Môj profil 
Predplatné
Nemecký denník pripomína, že nešťastné rozdelenie tohto regiónu nezapríčinili samotní Pakistanci alebo Indovia, ale britská koloniálna vláda. Veľká Británia vo svojich bývalých kolóniách územné otázky riešila bičom a mečom – tak, ako to vyhovovalo kolonialistom. Záujmy domáceho obyvateľstva Britov ani náhodou nezaujímali.
A znova v Kašmíre je horúco. „Incident s indickými lietadlami, ktoré zostrelil Pakistan, ukázal, nakoľko výbušným zostáva kašmírsky konflikt, ktorého príčiny boli založené rozhodnutím britských koloniálnych úradov.
Počas dlhých rokov koloniálneho panovania dali Briti hinduistickej dynastii pod kontrolu Kašmír, ktorý je na dve tretiny obývaný moslimami, čo po tom, ako obe krajiny získali nezávislosť, sa stalo príčinou viacerých ozbrojených konfliktov,“ pripomína Die Welt.
„Úloha britského právnika Cyrila Radcliffa bola nezávideniahodná. Práve on mal v roku 1947 nakresliť čiaru, ktorá by rozdelila bývalé kolónie Britskej ríše – Indiu a Pakistan do dvoch nezávislých štátov. Výsledná „Radcliffova línia“ vo svojom dôsledku bola príčinou jednej z najväčších katastrof 20. storočia,“ prízvukuje nemecký denník.
Die Welt podotýka, že po prudkej konfrontácii boli štáty Pandžáb a Kašmír rozdelené medzi Indiu a Pakistan. Súčasne sa mnohí moslimovia ocitli v indickej časti a viacerí hinduisti a sikhovia – v Pakistane. Dôsledkom toho bolo, že dvadsať miliónov ľudí bolo premiestnených a podľa údajov, ktoré zverejnil Die Welt, zomrelo počas presídlenia najmenej 1 milión ľudí.
Die Welt tiež poukazuje na to, že mnohopočetné indicko-pakistanské konflikty a „nastolenie“ štatútu jadrových mocností pre Indiu a Pakistan sú tiež priamym následkom britských „opatrení“. Prízvukuje, že nedávny incident so zostrelenými indickými stíhačkami dokazuje iba to, nakoľko výbušný je takzvaný kašmírsky konflikt.
Nemecký denník podotýka, že korene kašmírskeho konfliktu spočívajú v štruktúre britského panovania v Indii: významné časti krajiny ovládali miestne dynastie, ktorým koloniálne autority poskytli rozsiahlu autonómiu. V 19. storočí Briti dobyli Kašmír od Sikhov a priviedli k moci hinduistickú dynastiu vedenú Maharadžom, a to aj napriek skutočnosti, že dve tretiny populácie štátu neboli hinduistické.
V následku toho miestni moslimovia začali partizánsku vojnu proti Maharadžovi, ktorý nakoniec požiadal o pomoc Indiu a v októbri 1947 oznámil svoj vstup do indickej únie. Od tej doby sa odohralo už päť indicko-pakistanských vojen – jedným z ich hlavných dôvodov bola otázka identity Kašmíru.
Die Welt pripomína, že od konca 80. rokov minulého storočia sa v Kašmíru odohráva „nevyhlásená“ mini-vojna, ktorá nakoniec vyústila do zásadného stretu. Vtedy pakistanskí vojaci napadli okres Kargil a boli vytlačení indickými jednotkami. Od tej doby pozorovatelia hovoria, že región „balancuje na pokraji vojny“: moslimskí partizáni bojujú za odchod Kašmíru z Indie a jeho pričlenenie k Pakistanu. Podľa Die Weltu má dodnes konflikt na svedomí životy najmenej 70 tisíc ľudí.
Eugen Rusnák
Celý článok si môžete pozrieť tu
