Dmitrij Medvedev: “Zahraničných agentov treba uväzniť. Ako v Amerike, ktorú tak veľmi milujú.” Text sa týka aj Slovenska

Moskva 22. apríla 2024 (HSP/Svpressa/Foto:Facebook/Al Jazeera English)

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, navrhuje uvažovať o sprísnení zákona o zahraničných agentoch podľa vzoru Spojených štátov, ktoré sú voči nepriateľom svojej krajiny nekompromisné. V novinách Svobodnaja Pressa túto tému v kontexte ruských reálií rozoberá novinár Dmitrij Radionov

Téma je však veľmi aktuálna aj na Slovensku, kde bol podaný podobný návrh zákona z dielne SNS. Prijatie zákona proti cudzím agentom je prejavom svojprávnosti a nezávislosti štátu. Ak je štát kolóniu, nedokáže takýto zákon prijať. Kto bude proti takémuto zákonu protestovať? Samozrejme hlavne všetci zahraniční agenti, ktorí tak aj v tomto prípade robia v prospech zahraničia, aby si cudzie štáty udržali v krajine vplyv.

Teraz už dajme priestor ruskému článku.

“Mali by sme aj my zmeniť zákon, pričom by sme si mali vziať za základ niektoré americké pravidlá. Napríklad zaviesť trestnú zodpovednosť pre zahraničných agentov, ako je to v Spojených štátoch. A postupne priviesť počet zahraničných agentov na tisíce, ako to majú oni. Čo sú proti tomu naše mizerné stovky? Veď dôstojní kandidáti existujú. Určite áno. Hľadajte lepšie!”, – napísal Medvedev na svojom telegramovom kanáli.

Ako tomu máme rozumieť? K existujúcemu zákonu je veľa otázok, a ak sa sprísni? A je počet zahraničných agentov ukazovateľom kvality boja štátu proti nim? Nezačnú do zoznamov cudzích agentov kvôli vykazovaniu činnosti zapisovať všetkých? kladie si otázky novinár Radionov.

– Medvedev, využívajúc príležitosť (aktuálnosť témy na pozadí protestov v Gruzínsku), sa snaží opäť upozorniť na problémy spojené s uplatňovaním federálneho zákona “O kontrole činnosti osôb pod cudzím vplyvom”, – hovorí docent Katedry všeobecných dejín Národnej výskumnej univerzity “BelGU” Sergej Prokopenko.

– Ruský štát je len na samom začiatku boja proti zahraničným agentom. Z toho vyplývajú zjavné problémy s implementáciou prijatého zákona. Mechanizmy uznávania zahraničných agentov ešte nie sú úplne vypracované. Niekedy sa rozhodovanie odkladá na dlhé obdobie.

Otázny je systém informovania verejnosti o existencii alebo neexistencii tohto statusu pre konkrétne osoby, neziskové organizácie, médiá a iné. Existuje mnoho problémov so systémom stíhania zahraničných agentov, ktorí porušujú federálne zákony. Domnievam sa, že je potrebné riešiť tieto problémy, a nie sprísňovať opatrenia uvedené v zákone.

“SP: Náš zákon je v porovnaní s tým, čo je na Západe, dosť liberálny, však?

– Áno, skutočne je. Ale pre nás v tejto fáze, v súlade s úrovňou hrozieb, sú opatrenia uvedené v zákone dostatočné. “Uťahovanie skrutiek” môže viesť k zvýšeniu napätia v spoločnosti a následnej nemožnosti realizovať množstvo radikálnych opatrení proti zahraničným agentom. To ukáže slabosť štátu a spôsobí opačný efekt.

Na to, aby bolo možné v maximálnej miere realizovať represívne opatrenia, je potrebná úplná kontrola spoločnosti zo strany štátu. Táto podmienka v Rusku zatiaľ nie je splnená, na rozdiel od Západu s jeho totálnou kontrolou napríklad informačného prostredia.

“SP: V USA sa počet zahraničných agentov počíta na tisíce. O čom to svedčí?

