Tí však prišli z Uralu, z toho dôvodu sa jedná o ugorské jazyky, ešte predtým to boli altajské jazyky. Fíni s tým nemajú vôbec nič spoločné. Lingvistom sa to ale z nejakého dôvodu páčilo, tak ich nazvali ugrofínskymi – podľa konečného bodu, kde sa jazyky nachádzajú,” dodal.
O podobnosti Čechov a Slovákov
Oba naše národy sú si vo svojej podstate podobné. Medzi Čechmi i medzi Slovákmi sú zastúpené rovnaké vetvy, ani jeden z národov nemá čisto svoje vetvy, ktoré by sa u druhého nenachádzali.
“Sú si podobní, ale nie príliš. Slováci sú na základe svojho pôvodu viac Slovania a Česi sú viac Európania. Ak sa pozrieme na genetické zloženie oboch národov, existujú v ich (českých a slovenských) stromoch konáre, ktoré sú čisto slovenské alebo české? Nie, také čisto slovenské vetvy, ktoré by neboli u Slovákov, a české konáre, ktoré by neboli u Čechov, neexistujú. Všetky vetvy sú premiešané. Nie je ani jedna vetva, ktorá by bola čisto slovenská či čisto česká. Všetky vetvy obsahujú tie aj tie,” uzavrel profesor Kljosov.