– Kvantita nie je ukazovateľom kvality. Opakujem, že Rusko nemá zdroje na vytvorenie a udržiavanie rozsiahleho represívneho systému. Musíme pracovať len cielene a kvalitne. Na zničenie siete pracujúcej pre nepriateľa nie je potrebné zlikvidovať všetky prvky, stačí odstrániť tie najdôležitejšie a narušiť komunikáciu medzi ostatnými. V našich reáliách tak môže byť bodová práca pomerne účinná.

– V dejinách Ruska boli všetky nepokoje bez výnimky organizované zahraničnými agentmi,” pokračuje historik, publicista a stály expert Izborského klubu Alexander Dmitrijevskij.

– Okrem toho nie je známy ani jeden prípad, keď by ruskí domáci rebeli dosiahli nejaký vážnejší úspech bez cudzej pomoci: takýchto nespokojencov vždy rýchlo odzbrojili a úspešne nasmerovali na správnu cestu skôr, ako stihli urobiť poriadny zmätok.

Vezmime si nepokojné časy na začiatku 17. storočia, keď osud Ruska visel na vlásku, a o tej dobe sa právom hovorí: “Ruka všemohúceho zachránila vlasť!” Ivan Hrozný teda krátko pred jej začiatkom uskutočnil čistku propoľských zahraničných agentov medzi bojarskou elitou. Niektorým sa podarilo ujsť do Poľska, ako napríklad Kurbskému, a niektorých potlačili opričníci. Bez tejto čistky vyšších vrstiev by však Rusko sotva prežilo.

Zahraničnými agentmi boli aj dekabristi a značná časť z nich udržiavala kontakty s revanšistickou poľskou šľachtou. Tá bola nebezpečná svojou schopnosťou využívať “mäkkú moc”: rovnaký ukrajinský politický projekt sa začal glorifikáciou záporožských kozákov v poľskej literatúre obdobia romantizmu. Mimochodom, glorifikácia zradcu Mazepu sa začala u poľských autorov.

Ďalší príklad – teroristi-nacionalisti, ktorých otvorene sponzoroval Londýn a ktorí od britských tajných služieb dostávali nielen recepty na výbušniny, ale aj návody na organizovanie podzemnej činnosti. Navyše rukopis prác nacionalistov svedčí o tom, že za nimi stáli seriózni odborníci: amatéri revolučného boja by sotva mohli dospieť k takýmto metódam konšpirácie.

O revolučných zmätkoch roku 1905 netreba hovoriť: tu sa zahraniční agenti cítili uvoľnene. Čo sa týka roku 1917: mnohí radi spomínajú návrat boľševikov v zapečatenom vagóne, ale akosi prehliadajú front elity proti najvyššej moci, inšpirovaný Britániou.

Koľko ľudí vie o sprisahaní veľkokniežat proti Mikulášovi II. Ale nebolo jediné: napríklad medzi generálmi existovala skupina sprisahancov, do ktorej patrili všetci velitelia frontov a väčšina námorných eskadier.

Rozvracači medzi poslancami, ministrami a šéfmi vojensko-priemyselného komplexu sa zoskupili okolo známeho politika a podnikateľa Alexeja Gučkova. A všetky tieto skupiny sa aktívne spájali so svojimi londýnskymi bábkovodičmi.

Udalosti z roku 1991, “farebné revolúcie” v postsovietskom priestore, “bielo-čierna” opozícia v Rusku – to všetko sme mali pred očami. A všetko to organizovali jednotlivci, ktorí boli pod zahraničným vplyvom a dostávali od neho pomoc.

“SP”: Pri príprave zákona o zahraničných agentoch sme si vzali príklad zo Západu, ale náš zákon sa ukázal ako veľmi mäkký.

– Áno, ruský zákon je dosť mäkký v porovnaní s tým, ako chránia svoje záujmy iné krajiny. Napríklad v USA je akákoľvek činnosť v záujme cudzieho štátu nezákonná, ak nie je povolená úradmi, a trestá sa až desiatimi rokmi väzenia. Inými slovami, každý, kto sa tam chce stať zahraničným agentom, musí zájsť na prah vládnych agentúr a požiadať, aby mu milostivo povolili vykonávať takúto činnosť.

“SP”: Nebude sprísnenie zákona dôvodom na priamu represiu voči nepohodlným politikom?

– Nežiadúcich, z pohľadu koho? Z nášho pohľadu alebo z ich pohľadu? USA bránia svoje záujmy a ako suverénny štát na to majú plné právo. A nemali by sme byť menej prísni voči tým, ktorí sú pod cudzím vplyvom, aj keď títo ľudia nedostávajú finančné prostriedky zo zahraničia. Voči týmto ľuďom by sme nemali uplatňovať represie: tvrdá práca ich nenapraví. Treba im však vytvoriť podmienky, aby “hlasovali nohami”: ak nechcete byť s nami a pre nás, nikto vás tu násilím nedrží.

– Treba brať do úvahy, že tento príspevok Dmitrija Medvedeva súvisel nie s vnútropolitickou, ale so zahraničnopolitickou témou – prerokovaním návrhu zákona “O transparentnosti zahraničného vplyvu” v Gruzínsku a kritikou vlády krajiny zo strany viacerých západných politikov v súvislosti s touto témou, – hovorí politológ Michail Neižmakov.

– Dá sa predpokladať, že hlavným posolstvom tohto príspevku je vyjadrenie solidarity so štátmi, ktoré boli v súvislosti s prijatím podobných zákonov kritizované predstaviteľmi USA a EÚ (spomenuté bolo aj Kirgizsko).

V tomto kontexte návrh “aj my by sme mali zmeniť zákon, pričom by sme mali vychádzať z niektorých amerických pravidiel” vyzerá skôr ako apel na západné mocnosti v duchu “je to naša vnútorná záležitosť, môžeme ho aj sprísniť”, než ako priamy návod na konanie.

Zároveň nemožno úplne vylúčiť, že niektoré normy ruskej legislatívy v tejto oblasti sa neskôr na pozadí pretrvávajúceho napätia medzi Ruskom a západnými mocnosťami skutočne sprísnia, otázkou však je, akým smerom sa takéto sprísnenie môže uberať.

Napríklad pri návrhu “zaviesť trestnú zodpovednosť pre zahraničných agentov, ako je to v štátoch”, Dmitrij Medvedev pravdepodobne odkazuje na normy amerického zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA) z roku 1938, ktoré predpokladajú trestné sankcie za rôzne porušenia ustanovení tohto predpisu vrátane tých, ktoré sa týkajú predkladania dokumentov takýmito organizáciami alebo “nesprávneho označovania informačných materiálov”.

Keď americké orgány vznesú takéto obvinenia, stanú sa základom pre súdne procesy. Ak sa má ruská legislatíva v tejto oblasti upraviť, nie je jasné, či sa zákonodarcovia vydajú týmto smerom, alebo napríklad budú nejakým spôsobom diferencovať osoby zaradené do registra zahraničných agentov.

Treba tiež pripomenúť, že ruská a americká legislatíva v tejto oblasti majú určité rozdiely v cieľoch. Hlavným cieľom FARA je predovšetkým kontrola lobistických aktivít vo vnútri krajiny v cudzích záujmoch, teda predovšetkým rôznych foriem ovplyvňovania orgánov.

V ruskej legislatíve a praxi orgánov činných v trestnom konaní sa výraznejší dôraz kladie skôr na informačný vplyv takýchto osôb a organizácií.

Napríklad v dôvodovej správe k návrhu federálneho zákona “O kontrole činnosti osôb pod zahraničným vplyvom” prijatého v roku 2022 sa zdôrazňuje potreba “zakázať vplyv zahraničných agentov na deti v Ruskej federácii”.

Prečítajte si tiež

• Tajná operácia Ruska: ako “agenti Kremľa” vyhrávajú voľby v zahraničí
• Zahraničným agentom úplne odpoja kyslík
• Priblížil by nás zákon FARA k Rusku alebo USA? Hanbia sa mimovládky za to, že sú cudzími agentmi?